Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Začala však umierať zelenina a rastliny, z (nazmevem to v skratke emisiami) emisií leteckej dopravy.

Zasobovaci však na autách často dostali defekt alebo zapadli vo vyjazdenych kolajach od traktora.

Vadilo to však farmárom, cez ktorých pozemky začali prechádzať, čo viedlo k zvýšeniu násilia v okolí.

Lenže to postavili na území kanibalov a tým sa nechcelo cez farmu až do obchodu s mäsom.

Pribúdalo z toho však viac alergikov na prach.

Zvieratá však žerú rastliny a zeleninu, chemické rozbory to potvrdili.

ľudia sa však rozhodli, že pure vegan už je len jesť sám seba kvôli chemikáliám na rastlinách.

Bolo nás tu dovedna aj desať, no každý si držal viac menej svoj osobný priestor. Vĺčatá jednoznačne zaberali asi tak najviac pozornosti a keď som sa obzrel, Sionn sa odhodlal dotackať k cudziemu. Ani nechápem, čo tu ten vlk pohľadáva, v našom úkryte... Mohli sme mu vonku skúsiť niečo dať dokopy alebo ho odprevadiť do nôr severnejšie, uvažoval som, no rozhodol sa nijako inak nespochybňovať jednanie a rozhodnutie alfa vlka, ktorý bol v strede diania s Laurou, kým si teda nevzal najlepšiu časť aj s orgánmi do ich menšej časti. Nasledovala Laura, o ktorej osm vedel, že je Beta, takže som sa prosto len pre seba od východu pousmial.
Moje prekvapenie nastalo, že kým šla nahnevaná Lucy, ostatní sa stále držali stranou, dokonca aj Yeter, ktorému som odkývnutím hlavou naznačil svoj pozdrav nešiel. Vyššie postavená... ale žeby až tak? Dobre, asi nám toto celé ročné obdobie pokazilo vzťahy, povzdychol som si a odprevadil vlčicu so zelenou šatkou pohľadom, keď opustila priestor jaskyne.
Zastrihal som však ušami, keď Arcanus prehlásil, že ma povyšuje o jednu pozíciu vyššie. Privrel som oči a zachoval si dôstojnosť, hoci som bol rozhodený už aj predtým a mal som chuť sa zahrabať aktuálne do snehu od všetkého, čo ma v duchu trápilo.
Postavil som sa a slabo sa na jaskynný priestor usmial. "Vážim si to, ďakujem," riekol som stručne a skromným hlasom, slabo zamával chvostom dívajúc sa na čiernu alfu. Len tých pár sekúnd, kým som sa rozhodol, že hlad je proste hlad.
Preto som len v tichosti šiel k jeleňovi a začal sa kŕmiť od krížovej časti, pretože som nemal chuť si nárokovať nejakú časť, ktorú by som sa pokúsil odtiahnuť bokom. To som prenechal vyššie postaveným a skromne sa venoval tomu, koľko som do seba dokázal dať. Jeleň bol stuhnutý, no ohník, ku ktorému sme ho dovliekli to trošku povolil. Nnedalo sa to porovnávať s čerstvým z čoho by tiekla krv, no všetci sme potrebovali čokoľvek a toto boli unikátne raňajky po dlhej dobe.

Klesli tržby klasickým farmárom, obchod s ľudským ich začal valcovať na trhu.

