Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Zlatavý les

Nakrčila som ňufák a zavetrila vo vzduchu, ako som pokračovala pozdĺž rieky. Prichádzala som k menšej skalnatej hore. Nastražila som uši a pozrela sa na ňu. Vyšla som až k samotnému prameňu rieky, ktorá vyvierala priam zo samotnej zeme. Takže tu pramenila! Na moment som sa posadila k prameňu a zívla si. Oddychovala som. Stále bola noc, ale pomaly obloha svetnela. Za niekoľko hodín vyjde slnko a všetko už nebude tak temné ako teraz. Keby som len vedela, čo prinesie ráno, tak by som sa naň toľko netešila.
Rozhliadala som sa po okolí a premýšľala, že keby som upchala tento prameň, vymazala by som celú rieku z existencie? Znelo to tak vtipne, ale prečo by som to nemohla vyskúšať? Nie. Zavrtela som hlavou a nechala to tak. Ako by som ju vlastne zdvihla tú skalu? Len hlúposti som veru vymýšľala. Pokrútila som hlavičkou a pousmiala sa. Bolo na čase pokračovať v mojej ceste naprieč touto krajinou, aby som našla niečo, čoho by som sa mohla chytiť. Zabaviť sa. Niekoho stretnúť! Či sa len zlepšiť vo svojich schopnostiach. Ach áno. Potriasla som hlavičkou a pomyslela si, že by som mohla ísť naspäť do lesa a trošku i potrénovať svoju moc? Veď som predsa už niečo vedela!

//hruškový sad

//Ronherský potok

Nastražila som ušká, keď som vkĺzla medzi stromy Tento les vyzeral pomerne ako každý jeden teraz cez zimu. Možno preto sa mi ani neoplatilo po krajine cestovať, pretože vyzerala úplne inak, než počas celého roka. Musela som hneď na jar, ako sa roztopí sneh, ísť na prieskumy, nech vidím tieto časti kraja, v ich plnej kráse. Aspoň ukážem nové miesta Nicosovi, ktorý vyzeral, že je dosť fixovaný na územie svorky. A to hovoril, že chce cestovať a objavovať nové miesta. No isto. To mohol rovno ostať doma a nie ísť do sveta. Niekedy som mala pocit, že si môj brat len protirečí.
Potriasla som hlavičkou a zas a znova sa vrátila k tomu, čo mi hovoril sám boh Život. Potrebovala som objaviť v sebe svoju vnútornú silu, ktorú som očividne mala. Len som sa jej musela poddať a naučiť sa s touto mocou robiť. Bola som rozhodnutá na tom určite pracovať a zistiť, čo vlastne dokážem. Keby som len vedela, že som ju podvedome používala už niekoľko ráz. Len tie náznaky magickej moci boli tak nebadané, že som si ich nevšimla. Zamračiila som sa a pokračovala lesom pozdĺž riečky k miestu, kde by snáď mohol tento prúd vytekať. I tak som bola prekvapená, že nešlo o žiadne hory!

//Ronherská skala

//Červená rieka

Moje labky ma zaviedli k ďalšiemu spájaniu sa riek. Zastavila som sa na tejto križovatke a hľadala smer toku prúdu. Chcela som ísť proti nemu, aby som našla ten zdroj vody, ktorý som hľadala. Bola to smiešna zábavka, ktorú som si vymyslela, ale aspoň budem o to múdrejšia a lepšie poznať túto zem. Zastrihala som ušami a vydala sa teda po tej ceste, ktorú som si naplánovala. Zdĺhavo som si zívla. Nebola som unavená ani nič, len som to proste urobila. Mohla som nabudúce nájsť inú rieku, ktorú by som sledovala až k jej prameňu! To by bolo skvelé. Aspoň budem vedieť, kde pramenia všetky rieky v krajine!
Tento môj veľkolepý plán znel famózne. Zastrihala som ušami a pohliadla na prúd rieky, povedľa ktorej som kráčala. Táto už červená nebola. Aspoň sa mi dak v noci nezdala. Asi nie všade siahala tá riasa z jazera. No nič. Pozrela som sa na les, ku ktorému som sa približovala. Už som bola len na taký maličký krok k nemu, až to znelo prehnane zúfalo. Niekedy som mala pocit, že čím bližšie som k nejakému miestu bola, tým ďalej som ho pocitovo vnímala. Tento les nebol výnimkou, i keď mi bolo jasné, že táto riečka vychádza práve z neho. Prekvapovalo ma však, že som tu žiadne hory nevidela. Tak odkiaľ prichádzala tá voda v potoku? Zaujímavé.

