Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nad jej zvedavou otázkou som sa musel len zasmiať. "Vychádza z tohto kopec vlkov, teda aspoň tí, s ktorými som sa rozprával," ubezpečil som ju so žmurknutím a presunul sa k pokojnejšiemu ramenu rieky, pretože bližšie k jazeru naberala pomerne dravý spád. "Nachádza sa smerom na sever a je to najjasnejšia hviezda súhvezdia, tým pádom za jasnej noci vieš určiť smer, až sa stratíš," dopovedal som jej ešte čo to múdrostí, no pokorným hlasom. Tešilo ma, keď som mohol s druhými zdieľať niečo málo čo viem a na oplátklu tí druhí mi poskytli kopec nových informácií, či zaujímavostí. "Doma nás dokonca pomenovávali podľa hviezd, Severka je moja sestra, keby si tu raz takú vlčicu stretla," riekol som a zasmial sa sám pre seba nad tou zhodou mien a témy rozhovoru. Bbolo by to na dlho a bežný vlk pre to nemá pochopenie, je zaujímavé, že nik nepremýšľa, čo je nad nami, zamyslel som sa a na chvíľu neregistroval, čo vlastne čierna vlčica robí.
"Iiných znalostí o svete nám ale starší moc nedali," pohodil som chvostom, keď som ponoril predné laby s čľupnutím do vody blízko vlčice. Následkom mierneho šoku z chladu vodného toku sa ovzdušie tesne okolo nás oteplilo na letné, takže som sa donútil vliezť do vody a ponoriť si aj hrudník, následne tvár. Stačilo len vydržať, kým sa z nás odplavilo blato a krv. Hviezdy šli spať a my tu nebudeme behať ako strašidlá, poznamenal som si pre seba a mrskol chvostom tak, aby vlčica schytala aj zhora trošku spršky pred tým, než by si sama tú tlamu namočila. Nevinne som zagúľal očami, dokončil očistu a vyskočil zas na breh, kde som sa zvalil rovno do trávy. Vzduch bol príjemne teplý, no plánoval som počkať na Gee, kým vylezie, aby nás keď tak presušil naraz, pretože som reálne začal cítiť, že by bolo dobré sa vyspať. Potvrdilo sa to hlasným zívnutím. "Pardon, asi sa nedovlečiem ani do úkrytu a vyspím sa tu, napospas medveďom," prehodil som zo žartu, natiahol sa a pre istotu sa aj poobzeral, či tu nejaké tie hnedé ozruty nie sú.
Lucyinu voľbu sme viac nerozoberali. "Ktovie, ako sa vyvinie aj hierarchia v lese, keď sú všetci potomkovia alfa páru doma," nahlas som premýšľal a zopár krát sa prevalil, aby som si poškriabal a usušil chrbát aj svojpomocne.

//Assgar

Zachytil som miernu pauzu medzi krokmi vlčice. Zamýšľala sa zrejme nad mojou nezvyčajnou otázkou, no ja som mal pohľad na vec zas iný. "Zaujímajú ma, zaujíma ma obloha, sledovať zmeny," prezradil som jej proste vecnú informáciu o sebe. Ktorú azda asi nikto z tohto lesa nevie, nespomínam si, že by som sa s niekym dlhšie bavil. Ale nebudem na tom určite horšie, ako ten hnedý vlk v krovi! Povzbudil som sa na duchu a akonáhle to priestor mimo les umožňoval, spomalil som a zrovna krok s Gee, takže som len otočil hlavu naľavo a počúval co ešte dodá. "Severka, to je taky základ, ktorý pozná skoro každé vlca, či nie je tak? Otázku som položil skôr rečníci, bola. To moja myšlienka do vetra. " Nepoznám ani ja všetky, v mojej domovine bolo veľa múdrych vlkov co poznali celú oblohu, " prezradil som jej a venoval vlčici letmý úsmev.
Gee následne podotkla, našťastie so smiechom že vlcata nemá, takže som sa napokon smial s nou na účet mladého vlka, ktorého si beztak obvykle každý obľúbil. Aspoň ja som to tak ponimal. Vlčice sú vraj však vsetecne, pretože i Gee sa okamžite so zápalom pýtala, koho si Etney vyhliadol. Zamyslene som si prezrel v mesačnom svite jej zvedaví tvar, oči. Je to jej kamarátka a asi to aj tak tuší, nuž, niet prečo váhať, napadlo mi, kým som zareagoval strihnutim uši na šum rieky, ktorá sa lenivo pohybovala na juh k jazeru. "Zamotal sa s Lucy, ale môj názor je, že slečne Lucy to dosť aj vyhovuje," usmial som sa. "Samozrejme život je nevyspytateľný a mam dojem, že budú obe strany šťastné svojim spôsobom," dodal som ešte spokojne zrýchlil do poklusu, keď som zachytil neďaleko odlesk tmavej vody. Priala nám jasná noc.

