Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nemienil som byť naňho nejak extra hrubý, no akonáhle sa mi laba pošmykla na jeho chvoste, zľakol som sa azda viac ako hnedý, tým pádom som slušnosť v danom okamžiku zahodil. Tak sa mu proste ospravedlním a bude, pomyslel som si a už už sa nadychoval k odpovedi, pričom som mierne stiahol uši.
Lenže modrooký mi venoval akurát tak pohľad hodný diablovho poskoka, zavše atmosféra okolo nás zhustla a následnými emóciami sa mi zježil chrbát. "Pozri, mrzí ma to, že som ti šliapol na chvost, no strategicky si si moc dobrý flek na oddych nenašiel, okrem iného, nevída ťa tu nikto nikdy, vždy si niekde skrytý," riekol som neutrálnym hlasom a zahľadel som sa mu do očí. "Moje meno je Castor, som delta, takže prosím, kooperujme ako členovia rovnakej svorky a rodiny," dokončil som slušne sa mu predstaviac a len si vzdychol. Očami som vyhľadal malú dieru medzi konármi stromov, z ktorých sa na nás spúšťalo farebné lístie. Po dúhe ani stopy. Pekný prírodný úkaz za cenu dohadovania sa s neandertálcom, ktorý je večne zalezený v kríkoch, pomyslel som si pre seba a hodil pohľad po zvyškoch muflóna, ktorého som sem pôvodne tiahol.
"Najedz sa, ostatní vrátane álf už mali, keď už si aj lov prespal," zabrblal som a len pohodil chvostom, keď som si kus z nohy odtrhol a pobral sa do úkrytu. Strácať čas s vlkom, ktorý po niekom hádže nenávistné pohľady nemalo zmysel.

//Siccumské jaskyne

Nevnímal som nejako meniace sa pachy na území či zvuky vôkol, počúval som len bubnovanie dažďa na stromy a zem hvozdu, kým som zápolil s korisťou. Napokon som sa dostal horko ťažko až dokopcov mieriac k úkrytu, od ktorého som mohol byť už len zopár metrov.
Zastal som pod jedným zástupcom zo starších dubov, ktoré sa mohli pýšiť priemerom kmeňa a uložil sa podeň. Nemalo zmysel sa pozastavovať nad bahnom, pretože bolo všade. Ľahol som si na zvädnutú trávu do mokra a na chvíľu zadriemal.
Až keď moje oči pošteklilo slnko, papulu som otvoril v dlhokánskom zívnutí a zmätene zažmurkal po okolí. Ale jasné, nikde nikoho, predsa len je to dosť veľký les, pomyslel som si a bol čiastočne sklamaný, pretože by som sa rád aspoň trochu socializoval. Napríklad ma žralo vedomie, že v lese sú novéé vĺčatá - teda členovia- a ja som ani len netušil, akú farbu srsti im priradiť.
V úvahách som vzhliadol a môj pohľad okamžite upútal farebný oblúk, ktorý sa sem tam mihol pomedzi koruny stromov, z ktorých to lístie začalo posledný týždeň celkom hojne padať. Obdivne som vydýchol, vyskočil na nohy a ešte na krátky moment pozoroval oblohu. Skôr, než by som prestal, som sa rozišiel krokom vpred. Mmuflóna som nechal asi desať metrov od vchodu do úkrytu a hľadal pomedzi konáre dúhu, vďaka ktorej čoskoro nasledoval nečakaný pád.
Ako som si tak išiel čumiac do neba, nevšimol som si na zemi vyvaleného hnedého vlka, ktorý tu bol sám pri nejakom kry. Omylom som mu skočil na chvost a zapotácal sa, pretože ma potkol jehp zadný hnát.
Rozčarovane som sa otriasol a zamračil sa na hnedého, ktorého okále značiace mágiu, zízali naprázdno do lesa. "Ehm, dobré ráno... nevadí ležať v strede cesty?" Ozval som sa opatrne, pretože vlkovo telo naozaj križovalo vyšľapanú cestičku v štrku a blate, ktorá viedla do jaskýň. Koniec koncov, posledné dni počasie stálo za prd.