//Zlatý les

//Ohnivé jazero

Zívla som si na plnú hubu. Hádam každá myš ma počula v mojom okolí! Našťastie tu nebol žiaden vlk, ktorý by mi videl priam až na mandle. Jediné šťastie. Občas som sa správala ešte dosť nevychovane, i keď som pracovala na tom, aby sa zo mňa stala dáma. Jednoducho mi to tak úplne nešlo! Pousmiala som sa. Bola som však spokojná sama so sebou. Istotne by som mohla byť čímkoľvek by som chcela. Napríklad veľkou liečiteľkou, ale musela som si pohovoriť s Maple, či mi dá k tomu priestor. Mohla by som si potom nájsť aj nejakú noru, ktorú by som mala sama pre seba a mala tam i miesto na všetky moje bylinky a aj pre chorých. Nebudem ich predsa vláčiť do úkrytu, no nie? To by nebolo fajn, ešte by sa mohli všetci nakaziť jeden od druhého. Pokrútila som hlavičkou. Až sa vrátim do lesa, musím vyzvať svojho brata k tomu, aby mi šiel pomôcť nájsť nejakú škulinu v skaliskách, kde by sme objavili nejakú miestnosť, ktorú by som dokázala využiť vo svoj prospech. Lenže predtým som potrebovala hovoriť s Maple, či vôbec svorka potrebuje nejakého medika, šamana, liečiteľa... malo to rôzne názvy, s ktorými som sa stretla.

//ronherský potok

//Plamínek

Celú cestu som premýšľala nad rôznymi hlúposťami. Najdlhšie som sa však vo svojej mysli venovala tomu, čo mi povedal sám boh. Návšteva Života mi toho mnoho dala a verila som, že až prídem za Smrťou, bude to ešte lepšie. Strihla som uchom a kukla sa niekam do diaľky, kde sa mi zdalo, že som videla periférne pohyb. Zastavila som sa a striehla. Našťastie sa ukázalo, že to bola zblúdená vysoká. Vydýchla som si a pokračovala teda ďalej, až k brehu samotného jazera. Toto načervenané jazero vo mne vždy vyvolávalo zvláštne pocity. Nebolo to len tým úkazom, vďakaa ktorému bolo červené. Celkovo som bola fascinovaná tým, že počas zimy nezamrzlo. Prúdy, ktoré ho celé vyhrievali, poslušne pracovali. Pousmiala som sa a spomenula si, ako som tu bola s Nicosom. Pretekali sme sa, kto sa odváži ako prvý napiť z vodnej hladiny. Bola to sranda. Zazubila som sa a povedala si, že na jar sa musíme obaja vydať do sveta! Chcela som tu spoznať všetko, čo len šlo. Strihla som uchom a pozrela sa na pokračovanie vyústenia ďalšieho potoka, ktorý som chcela nasledovať. Možno nájdem i koniec toho prameňa? Áno! To bola výzva, ktorej som sa chytila a mohla tak pokračovať Ďalej vpred za mojim ňufákom.

