Příspěvky uživatele

//Starý ostrov

Bol som tak veľmi unavený a vysilený, že som sa rozhodol zastaviť. Teda... ono pokus tam bol ale moje telo si zmyslelo, že pokyn únavy je doprevádzaný silným zastavením celého tela, a tak som sa skácal k zemi ako posledná hnilá hruška na strome. Ňufákom som narazil do zeminy pred sebou a rozpľasol sa tam. "Ouch," zamumlal som sám pre seba počas toho, ako som ležal na zemi. Tlama natiahnutá vpredu, laby natiahnuté vzadu. Vyfúkol som nahnevaný vzduch z nozdier a zatvoril oči. Započúval som sa do tichého zvuku riečneho toku. Dúfam, že čoskoro nájdem Danie a rovnako i Nicosa, pomyslel som si, toľké dobrodružstvo v tak krátko čase nie je nič pre mňa. Sťažoval som sa sám sebe.

//Púštna oáza

Našťastie sa mi podarilo veľmi rýchle dostať sa zo spárov útočiacich zlatých kamienkov, ktoré sa ma snažili i udusiť, i oslepiť. Chcel som sa dozvedieť ono meno tejto podivnosti, no v okolí sa nikto nenachádzal a ja som sa nechcel stratiť. Stále som pokračoval vo svojej tichej púti, snažiac sa držať posledného pachu, ktorý mi bol k dobru. Hrýzol som si vnútornú stranu líca a prepletal ledva labkami. Mal som pocit, že moje dobrodružstvo nemá konca kraja.

/Rieka Tenebrae

//Mimo územia Gallirei

Mal som dojem, že sa mi Danie stále viac a viac vzďaľuje. Bol som už príliš uťahaný a nechcelo sa mi viac stopovať. Nemohla sa jednoducho predo mnou zjaviť, usmiať sa na mňa a ponúknuť mi poriadny kus mäsa? Chcel som tak veľa?! Moje malé, mladé labky ma boleli. V živote som neprešiel toľko krokov ako za posledné dni, kedy som sa ju snažil nájsť. Keď ťa nájdem, pravdepodobne z teba zodrem kožu za to, že ma bolia labky a nechala si ma trpieť a potom sa na teba zvalím za to, že som ťa konečne našiel. Oh... Hmm... Nemôžem ešte zabudnúť na to, aby som jej vynadal, keďže sa na mňa úplne vykašľala a nechala ma doma! Ako mi to mohla urobiť?! pomyslel som si nahnevane a ucítil adrenalín, ktorý sa mi znovu dostal do žíl! Veď počkaj Danie, počkaj... zavrtel som hlavou a vyšiel som vpred.
Prekvapilo ma, keď som zazrel pod svojimi labami akúsi zlatistú podlahu. Sklonil som hlavu k piesku a vydýchol vzduch z nozdier. Sledoval som, ako sa piesok podo mnou zvýril a spolu s ním sa zdvihol prach, ktorý mi vliezol do očí. "Bože, to čo je," zaúpel som a začal som okamžite kýchať. Prskal som navôkol seba a bol nahnevaný, že tie malé zlatisté kamienky na mňa zaútočili! Vôbec sa mi tu nepáčilo!

//Starý ostrov