Gee sa spokojne napratala srnou tak ako ja. Koniec koncov bolo to treba všetkým, ešte takto pred zimou. Ale nateraz si stačí užiť ešte celkom príjemného počasia, chcelo by to ísť zas niekam inam na prieskumy... Hoci posledné dobrodružstvo bolo aj nad môj rámec trpezlivosti, och, zasnil som sa, kým sa na mňa usmiala a potvrdila, že by k tej rieke šla tiež. Oodvrátil som však zrak okamžite k tmavým korunám stromov, skrz ktoré boli sem tam vidieť hviezdy. "Poznáš nejaké hviezdy, Gee?" Oslovil som ju zamysleným hlasom a napokon sa len otriasol a precitol.
Jej nasledujúce slová, kým sa dvíhala, mi prišli zaujímavé. "Máš aj nejakých vlastných potomkov, slečna?" Spýtal som sa s neskrývanou zvedavosťou v hlase. Snažil som sa nevtieravo pýtať, proste len nadviazať. Avšak akonáhle sme sa dostali k najstaršiemu synovi álf, na jej slová som sa neovládol a zvesela sa zasmial. "Je to taký moták, mladý, zaľúbený a pomotaný," zhodnotil som priateľským hlasom, pretože som nič vnútorne proti chudákovi Etnymu nemal. A ani som ho riadne nepoznal.
Začul som šuchot lístia pod labkami vlčice, keď sa mi postavila k boku a mohli sme vyraziť zas na juh. Cítil som ospalosť, no na druhú stranu chuť na nočný výlet a upravenie osobného komfortu. Takto jeden nemôže zaspať, cítim sa hrozne. Nechápem tých, ktorí chodia od krvi ešte týždeň, no ten Fiér, ten ľahkovážnik bude asi taká nátura, uvažoval som popri chôdzi a načúvaniu zvuku lesa nad najnovším členom svorky, ktorého som mal česť spoznať.
Geeina otázka ma však zarazila, až som skočil na suchý konár. Zvuk lámajúceho sa dreva vyplašil nasrdenú sovu, ktorá nám vzlietla z koruny nad hlavou. Zaujato s ostražitým pohľadom som sa zadíval nahor a skontroloval vlčicu, či je na mieste. "Pardon, zaskočila si ma," ospravedlňujúco som sa usmial, kým som zrýchlil krok a prikrčený sa pohyboval lesom na kus lúky pri rieke. V diaľke sa vynímala tmavá pahorkatina. "Už dlho, niekoľko zím aj liet, milá Gee," povzdychol som si, pretože ma trápilo, že som si to sám moc nepamätal.