//Červená rieka

//Tenebrae

Nasledovala som rieku, pozdĺž ktorej som hopsala ako zajac. Snažila som sa zahriať, keďže vonka začínalo byť chladnejšie. Aspoň ma to prebralo a mohla som si vyčistiť hlavu. Potrebovala som to. Zamrkala som očkami a pokračovala pozdĺž tejto červenej riečky, ktorá sa tiahla na miesto, kam som mala namierené. Premýšľala som nad tým, čo bude robiť asi Nicos bezo mňa. Kamaradíčkovať sa s členami svorky. To bol dobrý plán, ktorý mal. Mala by som ho praktikovať i ja, ale keď ja nemala šťastie na žiadneho člena. Povzdychla som si. Bolo toho dosť, za čo som sa ľutovala. Musela som s tým prestať! Mala som toho pred sebou ešte mnoho. Nemohla som nariekať každý jeden raz za všetko ako také malé vĺča. Už som bola fakt veľká! Pokývala som u toho hlavou a pokračovala v ceste. Aj keď bola noc, mohla som po nejakej dobe vidieť rozlahlé jazero, ku ktorému som kráčala. Nebolo síce tak veľké ako to na severe... o tom som si myslela, že väčšie byť už nemôže! Veľa miest tu bolo takých, čo ma prekvapovali. Rada som však skúmala všetko, čo bolo okolo mňa. Preto som si to vykračovala ďalej k jazeru, ktoré ma nikdy nestačilo šokovať!

//ohnivé jazero

//sarumen

Vyšla som z lesa a stromy s ihličím nechala ďaleko za sebou. Sebavedomo som si kráčala smerom na sever, až som bola prinútená zastaviť. Predo mnou tiekla rieka, cez ktorú sa mi veľmi prechádzať nechcelo. Hlavne v noci, keď som nič nevidela. Zamračila som sa. Chcdlo by to nejaké lepšie norme videnie. Hlavne za normálneho denného svetla! Lenže ani to nejde. Povzdychla som si. Bola som pripravená, že to kúpim. Lenže čo ak by to nevyšlo a ja by som prešla všetky obchody u bohov zbytočne. Bolo to otravné. Už ma to takto nebavilo. Potrebovala som si nájsť nejakú zábavku, ktorá by ma v tme zabavila. Takto som kráčala povedľa rieky smerom k jej delte, kde sa menila na inú. S dokonca inou farbou. Zaujalo ma to a nešla som sa zbaviť pocitu, že som už okolo nej išla. Minimálne okolo jazera, kdd tento potôčik pramenil. Celkom ma to zaujalo. A rozhodla som sa, zeu sa pôjdem prejsť práve k jazeru, kde sme s Nicosom toho tiež dosť zažili. Škoda tých časov. Už sme narástli ako z vody! Čoskoro si i rodiny budeme môcť založiť. No znelo to priam príšerné. Cítila som sa stará aj keď som ešte bola veľmi mladá. Niečo neskutočné.

//Plaminek

//sarumenske skalisko

Rozospato som sa vykotúľala z brlohu a vydala sa ku vchodu do jaskyne. Zívla som si a ostala chvíľu stáť kedzi dvermi. Rozmýšľala som, či sa mi chcelo vydať do toho prekliateho snehu alebo nie. Lenže ja som nemohla spať. Takže som musela niečo so sebou robiť, pretože len tak ležať či sedieť som nedokázala. To možno neskôr, až budem staršia. Môj vek bol však príliš nízky. Chcela som sa baviť a skúmať svet. Nie niekde zbytočne vysedávať a nič nerobiť. Nakoniec som teda vyšla do snehom posiateho lesu. Labky sa mi v ňom prepadávali. Našťastie nebol tak hlboký ako možno na nejakej plání. Strihla som uchom a kukla sa na stromy predo mnou. Postupne sa rozchádzali a odkrývali tak otvorené priestranstvo. Kam ma asi tak moje kroky zavedú? Strihla som uchom a zdvihla hlavu, aby som i ostatným členom dsla vedieť, že s idem na chvíľu len prejsť preč. Najradšej by som bola, keby di to vypočula Maple. Lenže tej pach som na území momentálne necítil. Škoda. Tak si ju budem musieť nájsť potom sama. Ald j som sa nesťažovala. Aspoň mala príležitosť ona. Zastrihala som ušami a vykročila na plán, ktorú však pretínala rieka.