Obe vlčice si našli veľmi rýchlo cestu, ktorou sa zbavili mojej spoločnosti, hoc na revanš prebrali zodpovednosť odtiahnutia úlovku. Hádam sa to k tým mladým dostane, pomyslel som si len a bojoval so zmesou divných emócií, ktoré ma zamotávali do siete komplikovanej pavučiny, z ktorej som sa akosi nedokázal vyprostiť. Vrátil som sa však po niekoľkých minútach osamote po pachu naspäť tam, kde ležal prvý, mŕtvy muflón.
Pohľad na to nebol pekný, muchy na zvierati otravné, no čo vlk narobí, ak má hlad. Odtrhol som si niekoľko kusov z chrbta zvieraťa, kým som mal pocit, že som nasýtený. Následne som sa vyvali ako tá mŕtvola tu do trávy v nádeji, že si oddýchnem.
Na tvári mi však utkvelo čosi lepkavé, nevedel som to otriasť dole. Pavučina bola tou príčinou. Vpálil som ksichtom priamo do trávy, kde si nejaká tarantula asgaarská splietala pascu na hmyz. Ešte že ulovila vlka, poznamenal som si pre seba, kým som sa odvalil nabok.Prednými som sa snažil si pavučinu a jej vlákna dať dole aspoň natoľko, aby som videl. To som však ešte nemohol tušiť, že sa prinesie dážď, takže s príchodom noci som sa zahryzol do nohy muflóna a začal držiace zvyšky teperiť pomedzi skaly do kopca. Mal som nejaký ten čas nazvyš, pretože hvozd bol hustý a chvíľu dážď zvládol zadržať tak, aby sme sa tu nešmýkali na blate.

//Post o ničom, pre nikoho

Oni to aj malo ísť pod Styx komentár a všimla som si toho neskoro, za čo sa Launee ospravedlňujem, pretože si vážim aj jej názor.
Ale tak na to už je neskoro no :)

Lov bol napokon aj u konca, dohromady sme zriedili tunajšie stádo o dva kusy, čo bolo slušné. Minimálne aspoň niečo a pred zimou by sme mohli ísť niekam častejšie, premýšľal som, kým nás obišla Lucy s rýchlou otázkou. "Skôr mám mierne obavy o Sionna, ako ho nakoplo to zviera, nemal by ísť sám sa tu flákať popri rieke alebo čo," dokončil som, no mal som pocit, že moje slová išli jedmý,m uchom Lucy dnu a druhým von, nakoľko sa ona už veselo venovala novopečenému partnerovi.
Zamyslene som sa na okamih posadil, kým Lucy oznámila alfám a zvyšku, že je tu žranica. On sa vlastne ani moc nepodieľal, proste bežal niekde medzi nami a pčinne sa vyhol obom melám, buď je lenivý alebo to nevie, zamyslene som si ho z diaľky premeral pohľdom a napokon sa zvrtol a došiel k čiernej a Laure, na ktorú som sa spokojne usmial, kým som presunul. pohľad na čiernu. "Milá slečna vypadlo mi meno, ak sme sa už videli, som Castor, delta," oznámil som jej a pohodil na pozdrav chvostom, kým som si obzrel malú béžovú kamarátku starostlivým pohľadom. Je v pohode, vydýchol som si.
"Odtiahnime to mláďa do úkrytu, vĺčatá si zaslúžia mladšie mäso," riekol som s náznakom skleslosti, že taký dobrý kus musí byť ohľaduplne posunutý druhým. Máme ich tu teda dosť, napadlo mi keď som v duchu rátal vĺčatá a s mrknutím po oboch vlčiciach sa zahryzol do zadného hnátu rohatej "kozy" a začal ju ťahať do kopca. Keďže vďaka Etneyovi sme stádo dostihli kdesi na juhu. Naáhavý pohyb mi však vyčistil myseľ od sarkastických poznámok na účet mladého, sivého vlka, takže som sa sústredil radšej po ceste k úkrytu na to, kam pokladám laby. Asgaar bol predsa len plný nástrah.