//Medvedia rieka

Mlčky som pokračoval s neskorou večerou. Už bola ďalšia noc a ja som mal pocit, že sme lovili fakt nedávno, no čas plynul rýchlejšie, než moje myšlienky. Očividne.
Vĺčatá boli niekde po lese a spytoval som sa Gee, ktorá ako jediná zostala so mnou u načatej srny.Zavyl som do noci pre ostatných členov, že nájdu dve aj pol srny na pol ceste do úkrytu, pri skalách, v strede lesa. Nech si dajú a zvyšky pôjdu do úkrytu, pomyslel som si, prehltol ešte jedno sústo a olizol si papuľu od krvi, hoci som tak ako tak potreboval celkom výdatný kúpeľ. Zadíval som sa teda na čiernu, ktorá len zaujato okomentovala náhle zmiznutie paroháča, ktorý mal pomáhať na strane Elisy a jej spoločníčky na love. (//ja si fakt nespomínam, či sa awnay s castorom poznajú ) Všimol som si, že má hrudník polepený od blata i krvi, rovnako tlamu a labky. "Pôjdem sa umyť do rieky, chcela by si ísť tiež? Môžeš ešte zneužiť moju mágiu, ktorá nás pohodlne usuší," usmial som sa zvesela na vlčicu, nech teda nerozoberáme len negatívne téma. "Každopádne súhlasím, potopil svorku priamo počas cesty na lov, no," dodal som mierne zamračene a rozhliadol sa po lese, či nenájdem vlka s parohmi. Niet ho, necítim ho tu ani, pomyslel som si, keď nám vánok prečechral srsť. Cítil som sa však značne ospalo, takže som sa na moment odvrátil a neodpustil si dlhočizné zívnutie.
"Etney je delta, má ešte aj iné povinnosti? Skoro som ho v lese predtým nevidel, vlastne nikdy, len sa poflakovať všade možne," zaujímal som sa o najstaršieho syna alfa páru, pretože nikdy nejako som sa s ním poriadne nerozprával, len čo mi prišiel hrozne nafučaný.
Postavil som sa a otriasol, pričom som popošiel pár krokov - už bez nákladu - smerom k rieke dúfajúc, že medvede spia a ja sa budem môcť opláchnuť od nečistôt. Hodil som po vlčici len spýtavý pohľad. Ideš? Idem sám?

//Ja som si vlastnosti poriešila, ostatných prosím pod Elisiným príspevkom v otvorenej knihe, aby sa vyjadrili, inak budú pridané/odrátané * náhodne. Ďakujem ešte raz za povýšenie

Elisa sa napokon ukázala aj pri nás a koristi a vzala si nejaký random kus srny, kým nám nechala v podstate to najlepšie. Mala by zavolať vĺčatá, alebo čo, napadlo mi, no nedbal som. Fiér sa ako prvý napchal do útrob srny, na čo s víťazoslávnym úsmevom vytrhol srdce ako orgán a niesol ho kamsi Ďalej do lesa. Pobavene som sa zasmial a otočil sa na Gee, ktorú som tu nejako pri koristi ešte postrehol. Yetera nebolo široko Ďaleko. "Kam zmizol vlastne Yeter? Šiel s nami skrz rieku," zamumlal som jej smerom a odtrhol si kus srny, ktorá ešte nebola tuhá na kosť. "Kde je vlastne taká Lilac a Sunny? Vĺčatá by sa mali ísť nažrať, komu sme to vlastne lovili," uškrnul som sa polemizujúc viac menej do vetra, pretože som čiernu vlčicu s tyrkysovými odznakmi nechcel rušiť. Zabával som sa so svojou časťou zo stehna, pretože pocit spokojnosti prevýšil únavu a vyčerpanie. Nebudem sa ešte nasilu pchať do úkrytu, keď tam možno bude plno... Alebo pár, ktorý rušiť nemienim, pomyslel som si a presunul sa na kus machu na plochej skale, ktorý som si vyhliadol.