//Tenebra

356 // 74

Počas môjho spánku sa mi snívalo hneď niekoľko snov. Najskôr som behala po voňavej lúke, ktorej tráva bola tak príjemná, že som sa cítila ako na bavlnenom koberci. Steblá ma šteklili a kvetinky nádherne voňali. Všetko bolo tak krásne a príjemné. Pousmiala som sa a zamávala chvostom zo strany na stranu, keď som v diaľke uvidela svojho brata. Spoločne sme sa pretekali po lúke a radovali sa z krásneho dňa, ktorý nám slniečko pripravilo. Všetko bolo super až do momentu, kedy som sa začala nedobrovoľne prebúdzať. Mala som rada snovú ríšu. Bolo v nej všetko dovolené. Realita bola nudná, i keď teraz s tou mágiou bola fajn. Trošku zaujímavejšia. Pootvorila som najskôr jedno očko a až neskôr druhé. Brat ešte spal a oheň príjemné praskal. Vydýchla som si a unavene zdvihla hlavu. Bola hlboká noc, no mňa niečo prebralo. Ani som netušila, čo to bolo. Pokúsila som sa i znovu zaspať, ale ono to veľmi nešlo. Zamračila som sa a začala sa miesit ns pelechu, len aby som našla polohu v ktorej by som zaspala. Bolo to viac než otravné! Napokon som to vzdala a povedala si, že sa pôjdeme predsa len prejsť von, nech prídem na iné myšlienky. Vyskočila som na rovné labky a pozrela sa na brata. Zasepkala som mu do uška, že idem von a mám ho veľmi rada. Určite ma nevnímal, ale aspoň trochu sa pri mojom tóne hlasu pomrvil. Veď on vedel, že ja tu večne ležať nebudem, a tak som sa vydala do preč z tade, kde som bola. Do šíreho sveta.

//Sarumen

355 // 73

//Smrčiny

Ako sme kráčali smerom k jaskyni, hovorila som o tom, ako by som veľmi rada šla navštíviť i druhého boha - Smrť. Myslela som si, že keď som prežila jednu návštevu, to druhé nemôže byť o toľko horšie, no nie? Zastrihala som ušami a pozrela sa na Nicosa. Usmiala som sa na neho. "Dobre, tak až nebude ten hnusný sneh, môžeme sa zase prejsť na sever a pozrieť sa i za ňou," povedala som s úsmevom smerom k nemu a pokývala hlavičkou. Síce som netušila, čo budem po nej chcieť, ale určite bude mať niečo super! Musela mať niečo, čo by ma zaujalo. Nejaké mágie, ktoré život neovládal? Nejaké... smrťovské! Zazubila som sa u toho a pokývala hlavičkou. Hej, to bol presne ten môj veľkolepý plán, ktorý som mala. "Tomu ver, že ti poviem všetko, čo som zažila a aj ty mne! Len dúfam, že sa stretnem aj s nejakými členami svorky. Nech ich trošku spoznám a rada by som našla i Maple," povedala som a pri týchto slovách si len utvrdila svoje myšlienky. Potrebovala som hovoriť s Maple. Bola predsa alfa a vedela by mi poradiť. "Keby ju tu uvidíš, tak jej povedz prosím, že si ju potom chcem odchytiť, ale idem sa prejsť trošku po okolí. Nepôjdem ďaleko, veď nechcem niekde zapadnúť snehom," povedala som a zazubila sa. "Ale predtým si trošku oddýchnem," dodala som a zívla si. Našla som si miesto, kde som si ľahla a stočila sa do klbka. Ešte som bratovi povedala, ako ho mám rada a potom som položila hlavičku na labky a zavrela očká, aby som sa ponorila do ríše snov.

