Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Prechod, manipulácia Crowleym

Lov dopadol úspešne a ja som sa konečne dostal naspäť. Tohtoročná zima bola akási nepredvídateľná a ja som sa stále z časti nedokázal zmieriť s tým, že som zajatec, donútený trčať v tejto svorke, keď mojou úlohou je nájsť brata, no na druhú stranu mal Crowley pravdu. Kam inam by som šiel? Našiel by som nejakú noru skôr, ako by som zamrzol?
Žalúdok sa mi znovu ozval, silno zaškvŕkal. Hlad ma pomaly ale isto dobiehal. Spomalil som, nechal som Crowleyho ísť napred. Ostal som sedieť na hraniciach, díval som sa vpred, čo najďalej som dovidel. Nič viac ako sneh som však nezazrel. Žiaden pohyb, žiaden ryšavý kožuch. Vzdychol som si a strácal sa v myšlienkach. Čo ak bude na mňa nasraný, že som zmizol? Čo ak ma nespozná? mračil som sa. Naposledy sme sa videli ako vĺčatá. Čo ak som sa až príliš zmenil a vlastný brat ma zavrhne? Myšlienky ma hrýzli. Nepríjemne sa mi zabárali do mozgu.

Lotéria 3/5
//Lesík topolů

Crowley mi naďalej odporoval. "A ty nemáš ani toľko argumentov, aby si mi ten môj záver vyvrátil," odvrkol som naspäť. Nevedel som čo to do mňa vošlo. Normálne som až takto drzý nebýval. Pripisoval som to však k nedostatku spánku a podchladeniu, ktoré sa mi dostalo.
Sledoval som Crowleyho kroky, ktoré sa rozbehli za srncom. Snažil som sa vyhodnotiť situáciu, aby som mu tam nezavadzal.
Crowley sa rozhodol donútiť srnca, aby zmenil trasu a rozbehol sa smerom ku mne, do môjho náručia. Rýchle som preskenoval okolie a dostal nápad. Srnec sa ku mne rýchle približoval, rozbehol som sa vľavo, aby som mal bok srnca pred sebou, odrazil som sa od zeme, vyletel do vzduchu a následne dopadol na zadnú časť srnca. Pazúre som mu zaryl hlboko do zadných slabín a hryzol mu do chrbta. Vydal zvuk bolesti a spomalil. Začal sebou hádzať, vyhadzovať zadnú časť do vzduchu, aby sa ma zbavil.

Lotéria 2/5
// Ageron, přes Armány

Crowley bol voči mne skeptický a moju otázku ohľadne jeho minulosti a matiek úplne odsunul na vedľajšiu koľaj. "A môžeš sa mi diviť?" zastal som pred ním, dívajúc sa mu priamo do očí. "V podstate si ma uniesol a prinútil si ma pridať sa do vašej svorky. Nič o tebe neviem. Povedz mi jeden dobrý dôvod toho, prečo by som mal chcieť u vás ostať a neodísť, ako bolo v pláne a hľadať svojich súrodencov? A nehovor mi, že strechu nad hlavou. Ešte aj z toho si urobil dlh, ktorý mal byť tvojou pomocou." Bolo to drsné? Možno. Musel som mu však povedať, čo som mal na srdci. Mračil som sa na neho a po jeho výzve slov či som pripravený, som sa iba zdvihol a pokračoval som ďalej až do momentu, kedy som očami zazrel srnca, ktorého vyčuchal i Crowley.

// Rozkvetlé louky

Lotéria 1/5

Nevyjadril sa mi k tomu, že má dve matky. Celé to akosi zhrnul zo stola, kedy mi akurát povedal, že je to zložité. Na jeho ďalšiu poznámku som však reagoval. "Nepýtal by som sa, keby ma to nezaujímalo," zastrihal som ušami a nasledoval ho.
Pomaly sme sa vybrali k hraniciam, ponaťahovať si laby a keď súhlasil s mojim nápadom ukázať mi, kde sa nachádza potrava, rovno navrhol lov. Síce som pár dní nelovil, bol som oslabený a unavený, potreboval som sa poriadne vyspať, no veril som, že jeden malý, krátky, ľahký lov, ešte k tomu s alfou nemohol dopadnúť zle. Však? Síce som sa mohol akurát tak strápniť ale komu bolo čo po tom. On sám ma našiel na smrteľnej posteli, nemal som ešte priestor na spánok, musel na to brať ohľad. Čím ďalej som sa nad tým zamýšľal, tým viac sa mi začalo chcieť spať a začal som zívať. No tak, daj sa dokopy, nadával som sám sebe.
Počúval som Crowleyho, ktorý mi vysvetľoval, že ich les je plný drobnej zvery, no vysoká sa nachádza kúsok odtiaľto na akejsi pláni. "Veď ma," prikývol som. Srny sa tam vraj málokedy nachádzali, preto som bol ešte viac zvedavý, o čom rozprával. Aká vysoká sa nachádzala v týchto končinách.