\\Mám comp s neznacenou klavesnicou, pardon za chyby - Nahorna plosina skrz kristralovy lesik

Mal som dosť na mále, kým som sa dostal s korisťou k lesíku. Kožu mal srna po mieste mojich zubov úplne na nohe zodratú a ja som síce aj vládal, no ubúdalo mi sily. Počkal som si kým ma obehol Fiér a vydal sa krokom, bez srny k nim. Beztak sme sa už nachádzali na hranici nášho hvozdu, skrz ktorž to ťahať bolo asi v danom okamžiku nemysliteľné pre všetkých troch. "Pokúsim sa ich nadľahčiť mágiou, takže by sme ťahali tak hmotnosť zajaca, hádam," riekol som, kým som sa vydýchal a popri tom si obzrel výsledok nočnej výpravy. Hádam bude alfa panstvo spokojné, pomyslel som si s troškou irónie.
Následne som sa vrátil k "svojej" srne, mrkol po oboch vlkoch, či pokračujeme aspoň hlbšie do lesa, nech nám toneukradnú z hraníc. S troškou sústredenia sa tri úlovkz mierne vzniesli, sotva viditeľne avšak dostatočne, aby sa odľahčili a my sme ich mohli odvliecť viac do hvozdu, v ktorom sa do kopca stúpalo nie zrovna príjemne, ale to sme všetci obývajúci predsa vedeli a rátali s tým. Netrvalo dlho, kým sme sa dostali smerom na úkryt zhruba do stredu lesa...

Fiér aj Gee sa tešili, že sme to tak šikovne zvládli. Laby a bruchá zabahnené, papule krvavé, no idylická skupinka, čo si budeme hovoriť. Všetci traja zadýchaní sme sa aj tak pospolu pustili do ťahania dvoch srniek, mal som dojem, že ten jeden bol dokonca mladší srnec, ale na pohlaví nezáležalo. Hlavná vec, že sa budú dať jesť, pomyslel som si spokojne a srnu na okamih pustil, keď Fiér za pomoci mágie obmotal lianami končatiny zvierat tak, aby sa nám pohodlnejšie ťahali. "Skvelý nápad," ocenil som spolusvorkového kolegu, chňapol do zubov rastlinu divnej pachuti a pobral sa skrz pláň.
Ako sme sa blížili k tým dvom, všimol som si, že má alfa na sebe čiernu vlčicu podivne prehodenú a vzďaľovali sa lenivým krokom. Rozpačito som prešľapol na mieste keď som zastal a obrátil zraky na Gee a Fiéra. "Tak to vyzerá, že sme na tri srny traja," poznamenal som s náznakom humoru, ktorý sa možno trošku nehodil, no na celú situáciu som sa díval s nadhľadom. A ak treba čiernej pomôcť, tak sa o to musí postarať Elisa sama, jedine, že by niekto prišiel z lesa,,, ale to by sme tu úlovky museli zostať strážiť, zamyslel som sa, kývol obom vlkom tolerantne voči Gee pustil svoj kus, nech ťahajú za rastliny oni, kým som sa zahryzol do končatiny úlovku alfy a zranenej členky. Pretože inak mi nešlo do hlavy, prečo by ju na sebe dobrovoľne vliekla.
Na moment som však zastal ako pláň pomaly končila. "Skrz rieku alebo lesík? V lesíku je tuším bobria hrádza, kadiaľ by sme to prevliekli, ale nechávam to na vás, veľa šťastia," riekol som Fiérovi i Gee, ktorý sa plahočili zhruba podobným tempom ako ja. Sám som zvolil variantu lesíka na prechod domov.

//Asgaar (skrz Krištáľový lesík)

Gee sa snažila, kým jej trojfarebný prerazil cesto skrz splašené srnky, ktoré postupne odbiehali niekam do preč po kamenistej pláni. Videl som však moment, kedy sa pošmykla a nestrhla srnu k zemi, sotva polovične, no druhý vlk jej bol záchranou a srna tak rýchlo uvítala smrť. Prvý úlovok, prvá dobrá správa.
Keďže si hravo poradili, trošku bez rozmyslu som prchajúcu, zo slabiny krvácajúcu srnu chňapol za prednú nohu, na čo sme sa obaja prevalili a ja som len zalapal po dychu, ktorý mi náraz o zem okamžite vzal. Vlk s padnutým uchom však nezaváhal a skočil po nej, aby sa ani nepostavila. Nneváhal som, nemotorne sa vzhrabal na nohy a všetkou energiou, čo mi ešte zostala naviac som sa zavesil zvieraťu na krk, na ktorom napriek jej zúfalému boju o život čoskoro začala z teplny prýštiť krv, ktorá zaliala zem pod nami aj moje predné laby vrátane hrudníku, ktorým som ju pritláčal. Pár krát som s vrčaním ešte trhol, kým jej z očí vyprchal život. Hádam sa moc netrápili, my pri love isto viac, napadlo mi, kým som sa vydýchaval.
Následne som sa otriasol a so starostlivým pohľadom si premeral oboch vlkov. "Len potlčení, nič zlomené?" Opýtal som sa a následne sa pousmial a zamával pár krát chvostom. "Dobrá spolupráca," žmurkol som po oboch a chňapol jednu nohu zvieraťa v snahe začať ho ťahať smerom k vlčiciam, ktoré sa nachádzali vyššie na pláni - a teda bližšie k domovu (//len tip).