Našťastie sa zvyšok vrátane hromotlka zaobisiel bez zbytočných rečí a spolu s čiernou sme vyštartovali proti stadu, ktoré sme vytim a hlukom vyrusili. Odpojil som sa, keď sa začal vôkol virit prach a vlk sotva videl na skaly a trciace korene tohto ťažko prestupneho hvozdu.
Zrýchlil som a nadbehol do smeru, kam sa snažili mladí utiecť, pretože im šla po krku čierna a jej brat, ktorý okrem reči zvládol teda aj bežať
Stihol som akurát tak postrehnúť, že Lucy sa podaril skok na starú samicu, ktorá metal a rohatou hlavou ako besna bolo to na mladom Sionnovi, aby trafil. Vie vôbec, kde je krkavica? Napadlo mi a radšej somm sa rozhodol pomôcť čiernej, no v tej mele sa jej podarilo strhnúť nejako mláďa. V celom tom chaose som zostal mierne sklamaný, že šla sama po vlastnej koristi, takže som proste nadbehol starej samici, ktorá bola na dobrej ceste uniknúť. Skočil som jej po boku trhnuc zubami po rebrach, na čo stretla rovnováhu a Sionn mal možnosť ju dokončiť, zatiaľ čo som sa mohol pratat z dosahu jej rohov. Medzi splasenym stadom mladých však stále zostala čierna, ktorej som skočil na pomoc a rozptýlil uhryznutim do stehna staršieho jedinca, ktorý bol nakoniec samičku a teda asi aj matkou mláďatá, ktoré dcéra alf dala dole. Utŕžil som jeden kopanec, avšak pomerne minula, preto som sa po nej zubami zahnal znova a dúfal, že boj o mŕtveho potomka vzdá, pretože táto, od prvoradé staršej koristi, bola celkom mladá a hbita.

//Trochu som sa zamotala co kto, mobil post

Počet bodov celkovo: 12,5

Mením na:
12 bodov => 180 oblázkov
0,5 bodu => 5 mušličiek

Dohromady poprosím: 180 oblázkov, 5 mušličiek, ďakujem.
Na akciu som nemala toľko času, keby bola na jar, tak mám asi všetko hotové =D Ale nevadí, splnila som, na čo prišla nálada a čas :)