S nastraženými ušiskami som hľadala miesto, odkiaľ sa na moje vytie ozve brat. Chvíľku to trvalo, asi niečo robil, no keď konečne zaštekal, okamžite som sa otočila tým smerom a rozišla sa mu na proti. Bola som spokojná s dnešným dňom, ktorý som s bratom prežila. Bol veľmi plodný a verila som, že ďalší deň prinesie nové dobrodružstvá, na ktoré sa budem môcť vydať. Aj keď teraz bez neho. Ale to nevadí. Nemohli sme byť furt spolu! Zastrihala som ušami a kukla sa na Nicosa, ktorý sa rozhodol, že si zajaca vezme so sebou do jaskyne. Asi aby mal zásoby na horšie časy! Už by to chcelo ale aj nejakú väčšiu korisť. Mohli by sme ísť niekedy na veľký lov. Aspoň by som si to vyskúšala tuto v tejto svorke. V tej mojej to bolo zaujímavé. Len som bola veľmi malá, aby som tomu dobre pochopila. teraz by som si aspoň oskúšala svoje schopnosti! "Hej poďme, poďme. Nech si pospíme a potom sa rozlúčime a ja pôjdem za ďalším dobrodružstvom! Asi by som navštívila i Smrť, ale nemám kamienky pre ňu a je hrozne ďaleko. To potom až sa sneh rozpustí," riekla som, čím som možno aj Nicosa vydesila. Že som vôbec chcela za tou smrťou. Určite tá návšteva nebude prebiehať tak v pohode ako táto. Ale možno áno a každý to len preháňa. Povzdychla som si a pokračovala po boku brata smerom do lesa, kde sme žili a pomaličky do úkrytu, kde určite horel ten príjemný plameň! Už som si predstavovala, ako sa zamocem do kožušinky a budem pekne v teplúčku ako mačička.

//skalisko sarumenské

Nicosa som vnímala periférnym videním. Hádam mi nechcel uchmatnúť môjho zajaca?! Šak bol svojprávny, mohol si uloviť hocijakého iného. Cítila som v tomto mieste dostatok rôznych pachov, ktoré mohol nasledovať. Ale nie, on si vybral toho môjho! Povzdychla som si, no bola som sústredená na lov svojho ušiaka. A šak čo, prinajhoršom sa s ním podelím? Asi. Na snehu sa chodilo ťažko a cítila osm, ako s príchodom noci bolo chladnejšie a chladnejšie. Noc bude asi studená, ako i ráno. Ale to som nemohla tušiť. Skôr som premýšľala, že až vyjde slnko ráno, bude pekne teplúčko od slniečka a ja sa pôjdem niekam veľmi ďaleko prejsť. Možno by som našla Makadiho? Povzdychla som si a zamrkala. Nemohla som pri lovení myslieť na iné veci! Spacifikovala som teda zajaca do snehu. Pridržala som ho na zemi, keď som ho zrazila a prekusla mu tepnu. Hneď som začala i žrať, bola som hladná. Tá celá cesta za bohom ma vyčerpala. Mäso bolo lahodné, príjemné. Hltala som každé sústo a keď som skončila, očistila som si papuľu v snehu. Taktiež som sa z neho "napila". Cítila som sa príjemne. Už mi stačilo sa len ohriať u ohníku a zaspinkať v huňatých kožušinách. Zdvihla som zrak a porozhliadla sa, kde sa asi nachádza môj brat a ako sa mu darí. Zastrihala som ušami a mierne zavyla. Nie nijak hlasno. Bol niekde na blízku, len som potrebovala zistiť smer ktorým sa za ním vydať.

Ňuchala som vo vzduchu, aby som našla kdejakú pachovú stopu, ktorú by som mohla nasledovať. Zastrihala som ušami a zadívala sa niekam medzi stromy. Hľadala som ušiakov, ale cítila som tu skôr srny. Odfrkla som si. Asi som stála na blbom mieste alebo som už mala vadný čuch. No keď som prešla o niečo ďalej, ucítila som konečne nejaký pach zajačiny. "Hej aj ja, poďme po stope," vyzvala som brata a rozišla sa po stope, ktorú som konečne našla. Nechcela som sa vzdať mojej koristi a bola som tak pripravená ju ponaháňať až na samí koniec sveta, len aby som zajaca ulovila a mohla ho potom zjesť! Nechala som však Nicosa, aby nás viedol, keďže ju objavil prvý. Ja som však skúmala okolie a snažila sa premyslieť taktiku, akou ich ulovíme a ako dlho tu budeme krúžiť. "Ja si beriem toho vpravo," riekla som šeptom smerom k bratovi, pretože som ucítila ďalšiu pachovú stopu, na ktorú som sa odpojila ja. Šla som o niečo ďalej, než brat, ale našla som veľkého zajaca, ktorý bol hádam väčší a ťažší, než niektoré vĺčatá! Pritlačila som sa k zemi a začala sa plýžiť k ušiakovi zo zadu. Pomaličky tak, aby ma hneď nedokázal odhaliť. Keď som bola dostatočne blízko a zajac už začínal cítiť rastúce nebezpečenstvo, vyštartovala som a začala sa naháňačka na život a na smrť. Bohužiaľ pre to stvorenie. Chvíľu sme kľučkoveli pomedzi stromy, než som ušiaka už-už dobiehala!