<- Asgaar

Bolo pre mňa nemilé, že z vlčíc po mojom príchode sálal chlad. Gee nič moc nepovedala a Aurora sa stiahla, no všetky emócie aj za tie dve na mňa vyvalila Lucy. Dobre, je to očakávajúce, keďže ste hladné a divé vlčice, neviete však, čo sa stalo. Ale hlavu si z toho robiť nemienim, rozhodol som sa stále optimisticky a viac menej prevažnú hmotnosť jeleňa som presunul do úkrytu pomocou mágie, len čo sme mu dostali dnu menšie parožie a nohy po klzkých kameňoch.
Kým sme sa však presunuli hlbšie, odkiaľ sa ozývali hlasy, zastavil som a so zdivhnutou hlavou sa díval Lucy do očí. Bolo mi jasné, že je vyššie postavená, ale sám osobne som nebol na také nekultivované správanie sa zvyknutý. Zvlášť od vlkov vyššie v hierarchii. "Mrzí ma, že ste vyhladované, vyčerpané a aj zranené," začal som tlmeným hlasom, aby sme nemuseli do tohoto zapájať ostatných a pozrel pri spomenutí poranení na čiernu členku. "No vedz, že som šiel popri obchádzke hraníc za Arcanom, ktorý náhle zmizol z lesa. Stopa ma doviedla na sever, kde sa tulák pokúšal zožrať Sionna, ktorého doriadil dvojfarebný, ale ten je bez oka a zranený tiež. Pomohol som alfe dostať sem dvoch zranených vlkov a predtým som zbieral poživateľné zvyšky magických zajacov. Milá Lucy, vravím ti to len pre to, že si ťa vážim, mám ťa rád a všetci sme niečo museli." Odmlčal som sa a venoval aj Gee a Aurore úprimný, vďačný pohľad. Sú skvelé, že našli také zviera, prebleslo mi mysľou, kým som sa zahryzol do jeleňa a začal ho ťahať k jaskyni.
"Práve preto, že som tak nedôstojne voči vám zdrhol som sa vrátil, mrzí ma, že neskoro," dodal som ešte a presunul sa do väčšej časti jaskyne, kde spočívala väčšina asgaarských vlkov. Myslel som svoje slová úprimne a vnútri ma škrelo, že Lucy ani po dlhšom čase v rovnakej svorke nevidela, že patrím k čestným a spoľahlivým vlkom.
K skupine s vĺčaťom sa pridala aj béžová Laura, ktorej som hlavou kývol a potešene zavrtel chvostom. Aj to sa mi nepodarilo dodržať. No, čo, nezdá sa, že by bláznila kvôli bratovi, aj keď by som mal ísť za ňou, premýšľal som a pustil korisť, keď bola pri stene vo veľkej jaskyni, kde doháral magický oheň na dotiahnutých konároch, aby mäso trochu povolilo.
"Skláňam sa pred šikovnosťou a odvahou Lucy, Gee a Aurory," šepol som smerom tak nejak ku všetkým a so slabým úsmevom sa od koristi ako bezcenná kappa vzdialil a pripojil sa k Laure a Lilac.
Laure som venoval plachý úsmev, pretože som v duchu zostal stále rozhodený z rozvášnenej vlčice so zelenou šatkou a smerom k Lilac som zavrtel chvostom. Na to som sa natiahol k Laure a len jej prehodil pár slov do ucha, kým som sa odšuchtal na hranu úriestoru a vstupnej chodby, kde som sa posadil do prievanu a sledoval vchod.
"Tvoj brat ma prosil, aby si ho nemusela vidieť. Bude v poriadku, zachránil Sionna, nechce ale zbytočne rozbúrené emócie."
Beztak som netušil, či ma vôbec počula, pretože o jej pozornosť sa hlásil v prvom rade alfa. Ja som sa len prešuchol popri nej a zostal strážiť vchod. Chcelo by to zistiť, čo je s dvomi hnedými vlkmi... a kde sú tí zvyšní potomkovia álf? Nepatria sem snáď? mlčky som uvažoval s odvrátenou hlavou od svorky.

<- siccumske j.

Smerom von mi podklzli nohy, takže som sa zapotacal a možno aj na chvíľu vyvalil oči, pretože už som sa videl strceny v nejakej diere v snehu pod jaskynnym komplexom. Očividne by sme sa priskoro tešili z nástupu jari. Prečo by nemohlo snežiť? Akoby s myšlienkou mi do očí studený vetrisko navial sneh a ja som len slabo zazmurkal. Prehodnotim to, aspoň. Je všade krásne, pomyslel som si a s optimistickým nadhľadom na počasie som zo skákal dole, pretože som jednak začul a jednak zacítil vlčice, o ktoré som mal spolu s alfou v ukryte starosť.
Nesnažil som sa byť potichu, keď som sa brodil k trojici vlcic, hoci prvý som zbadal kremovobiely kozusok Aurory. Zavrtel som im na privítanie s chvostom znaciac vlastnú, celkom dobrú náladu. To, že ja som mal práv bok a pravú polovicu tváre od zaschnutej krvi bolo vedľajšie. Beztak som na to zabudol.
"Treba s tým do úkrytu, tuto zimu vraj veľa vlkov rabuje ukrytý," podotkol som a pomaly pristúpil k aurore nad jeleňa, ktorý už musel bt zamrznuty na kameň. "Pribudlo nám do rodiny cudzie vĺča a Sionn je zranený, potrebujú tam žrádlo a vy si zaslúžite taktiež, po úspešnom love," pochválil som ich a prešiel po každej pohľadom zlatých očí. Nemienil som nikomu rozkazovať ci čosi také, proste som im oznámil fakty. A navyše sa tam zdržuje takmer celá svorka, pomyslel som si ešte, keď som sa presunul k zadnemu hnatu blinozravca.
Chytil som nohu a poriadne zabral chrbtom do kopca. Po spánku v teplejšej jaskyni som si zvládol pomôcť, aby vzduch nadľahčil zviera, ktoré šlo zrazu presúvať ľahko. Zatmelo sa mi síce na okamih, no akonáhle som sa nadýchol a trochu pozbieral, pomáhal som ďalej žrádlo odvliect tam, kde ho bolo treba. Aj na sebe aj na vlciciach bol vidieť úbytok hmotnosti. Aši ako na všetkých.