//Lesík topolů, přes Armány

Lotéria 5/5

Crowley mi dával i napriek mojim milión chybám šancu sa niekde pohnúť. Podľa jeho slov ma vážne nedržal v pazúroch svorky. Vraj som si naozaj mohol robiť, čo som chcel. Čiastočne. V rámci obmedzení svorky samozrejme. „Ďakujem, to rád počujem,“ prikývol som. Môj životný cieľ bolo vrátiť sa na Gallireu a ideálne sa stretnúť s bratom, dať mu vedieť, že som nezomrel a ospravedlniť sa bývalej alfe, ktorá ma prichýlila a ja som zdrhol bez rozlúčenia, bez akéhokoľvek vysvetlenia. To bolo odo mňa naozaj hlúpe a matka by mi dala jednu po hlave.
Keď mi navrhol prechádzku, prikývol som. „Bol by som rád, keby si mi ukázal, kde je najlepšie loviť. Miesto, kde sa nachádza lovná zver,“ poprosil som ho. Žalúdok som mal síce plný, no to neznamenalo, že bude plný i o ďalších pár hodín a vedieť, kde sa vyskytuje niečo živé sa vždy hodilo. Až sa mi sliny v papuli zozbierali.
Vstal som, ponaťahoval som si laby. Prednú časť tela som pritisol bližšie k zemi, zadkom som vo vzduchu pokrútil. „Môžeme?“

Lotéria 4/5

Z myšlienok ma vytrhol Crowley, ktorý mi prezradil, že ďalšími členmi svorky sú jeho matky. Mat-ky? „Huh?“ hlavu som vykrútil na stranu. „Matky? Akože... dve?“ pýtal som sa ako hlupák, ktorému nedávalo zmysel, čo práve počul. Aké matky. Ako môže mať viac ako jednu? Je adoptovaný? Našli ho niekde v lese? Ak som sa tváril ako idiot, tak to bolo všetko v poriadku, pretože som sa tak i cítil a bol som viac, než vykoľajený. Priam mi srdce vynechalo úder! Nebol som pripravený na takéto šoky a nevedel som reagovať akoby nič. Panebože, kde som sa to ja dostal... že matky! Je vôbec Lilac jeho družka? Čo za kult sa to tu tvoril?! Premýšľal som, snažil som sa spojiť si dve a dve dokopy.

//Ja si poprosím odmenu na Atsua, vďaka ????

atsumu našel něco, co nejdřív vypadalo jako zaječí bobky, po bližším zkoumání se ale ukázalo, že se kouká na 20 oblázků a 20 mušlí :> ✨

Lotéria 3/5

Zrejme nie. Moja myseľ bola plná negatívnych myšlienok, a tak som sa rozhodol ich silou vôle zmeniť. Začal som si ďalej všímať les a okolie. Sneh, ktorý mal bielu farbu, chytal nádych zlatistej. Cítil som, ako sa počasie začalo ochladzovať s prichádzajúcou nocou. Jemne ma striaslo, keď mi vetrík prefúkol srsť a zahryzol sa mi hlboko do pokožky. Zaťal som sánku, snažil som sa netriasť od zimy.
Postavil som sa, sneh, ktorý na mňa medzitým napadol som striasol. Ponaťahoval som si stuhnuté laby a znovu som si sadol. Spokojne som sa usadil na vyhriatom miestečku a prechádzal pohľadom po Crowleym i po Lilac. Myšlienky sa mi začali stáčať k tomu, ako sa tí dvaja našli.

Lotéria 2/5

Rozhodol som sa to však ignorovať a nerobiť sám sebe zle. Bolo to maximálne zbytočné a nemal som čo s tým viac urobiť. Stal som sa členom svorky. Gallirejskej svorky, ktorá sa nachádzala hlboko na severe, kúsok od miesta, kde som skoro zomrel. Čo ak som tam predsa len mal skonať? začal som sa nad tým zamýšľať, smrť podchladením je vraj najlepšia smrť, akú môže tvor zažiť. Zo strašnej zimy začne byť jednému teplo, zaspí a už sa viac nezobudí. Čo ak ma Crowley dostal zo spárov osudu a teraz zomriem strašnou, dlhotrvajúcou a extrémne bolestivou smrťou?! Moje myšlienky sa motali, tvorili chaos za chaosom. Sám som nevedel odkiaľ prišiel tento podnet, no veľmi sa mi nepáčil. Prečo som sa nemohol radšej zamýšľať nad prichádzajúcou jarou a krásnymi farebnými kvietkami?!

Lotéria 1/5

Oklepal som si sneh z hlavy a vyfúkol som spŕšku vločiek pred seba. Vzápätí mi do očí vrazili slnečné lúče, ktoré sa začali predierať cez stromy. Slnko sa rozhodlo zapadnúť a ja som sa začal zamýšľať nad tým, ako dlho tu už sedíme. Budú to len minúty či hodiny? Toto bude druhá noc, ak dobre počítam, čo som sem prišiel. Nie, tretia! Druhá? Ah bože, ja vlastne ani neviem koľko času som prespal a koľko času som stihol stráviť s Crowleym, ktorý ma pekne oklamal, pomyslel som si, fakt som si myslel, že je to jeden správny vlk ale... Pamätám si, že mi už vlci spomínali, že i takíto nečestní jedinci sa nachádzajú na tejto planéte, no nečakal som, že budem mať to nešťastie ho stretnúť. Bol som celkom sklamaný z tohto faktu.