//Uhoľný hvozd

Zazubila som sa a drgla ramenom do brata. Bol hlava deravá! Ako nejaký dedko, ktorý zabudol, že ho kríže bolia. Alebo kde dal zuby. "Vidíš, čo by si robil, keby si nemal mňa? Ešte by si od hladu odpadol niekde," povedala som a zazubila sa. Zamierili sme ďalej do lesa, aby sme si ulovili niečo pod zub. Už som sa nevedela dočkať, kedy si ulovíme nejakého ušiaka! Na nič väčšie som si neverila. Neboli sme ešte tak silní, aby sme dokázali skoliť kdejakú srnu. "Hej, niekto tam bol. Okrem toho, čo vyl. Ale ja veľmi dobre členov nepoznám, tak ani neviem ako kto smrdí poriadne. Ale musím to napraviť! Len mám pocit, že ich tam ani moc často veľa nebýva a skôr sú kade tade rozlietaní po krajine, nepríde ti to tak?" opýtala som sa brata a nadvihla spýtavo obočie. Tak či tak na tom nezáležalo. Určite sa s nimi lepšie spoznám, len to chvíľu potrvá. Povzdychla som si a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Musela som sa sústrediť a nájsť si nejakú tú pachovú stopu, ktorú by som mohla nasledovať! Zastrihala som ušami a zavetrila. Cítila som tu mnoho pachov vysokej, ale pomedzi pach sŕn, som bola schopná zachytiť i zajačinec. Ha! Už to len nasledovať a bude to fajn, až zajaca dobehnem, ulovím a zožeriem!

//Savana

Na moju otázku ohľadom týchto podivných miest, mi Nicos odpovedal pomerne logicky. Ani by som to do neho nepovedala, že niečo takéto dokáže vyplodiť! Strihla som uchom a pokračovala po trávnatej pláni. "Máš pravdu, to je dosť dobré vysvetlenie. Si hlavička Nicos!" povedala som mu a pochválila ho. Zavrtela som chvostom a poskakovala z labky na labku. "Si pôjdeme ohriať zadky sem, keď je to hneď za rohom nášho územia prinajhoršom," navrhla som a zasmiala sa. Hej, minimálne ja sa sem ešte vrátim ak mi bude zima. Nemala som rada zimu. Absolútne nie. Zašvihala som chvostom a predstavovala si, aké tu musí byť teplo počas leta. "Hm a myslíš si, že je tu cez leto ešte teplejšie než teraz?" opýtala som sa ďalšiu otázku do pléna. Už som ani nevedela o čom sa mám s bratom rozprávať. Bolo na čase, aby sa naše cesty opäť rozišli? Pravdepodobne. "Poď v lese si ešte ulovíme niečo pod zub a pôjdeme spať. Ja asi ráno niekam pôjdem, neviem. Chcem ísť preskúmať ešte okolie," povedala som a usmiala sa. Zívla som si. Musela som sa prespať a potom som bola pripravená ďalej putovať! Aspoň kým nie je taká kosa, ako by mohla byť. Pff. "Čo budeš robiť ty?" opýtala som sa brata a nadvihla spýtavo obočie, aby som zistila, aké má plány. V tom ma napadlo, že by som sa mohla viacej aj s inými členami postretávať a zistiť o nich niečo viac!

//smrčiny