Úlohy boli jasne rozdelené, takže som sa mohol sústrediť len na pohyb Elisy a svoju časť. Všimol som si, že si Gee s Fiérom zvolili pravú stranu kopky srniek, ktoré sa rozutekali pláňou. Ešte chvíľu som sem tam uskočil bokom, vyštekol, chňapol po nejakej, ktorá sa pokúsila utiecť mimo, kým som zbadal, aký cieľ si zvolili tí dvaja. Srna mala pomalší pohyb takže som sa len otočil a hryznutím do boku ju nasmeroval priamo na dvojicu vlkov, ktorí boli zameraní na jej lov. Vietor sa otočil tak, aby vlkom zo svorky nebránil v mrštnom pohybe vpred a hoci mi to ubralo energie, bol som v konečnom dôsledku až prekvapený, ako ľahko to použitie mágie ide, keď jeden aj trénuje. Lovy sú na to fajn, poznamenal som si pre seba, avšak toto moje zamyslenie sa ma stálo ďalšiu zmätenú srnu, ktorá do mňa napálila a mňa odhodilo bokom.
Vstal som otriasajúc sa, cítil som pohmoždený bok, no končatiny neutrpeli. Ako začínalo svitať zahliadol som aj Elisu, ktorá bežala na pomoc čiernej... ktorá bola sama. Kde dočerta je paroháč? Ten vlčí, povzdychol som si ako keby ma mohol niekto vyslyšať a poslať nám chýbajúcu posilu, ktorá sa kamsi stratila.
Moje zameranie však padlo na zviera, ktoré po náraze do mňa zostalo dezorientovane na mieste, kým sa rozhodlo vydať práve za našou polochromou korisťou. Dva miesto jedného? Bbol by dobrý bonus, napadlo mi, kým som skočil zubami po slabinách menšej srny, ktorá sa hrnula za tou, ktorá mala byť korisť. Poranil som jej bok, avšak moje sústredenie padlo primárne na tú jednu, ku ktorej už letela Gee a trikolórny.

//Asgaar (skrz rieku)