Keď sa konečne každý zvítal s každým a s pachom stáda sa začali asgaarskí troška orientovať a zoskupovať, Lucy ako lovec a vedenie výpravy prerozdelila úlohy. Stál som mlčky, dôstojne, neboli treba emócie nazvyš. Niekto zvládne urobiť povyk a cirkus aj keď netreba, napadlo mi len tak okrajovo, kým sa naša gamma zamerala na mňa. S úsmevom som prikývol a zašvihal chvostom, že rozumiem, pretože jej slová boli rozumné a presne vedela, ktorý vlk má aké prednosti. Pridelila ku mne čiernu, mladú vlčicu s rubínovými očami, ktorá tak nejak niesla pach oboch álf. Asi sa môžem zatiaľ len domnievať, že je to tiež ich dcéra, hm, zamyslel som sa a našiel pohľad červených očí, aby som jej kývol ako teda, že budeme v jednej úlohe lovu kolegovia.
Kým sme sa nerozišli mohol som si spokojne sedieť vedľa Laury, ktorá bola zálohou a mala dosť dôležitú úlohu - ostatne asi ako všetci.
"Prezrieme si najprv stádo, ak tam nebude nič čo kríva, budeme musieť ísť po mladých - a s tým súvisí aj matka mláďaťa, čo môže byť nebezpečné," usúdil som na pokyn, aby som vybral korisť, hoci som len nahlas rozmýšľal pre uši čiernosivej, ktorej som sa držal pri boku krčiac sa pomedzi kroviny, keď sme sa rozbehli postupne lesom.
Akoby však nestačilo, že sa pomerne veľká kupina vlkov musela držať pospolu a potichu, z lesa sa ozvalo odrazu divoké praskanie konárov a hlas. Donútilo ma to zastať a hodiť po Etneyovi, ktorý sa musel prirútiť oneskorene a ako neohrabané tornádo zrovna teraz, pričom sa začal lísať k Lucy.
Všetci tunajší ma poznali ako mierneho a slušného vlka, no teraz som sa mračil a dokonca si dovolil po sivom mlaďochovi zavrčať. "Lucy uprac si toho svojho... radšej nič, lebo neulovíme ani muchu!" Precedil som skrz zuby a zostal naježený dávajúc mladšiemu vlkovi najavo, že jeho správanie a robenie hluku je nanajvýš nevhodné. Zdvihol sa vietor, ktorý nám prezradil, že stádo započulo zvuk a dalo sa na pochod k južnej hranici.
Akonáhle môj nos došiel k tomuto zisteniu, hodil som po Etneyovi druhý nevraživý pohľad. "Buď tej lásky a zostaň potichu, snaž sa nedupať na všetky konáre ako slon," prihovoril som sa mu už zmierlivejšie s prosbou v očiach, hoci som bol nahnevaný, pretože na juhu sme sa mohli potýkať ešte aj so šakalmi. Po kom z rodičov je ten vlk... idiot. Alebo ako to nazvať, nechápavo som zavrtel hlavou.
...
Dotrepali sme sa napokon až k južnej hranici, kam sa presunulo stádo. Zbytočné metre naviac v labách. Akonáhle som bol na dohľad, automaticky som sa skrčil až na zem do krovia a pozoroval muflonie stádo, ktoré bolo rozhodne pomerne malé oproti rokom minulým. Mlčky som ich sledoval, ako si trhajú listy a trávu, kým som hľadal čo i len malé podlomenie nohy alebo slabšieho jedinca. Je pravda, že na okraji stáda bol starý samec, ktorý by sa možno strhnúť dal, no nakoľko sa javil ako hlava stáda, bola to beztak nebezpečná voľba, Jeho smerom som odmietavo zavrtel hlavou a rozhodol sa sledovať skupinu neohrabaných mláďat, pri ktorých sa držala len jedna samica, zatiaľ čo ostatné boli na opačnom konci malej čistiny v lese plnom kameňov.
"Lucy mohli by sme strhnúť dve, alebo s nimi aj tú starú samicu," navrhol som cieľ, pretože až neskôr som si všimol, že dozor mladých je už čiastočne šedivá samica s menšími rohami, ktorá znudene hrabala v tráve a veľmi si okolia nevšímala. Jednu nohu mala vykrivenú akoby po dávnom úraze, a preto jej chôdza nebola dvakrát svižná a plná energie.
Všetkým som kývol k dotyčnej. "Prvoradý cieľ je ona, ak budete mať možnosť strhnúť aj mláďa, bude to bonus," zašepkal som a viac ľahol, keď sa pozornosť jedného bylinožravca presunula k nám. Vietor sa otočil a hral do karát nám. Muflóni mali šancu utiecť, jedine ak by nás začuli, pretože cítiť našu skupinu bolo vďaka mágii nemožné.

//Usekávam to takto, v podstate Awnay alebo v ďalšom kole môže byť štart

Laura mi priznala, že Etney sa teda moc lovu nepodučil. A to ho ideme ťahať so sebou? Alebo zaúčať? Ale, tak hádam sa sám niečo naučil, povzbudil som sa a prekvapene zakmital chvostom, keď vlčica prejvalila možno až príliš nadšenia na tému objavenia môjho súrodenca. Keby tu nebolo otravné stádo... hladné stádo vlkov... Nabudúce, pomyslel som si pre seba a venoval jej milý úsmev, kým sa k nám dorútila Lucy.
Netrvalo dlho, bol tu aj spomínaný Etney, ktorý mi prišiel nejako zmätený, čiernosivá vlčica, ktorej oči mi silno pripomínali našu alfu a nejaké to vĺča so Sionnom do plusu. "Takže ideme vlastne zaúčať mladých... a idú s nami?" Obrátil som sa pokojným hlasom na Lucy, pretože som sa v tom dave začal strácať. Posnažil som sa však zachovať si ako takú neutralitu, na čo som sa medzičasom poriadne ponaťahoval až mi popukal chrbát. Nemal som zrovna chuť sa s ostatnými dávať do reči, takže som sa len spokojne usmial na Lauru, ktorá sa šťastne zvítala s ostatnými a usadila sa vedľa mňa. Ľahký vetrík zakrúžil raz okolo nás a všetkým prítomným priniesol do nosov pach muflónieho stáda, ktoré sa, azda, po zime trošku zregenerovalo a pribudli aj nejaké mláďatá. Ako vlastne tá malá bude vnímať zabitie niečoho rovnako mladého,. len iného druhu? Všeobecne by ma táto otázka zaujímala, je to tak dávno, aby som vyhrabal spomienky, zasnil som sa a okrem Lucy moc nevnímal okolie, pretože už každý zdatný vlk s čuchom (fungujúcim) isto zachytil stopu.