Lotéria 2/5

Pohodlnejšie som sa usadil do snehu a obzeral som sa okolo seba. Začal som nasávať energiu tohto miesta a začal som sa viac zaujímať o to, kde sa práve nachádzam pre prípad, že by som odtiaľto odišiel na prieskum a chcel sa vrátiť.
Bol som obklopený prevažne ihličnatým lesom. Ihličie bolo pokryté snehom a dotváralo magickú rozprávkovosť tomuto miestu. Do uší sa mi dostal i jemný šuchot peria, ktorý sa nachádzal niekde nado mnou, preto som zvedavo zdvihol hlavu a rozhliadal sa navôkol seba, hľadajúc daného okrídleného tvora. Predpokladal som, že ide o nejakého lesného vtáka, nie priamo sovu, nakoľko slnko sa držalo dosť vysoko na oblohe a keby šlo o sovu, nedávalo by to zmysel. Sovy práve spali, nebol ich čas lovu ani zabávania sa. Z myšlienok ma však vytrhol sneh, ktorý mi vtáčik zhodil do očí.

Lotéria 1/5

Crowley absolútne nebral v úvahu moje protirečenie, ktoré bolo samozrejme pravdivé. To, že sa ma snažil umlčať jeho "bla bla" bolo úplne nepodstatné. Ešte mal tú drzosť mi vlastne povedať, že by som mal byť rád, že ma prijali, že ma prichýlili do ich svorky, nakoľko sem len tak niekoho nepustia.
Zaujímalo by ma prečo, pomyslel som si trošku nasrdene. "Koľko vlkov okrem vás dvoch tu žije?" zaujímalo ma ďalej. Zatiaľ sme boli traja. Dúfal som len, že sú tu aj nejakí normálnejší jedinci, ktorí si nebudú myslieť, že zožrali pupok sveta, aj keď som si tým nebol dvakrát istý... Nie po tom, ako som stretol alfu číslo dva. Cítil som tu ešte pár pachov, no nevedel som či patrili členom alebo nejakým náhodným okoloidúcim.

S prižmúrenými očami som sledoval vlčicu, na ktorej bolo vidieť, že si užíva svoju nadradenosť. Vyfúkol som vzduch z nozdier a počúval jej slová o tom, ako by som im mal byť strašne vďačný, že ma vlastne našli a nenechali umrieť od hladu. Nepáčila sa mi. Vôbec. Bola z nej cítiť nespokojnosť. Ani som nedokázal nijak zareagovať na jej slová o tom, že si musím odpracovať všetko, čo som zjedol, všetko, čo mi ONI ponúkli, a tak som sa nevedome stal novým členom ich svorky.
Crowley jej slová súhlasne potvrdil. Predstavil mi ju menom Lilac a titulom alfy. „Ďakujem za prijatie, avšak, pokiaľ viem, nemám voči vám žiaden dlh. Pomohol si mi. Nežiadal som to od teba. Bolo to tvoje rozhodnutie,“ nedalo mi sa neobhájiť. Nepáčilo sa mi, ako sa ku mne správali, no musel som uznať, že mať „strechu“ nad hlavou v tejto zime sa mi viac ako hodilo. Aspoň som prišiel o zbytočné hľadanie úkrytu.

12. - magie od Života bez hvězd (*nebo 20 křišťálů + 200 mušliček) - predmety
13. - 30 mušlí
14. - 50 oblázků
15. - vymaxování 1 vlastnosti (*nebo 5 % nad rámec do jedné vlastnosti) - sila
16. - 25 kytiček
17. - 50 mušlí
18. - 2 hvězdičky do magie (*nebo 60 květin/drahokamů) - voda
19. - 2 teleportační lístky
21. - magie od Smrti bez hvězd (*nebo 20 křišťálů + 200 oblázků) - elektrina
23. - 2 hvězdičky do vlastností (*nebo 2 % nad rámec do jedné vlastnosti) - vytrvalosť
24. - 25% sleva na speciální magii

Přidáno.

//Úkryt

Keď som vyliezol z úkrytu s plným bruchom, očakával som, že ako prvé uvidím Crowleyho sediaceho pred vchodom a čakajúceho na mňa. To sa nestalo. Rozmýšľal som, čo by som mal urobiť. Asi najideálnejšie nájsť tmavého vlka a oznámiť mu, že mám plný žalúdok, že ďakujem a asi odchádzam? Nemal som žiaden plán. Sám som vlastne nevedel čo mám robiť ďalej a bolo mi jasné, že on mi to povedať nemôže. Ako by aj mohol... Aj keď... Je to alfa, tá by mala vedieť všetko. Blbosť Atsumu, vynadal som si.
Začal som sa teda prepletať lesom, do ňufáku som nasal pachy a snažil sa nasledovať ten jediný, ktorý som poznal. O niekoľko krátkych minút som našiel Crowleyho debatovať s nejakou vlčicou s fialovými očami. „Zdravím,“ prisadol som si k nim.