Južná časť nášho hvozdu bola našťastie už lepšie prechodná, pretože hlavný lovec aka naša alfa nabrala celkom ostré tempo na to, že doteraz sa po nebi preháňali dažďové mračná a zem bola mimo les celkom rozmočená. Dobrý tréning pre kondíciu, keď už nič iné, vzdychol som si a zrýchlil do poklusu k rieke, kde sa ju rozhodla alfa prekonať. Beztak sme boli všetci premočení z dažďa, nejaká voda nás (zatiaľ) bez koristi nemohla predsa zastaviť.
Elisa zmenila smer, vydala sa od rieky viac západne. Takže tréning aj rýchlosti a vytrvalosti, alebo ako? Tá pláň je fakt veľká, na druhú stranu, ak budeme potichu... Polemizoval som si v duchu a obzrel sa skrz rameno, kto z asgaarských vôbec s nami beží. Zbadal som paroháča, ktorého som takto v sekunde premenoval, k boku Elisy sa zase pridala čierna červenooká, ktorej meno mi proste stále uchádzalo. Awnay...asi? Otriasol som si hlavu v snahe vyhnať z očí ešte kvapky vody, nech sa môže jeden sústrediť aj na nohy. Mihla sa pri mne Gee, ktorú som videl asi naposledy v zime, čo bolo zvláštne. Venoval som jej letmý úsmev, pohodil chvostom a čoskoro sme spomaľovali, krčiac sa do zvyškov žltej trávy.
Zastrihal som ušami, kým Elisa rozprávala. Vvybrala nám srny, ktoré sa tu potme potulovali a aj bez jej slov mi bolo jasné, že mláďat tak už veľa nebude. Možno tak narastených a plných energie, ešte to tak, naháňať to, pomyslel som si a kývol Elise na zrozumenie, keď rozdelila našu skupinu skladajúcu sa zo šiestich, našťastie dospelých, vlkov.
Pprezrel som si smer, ktorým Elisa ukazovala, že pobežíme. Ponaťahoval som si labky. Nebolo treba slov, Elisa po nás odpovede neočakávala. Pozrel som sa rad radom nakaždého lovca a len kývol, či si všetci rozumieme. Na Elise bol potom jej výber ksupinky, ktorá bude potrebovať pomoc. Vietor sa otočil proti nám. Cítil som ho v srsti a na tvári, no zver aspoň nemohla tušiť nič o nás - kým teda budeme dostatočne potichu. Je nás dosť aj na troch, ak ich nebudeme musieť prehnane naháňať, napadlo mi, na čo som sa automaticky prikrčil na úroveň trávy nasledujúc sivý chvost a vetriac, aby som si v hlave dal do predstavy polohu zvierat. Bol to nočný lov a museli sme byť zvlášť opatrný, stačilo, že labka šľapla na blatový kus zeme a už by bolo postarané...
Bol som celkom zaujatý Elisinou netechnikou prekvapenia, pretože s vrčaním skočila k srnám, ktoré sa dali na úprk. Samozrejme som ta,m bol tiež, vzal si ľavú stranu a vrčaním zahnal dva mladšie kusy naspäť k ostatným.

//Siccumské jaskyne

Predtým, než som vyliezol celý na denné svetlo som sa márne nádejal, že bude možno pekné počasie, zasvieti ešte slnko, môžme sa kochať pohľadmi na jesenný hvozd. Počas noci však mračná neodišli, ale naopak spustil sa mierny dážď, ktorý som si uvedomil až po niekoľkých desiatkach metrov, kedy mi voda stiekla na tvár z konárov nado mnou. Oklepal som sa a sústredil sa na to, že počas vyliezania z jaskýň som začul vlčie volanie. Žeby zvolávačka na lov? Pomyslel som si, atiahol si laby a predral sa opatrne kroviskami, pričom som výnimočne zízal aj viac pod seba, keby náhodou tu ležal ten hnedý a ja som ho zas zašľapol. Má si nájsť strategickejšie miesto na odpočinok, stále odpočíva, odfrkol som si a akonáhle som sa dostal viac do stredu lesa, kde aj skál o čosi ubudlo plus pahorkov, zrýchlil som, zavetril. Smer vetra sa otočil a napovedal mi, že sa v lese naozaj zhromaždila celkom dosť veľká skupina. Tak sa pripchám do fronty, napadlo mi, kým som sa dostal na dohľad skupine vlkov, kde som očami spoza krovia vyhľadal Arcanusa. Odhadujem dobre, že sa ide na lov? Pýtal som sa ho v myšlienkach, hoci som nepredpokladal, že by ma mohol počuť. Jeho pozornosť okupovalo malé sivé vĺča a potom tam boli aj ďalšie, vrátane nejakých nových a Yetera, ktorý dominoval parožím. Z toho sa mi akurát tak naježila srsť, preplietol som sa pomedzi stromy po okraji skupiny a len kývol hlavou na pozdrav.
Akurát tesne pre dmojím príchodom sa medzi stromami mihla sivá vlčica s náhrdelníkom, ktorá bola naša druhá alfa, chystajúca sa... niekam, kam vyberie. Venoval som ešte jeden pohľad jej partnerovi a pobral sa za ňou smerom k južnej hranici.