Akonáhle mi prezradila svoje domnienky, zamračil som sa pri spomenutí syna Álf, teda, toho prvorodeného - vraj. "Úprimne, vôbec ho nepoznám, hádam má aspoň silu, ja skôr vydržím za tou zverou kilometre bežať a vymyslieť to inak," odvetil som, skôr sám pre seba ako by to malo byť pre uši béžovej vlčice.
Spokojne som sa posadil, keď sa roxhovorila a začala opisovať svoje zážitky. Miestami som prekvapením zažmurkal, no pri zmienke požiaru som si ju prezrel starostlivým pohľadom, pričom som sa mierne mračil. No i to bolo čoskoro fuč, zas som sa mohol tváriť spokojne, nakoľko sa zdalo, že Laura nemala na sebe ani šrámy, ani vypálené miesta od ohňa. Mohlo sa to ľahko rozšíriť, taká spolupráca sa vypláca, napadlo mi. "Ja nemám nič nové len to, že som našiel na gallirei sestru, asi toľko, tvoje zážitky to zďaleka prekonávajú," zasmial som sa na odľahčenie a pozrel sa vlčici do očí skúmajúc jej pohľad.
Objasnila mi však následne novinky a prezradila aj mená vĺčat. Chápavo som prikývol a vďačne klepol chvostom o zem. "Dobre vedieť, možno nebudú tak plachí. Tá nová, Sunny, tá sa hrozne bojí... Očividne len samcov," dokončil som zamyslene a pohľadom sa na chvíľu zahĺbil do útrob lesa, kde sa mi marilo, že som postrehol pohyb.
"Ako využiješ viac voľna od povinností?" Prehodil som po pár minútach ticha a letmo sa usmial, no zostával som skenovať stromy a Lauru sledoval len kútikom oka.

Dlho som si neužil rozjímanie sa nad zvukmi v lese a nejakým tým vtáctvom či čo, pretože som začul blížiacu sa spoločnosť. Po pravde nemal som moc prehľad, ktorí vlci od nás sa vo hvozde nachádzajú, preto som len zostal čučať na mieste a premýšľať, čo by som si asi ulovil, až teda odíde noc a bude ráno lepšia viditeľnosť. A kým nebude také horko, dodal som si pre seba a zadíval sa medzi stromy, odkiaľ na mňa z krovín vyhupol béžovo čierny kožúšok.
Jej priateľský pozdrav - ak by mohol - niesol by sa azda celým lesom, na čo som sa zasmial a privítal Lauru zavrtením chvosta. "Ahoj," odvetil som ešte a zastrihal letmo ušami, keď mi oznámila, že Lucy sa ako náš lovec podujala na organizovanie ďalšieho lovu. "Aj som premýšľal, čo by som jedol, nevieš kedy chce vyraziť? Je vlastne v lese?" Spýtal som sa na oplátku a rovno zavetril. Otázka bola tým pádom skôr rečnícka, no, čo už, pomyslel som si a následne som zas pohľad stočil na drobnú vlčicu. Zliezol som zo skaly, kde som sa dosiaľ vyvaľoval a podišiel k nej. Mal som v úmysle tak nejako automaticky sa o ňu obtrieť, no skončilo to pri prečechraní srsti na krku ňufákom. "Tiež ťa rád vidím. Kam si potom šla, od Medvedej rieky?" Zaujímal som sa, pretože som si všimol, že mi príde vlčica mierne pochudnutá, možno až unavená. "Alfám sa už narodilo to ďalšie potomstvo? Neviem detaily len asi toľko, že sme sa ocitli na nejaký čas v púšti a Elisa už bola vtedy ako balón," stíšil som spiklenecky hlas, aby mi náhodou sivá vlčica neskočila po krku odniekadiaľ spoza nás.
Vzdialil som sa od Laury a posadil sa na niečo, čo mi aspoň pripomínalo mach a budilo dojem ako takého pohodlia. Zatiaľ sa Lucy nehlásila, nuž vznikol priestor na krátky rozhovor. Beztak už som dlhšie tak nejak na vlastnej osi, nepasuje mi to úplne, napadlo mi, kým som čakal na znamenie začiatku lovu alebo odpoveď od Laury. Plánuje ísť tiež?