-> Siccumske jaskyne

Zasmial som sa nad jej obavami, či si môže dovoliť zobrať aspoň tu kosť s troškou mäsa. "Nam chýbať nebude, večera je na ceste," riekol som a opätovne som sa zarazil, čo tak zvyšky členiek trvá dovliect sem ich korisť. Spomenul to AJ arcanus, preto som mu venoval krátky pohľad, kým išiel liečiť mágiou svojho syna. "Pôjdem im asi pomôcť dostať to cez tie kamene vo vchode, trvá im to," povedal som skôr so starosťou v hlase akoby to bola výčitka.
On sa však pobral pomáhať synovi. Obdivuhodné zvládať takéto problémy spojené s počasím a nejako držať vlkov. Veľmi som neupadal do myšlienok, pretože akosi stále sa ozval nejaký hlas aj mojim smerom. Mala Lilac prišla s otázkou, prečo ide čierna alfa používať oheň na vlastného syna. "Zatvorí mu ním rany, proti krvácaniu. Boli to ale vďaka tomu prežije," vysvetlil som jej a opatrne ju pozoroval. Jej pozornosť beztak upútal čiernobiely, ktorý bol žiaľ jednooky a vlca si to všimli až teraz. Mlčky som ich pozoroval, no nesnažil sa ani len počúvať. Tak veľa informácií, že to ani nejako neviem vstrebať. Bude si to treba nejako usporiadať, nech ma hlava neboli.
Napokon som nevydržal, natiahol si laby. Na mladú som sa len usmial a pobral sa k východu z jaskyne, odkiaľ fúkal ľadový vietor a vhanal po po dlhšom čase zase vločky do očí.

-> Asgaar (pred ukryť)

Pripájam sa

Pripadal som si tak trošku ako piate koleso, dokonca viac než dvojfarebný, ktorý bol ticho. Arcanus sa síce vrátil k nám, no nemyslel som si, že by sa mu podarilo malú rozkecať. Malá Llilac, ako sa nám odvážila predstaviť sa však presunula ku kúsku mäsa, na čo som sa slabo usmial a zaujímala sa o Sionnov zdravotný stav. "Prežije, ako vraví Arcanus, kým si drobná, si veľmi zraniteľná a svorka ti poskytne domov, úkryt a ochranu, keď teda Elisa povolila," dodal som ešte jej smerom a prisunulk si na ohlodávanie nejaké kosti. Kde toľko trčia tie vlčice, kým prídu a ak prídu, nebude sa ten jeleňn dať konzumovať, pomyslel som si skrúšene a žul sotva poživateľný zvyšok kosti a mäsa z magického zajaca.
Ak som si vzal spätne všetky udalosti posledných mesiacov, chudák najmladší potomok álf mal dobrú predispozíciu na psychické a traumatické probkémy, ktoré mu zrejme xostanú, preto som obdivoval jeho rodičov. Zotrval som však pri mladej. "Len si daj aj zvyšky z kostí, potravy je málo," povzbudil som ju v žuvaní a zívol si. S príjemným teplom z malého ohníka na mňa padali znovu driemoty. Nemal som vôbec pocit, že som predtým spal či oddychoval, hoci som nemal na sebe žiadne zranenia len zaschnutú krv cudzinca. Onedlho sa mi spomalil dych a zostal som driemať, hoci som ako tak vnímal dianie a pohyb druhých v jaskyni.

Ona malá by sa možno aj odvážila na nás trochu viac vykuknúť spoza malého plameňa na konároch, no znenazdajky sa jaskyňou začalo ozývať kvílenie z jaskýň alfa páru. Arcanus sa ledva stačil mladej spýtať, ako sa volá a už trielil za synom, na čo sa potom vrátil a riešil niečo so synom a dvojfarebným. Zafunel som a pohodlne, s pohľadom na vĺčati som sa žuchol na zem na brucho a hlavu zložil medzi predné. Díval som sa do iskričiek ignorujúc trojicu vlkov za mnou, teda skôr dvojicu a jedno ustráchané mláďa, pomyslel som si a stiahol k sebe chvost, nech mi nejaký obyvateľ z tunajších naň nestúpi.
Zima bude pomaly aj končiť dúfam, aj tak sa stále cítim vyčerpaný, chlad vysáva z vlka radosť, premýšľal som a akonáhle som postrehol drobný pohyb od vĺčaťa, len som strihol uchom, že o nej viem a letmo sa usmial sledujúc plamienky. Snažil som sa síce predtým mať otvorenejší a priateľskejší prístup, no mohlo ju to vystrašiť, tak som si proste ľahol a oddychoval. Akoby nič, veď sa nič nedialo.