//Náhorná plošina (skrz Medvediu rieku)

Vďaka prázdnote, ktorou náš úkryt zíval ešte niekoľko hodín po mojom príchode, som sa vyspal priam skvelo. Nikto ma nerušil, uši nezaznamenali žiadne divné zvuky, len čo som sa raz prebral na to, že sa vonku spustil lejak. O to tuhšie som sa stočil k stene v priehlbine v zemi, ktorú som si vybral na spánok, a pokračoval.
Už by bolo možno aj na čase sa prebehnúť, nech sme fit, pomyslel som si ako prvé, len čo som rozospato zívol na celú jaskyňu a natiahol pred seba predné hnáty. čosi v jednej labe puklo, ešte som raz zívol a spokojne zamľaskal, kým som konečne otvoril oči. Bola tu tma, pomerne vlhko a zvyšky mäsa pri mojich labách tuhé ako kameň, no beztak som sa dal do náročnej práce, potrhal si to na čo najmenšie kúsky a poprehĺtal. Neboli to ideálne raňajky, no stačilo to.
Keďže som však prestal mať pojem o čase, rozhodol som sa natiahnuť si aj zvyšok tela a pobrať sa pomaličky skrz chodbu preč. Ani si nespomínam, kedy som sa naposledy tak dobre vyspal... Iba ak to nebolo vtedy v zime, pri Laure, spomenul som si a pri obraze maličkej vlčice, ktorý sa mi vuynoril ako spomienka, som len smutne zvesil uši. Bola to sociálna dilema, ktorú som nevedel vyriešiť.

//Asgaar

= 4 body
Zmenáreň: 4 body -> 8 oblázkov

-> PŘIDÁNO

Na Saviora - -> PŘIDÁNO

//Asgaar

Zostal som z toho náhodného stretnutia s hnedým mierne rozladený. Otriasol som sa po predraní sa skrz popínavé rastliny na vchode a uhladil si tak srsť, ktorá sa mi z pohľadu hnedého zježila. Nerozumiem popudlivým vlkom, mal by som sa asi viac zaujímať o emócie druhých... Ale na to som asi emocionálne prázdny, keď polovica môjho života bola len o počúvaní príkazov, lovení a automatickej snahe prežiť, zavrtel som si hlavou, pretože na mňa dopadala melanchólia z jesenného počasia a kus pleca z muflóna som si odtiahol skrz chodbu do veľškej jaskyne.
Zmätene som zvraštil ňufák, pretože ma pálil nos. Cítil som tu dym.
Nemusel som ani dlho hľadať, našiel som uhasenú pahrebu, čo bolo u nás v Asgaarskej svorke normálne, kopec vlkov tu ovládalo element ohňa, a tak sme sa počas studených nocí mohli chúliť v teple. Keď už pri nikom, tak pri ohni, napadlo mi a s nešťastným povzdychom som sa zviezol k stene, ktorá bola po nedávnom ohníku celkom vyhriata. Bez váhania som sa pustil do kusu mäsa, no sotva som prehltol dve sústa, odsunul som to bokom k vyhasnutej pahrebe z drievok a zvalil sa na chrbát tak, aby si všetky netopiere a pavúky mohli prezerať moje takmer biele brucho.
Toto je naozaj na nič. Cítim sa mizerne, som unavený a v konečnom dôsledku mi večer pokazí niekto, kto by mal byť rodina tak ako všetci tu. A ešte kappa. Alebo nie je vôbec to indivíduum na omege? Na love som ho videl azda jediný krát, žerie zadarmo, povzdychol som si a dobrovoľne pustil do myšlienok negatívne spomienky i emócie z hnedého vlka s modrými očami. Bolo to určite lepšie ako utápať sa nad samotou, ktorá mi v danej chvíli vyhovovala.
Nakoľko som sa cítil bezpečne a opustila ma aj posledná energia, ktorá mi zostala po náročnom love v hustom lese, zaspal som vyvalený na chrbte s labami opretými o kamennú stenu.