Onedlho sa objavil aj sivo biely syn álf, ktorý mal však iné plány. Ako by nestačilo, že sa ma to malé vlca bojí, nerozumiem tým malým, povzdychol som si a nenápadne sa zo spoločnosti ostatných vytratil.
Po búrke zostalo akurát tak sparno, takže som sa rozhodol uvelebit sa na nie príliš pohodlnej skale v snahe schladiť brucho. Tam sa mi aj účelne podarilo zaspať, kým moje uši nezaznamenali prasknutie drievka pod niečou labou.
Rozospato som zivol a až následne otvoril oči. Zavetril som a dokonca sa mi opodial medzi krovim zazdalo, že som zahliadol výraznú, zelenú šatku pri zemi. Takú nosí Lucy, napadlo mi hneď, no nehrnul som sa dvakrát do rozhovoru, skôr som niekoľko minút premýšľal, prečo sa od severu nesie divný vzduch, ako po požiari a ja som práve vdychoval zvyšky dymu. Opýtam sa niekoho neskôr, rozmyslel som si a začal s natahovanim sa, pretože som sa z kostrbatej skaly cítil pomerne rozlamany. Nehovoriac o tom, že aj žalúdok si pýtal svoje.

//Rýchlo post, ak bude Lucy herne chcieť, Castor by sa do lovu (ako nadhanac) rad zapojil

//VLA spoznať toho nejakého na rovnaké písmeno

Ďakujem ešte za informácie, niekedy tam pôjdem, pomyslel som si po ceste k cudzincom, kým som mal na pamäti to, že moja alfa vie, kde sa nachádza preberané územie. Hoci práve k pani Smrti sa mi dvakrát nechce, no, povzdychol som si, ale to už som mal pred sebou tri slečny, teda... Len jedna bola vlastne dospelá, s ktorou som mal v pláne komunikovať.
Ocenil som kývnutím, že sa mi dospelá predstavila a potom aj to malé, pieskové, no o treťom vĺčati, ktoré sa snažilo tváriť ako podvozok Sheyi, o tom sa nezmienila. Riekla, že bude asi naše. Ovládol som úškrn. "Moja nie je, po pravde netuším, koho je a odkiaľ je," odvetil som úprimne a krátko si tmavé vĺča premeral. Nevysielalo to jej malé telíčko mojim smerom pozitívne vibrácie, takže som sa radšej odvrátil, aby som sa na vĺča nemusel mračiť neoprávnene.
Vysvetlila mi aj dôvod ich návštevy. "Vďaka slečny, že ste zotrvali na hraniciach. Našim hvozdom sa dá prejsť do vášho cieľa, no nemôžem vám to, žiaľ, umožniť," riekol som pokojne a obom venoval pohľad.
"Nie je to moja dcéra, maličká," odvetil som rovno Sheyi, keď od Sunflowel zaznelo mojim smerom fuj. Prekvapene som sa otočil. "Aby ťa nestálo raz život to fuj, až budeš mať problémy a naokolo budú vlci, ktorí sa ti bežne nepáčia len," zamumlal som, no neriešil ju. Nnebola moja, nebola ničia.
"Chcete nejaký tip na najrýchlejšiu trasu? Lebo počas krupobitia to fakt nie je múdre cestovať, ešte k tomu s vĺčaťom," obrátil som sa na Cynthiu. "Aké máš vlastne schopnosti alebo mágie, či niečo, čo vás ochráni?" Ozval som sa ešte s úprimnou starosťou o to malé.

Očakával som všeličo, dokonca aj jeho odchod, ak si tu zrovna len triedil myšlienky, no on sa len otočil a potrvdil mi, že o sestre vie a dokonca sa tu bola na mňa pýtať. A kedy? Ako to stihla, to má asi dobrú kondíciu, zamyslel som sa, a preto najprv len prihlúplo kývoô hlavou.
"Hhej, viem, že žije v ragarských horách, ale netuším, kde presne tam sú, mám znalosti len o snežných," dodal som zadumane a zvedavo strihol ušami, keď na mňa prehovoril . Zrekjme sa tak soro nechystal nikam,´.
"Shireen, Nemesis... Po kom sú farbou?" Zopakoval som nový vrh alfa páru a vyzvedal čosi o nich, pretože k nahnevanej a nebezpečnej matke sa mi dvakrát ísť nechcelo. Zavše k nám donieslo cudzie pachy. Nechce sa mi veriť, že sa svorka rozšírila o dva malé hladné krky a ešte sa niekto pridal. Alebo sa sem chodia len prechádzať? To je ale úroveň výchovy, či ako to nazvať, odfrkol som si a pohliadol na alfu. "Asi je vhodné teraz zotrvať na hraniciach, tuláci už sa neboja ani prudkej búrky," vzdychol som si a nechápavo nad týmto aspektom zavrtel hlavou.
Arcanus ešte riešil lov, čo bolo dobrým nápadom a následne sa ma pýtal na Lauru. "Ona nie je doma? Bola tam tiež, na tej pláži, no rozdelili sme sa pri Medveďom jazere," zagúľal som nechápavo očami. Chytili ju túlavé labky? Bolo tých povinností moc? Hnevalo ma to, mierne som sa zamračil, pretože mi nebol osud malej béžovej vlčice ľahostajný.
Nakoľko cudzincov však bolo v lese viac, kývol som hlavou vlkovi, že idem vopred a rozklusal sa prikrčený lesom kúsok od nás, na hranice.
"Dobrý deň dá-," pozdravil som a sekol sa, "...teda slečny," opravil som sa a pousmial sa. "Ste na území asgaarskej svorky, potrebujete niečo, či ste prišli niekoho navštíviť?" Opýtal som sa ich a premeral si ich pohľadom. Nnajstaršia bola čierna vlčica, nejako zxnakov som v šere a daždi nepochytil a vliekla so sebou dokonca dve lčatá, pričom sa jedno tetelilo pod tým driuhým. Podobné si teda moc nie sú.

//Odniekiaľ
//3. magie VLA

Rieku som prekonal pomerne rýchlo a padlo mi to vhod, nakoľko posledné dni boli až príliš horúce. Každopádne mi k tomu ochladzovaniu sa celkom účinne dopomáhala mágia, pretože som využíval studený vánok k prečechrávaniu srsti a ochladzovaniu sa tak, aby mi bolo príjemne a nemusel som dýchať horúci vzduch. Ako sa asi všetci majú? Dumal som, kým som sa od vody z rieky otriasol napriek nepriazni počasia a vydal sa do tmavého, hustého hvozdu, ktorý mi bol už hádam pár rokov domovom.
Jednou z mnohých výhod lesa boli košaté koruny dubov, bukov a všetkých stromov, ktoré sa mohli pýšiť celkom slušným vekom. Vďaka nim som necítil dážď tak intenzívne, ako keď som bežal popri koryte rieky, beztak som bol morký z plávania, takže mi to bolo jedno. Najmä, kým je stále teplo, dodal som si pre seba a a zavytím pozdravil členov Asgaaru, ktorí sa teda na území aktuálône nachádzali. Nie som si ani veľmi istý, či vôbec poznám všetkých a naopak, ale... Nuž čo už, ako sa vraví, pousmial som sa pre seba, nasal do nozdier pachy a vydal sa za tým najsilnejším, ktorý patril alfa vlkovi.
Arcanus mi bol aj tak najbližšie, pretože som ho našiel (//je sám?) samého na hraniciach. "Krásny, búrkový deň," prehodil som a pohodil ledabolo chvostom, na čo som sa posadil obďaleč, aby mal čiernobiely vlk dostatočný čas zareagovať na moju spoločnosť. Bolo by normálne, ak by chcel byť sám, stačilo len povedať či kýcnuť a zdvihol by som hnedý, premočený zadok. "Bol som dlhšie preč, pretože na Kamennej pláži sa objavil obrí slimák a no... nejaké čary a podobne, nebudem to rozoberať, bol to hnus, ktorý tam mňa i viacero vlkov zdržal, no objavil som na Gallirei sestru!" Pochválil som sa pyšne a spokojne, zároveň alfe oznamujúc svoju dlhodobejšiu neprítomnosť na hraniciach. "Čo nové sa udialo tu?"