Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Február 4
Jeho svorka. Jeho svorka. Je-ho svorka. Slová, ktoré síce asi nikdy nevysloví nahlas, no aj tak mu vyvolávali úsmev na tvári. Technicky svorka nebola jeho, skôr on patril svorke. A svorka patrila Warisovi. Znamenalo to, že aj on patril ryšavému vlkovi? Alebo patril k nemu? Amos nikdy nebol úplne na filozofické otázky a preto mu niečo podobné vŕtalo v hlave len chvíľku. Bolo to jedno, koniec koncov ešte bol stále tak trochu ďaleko od postavenia v hierarchii, ktoré mu bolo sľúbené a musel si na seba dávať pozor. Musel dokázať, že tomu bol hodný a že na to bol vhodný. A všetko bude následne viac ako len okay. Dokáže si, že to dokáže. Už teraz Warisova spoločnosť sa na ňom podpísala veľmi pozitívne. Ak bol Amos predtým sebavedomý, teraz bol sebavedomý ešte viac. A koho chyba to bola?

Február 3
Zanechať svoju srsť na kmeňoch stromov bolo pomerne jednoduché. Amos sa nemusel báť, že na snehom obviatych stromoch nebude vidieť. Nakoniec on celý tak trochu na snehu svietil ako nejaká obrovská skala. Čo si nebola úplne pochvala ale ani to Amosovi príliš nevadilo. Možno mať prezývku skala by nemuselo byť na škodu, predsa len skaly sú pevné a silné a to je cool, nie? Mykol ramenami, jediné na čom mu skutočne záležalo bolo, ako ho brali ostatný vlci - aj keby to možno nikdy nepriznal nahlas. Celý svoj život bol tak veľmi sebavedomý, no to nebola úplne pravda a Amos viac menej hral len divadlo. Viac menej. Pri ďalšom strome sa znovu obtrel, nechal aby ho poškrabal na chrbte a až potom pokračoval ďalej. Táto práca nebola až taká zlá. Najmä ak to bola investícia do jeho svorky.

Ryšavý vlk mu začal všetko vsyvetľovať a Amos počúval. Zrovna táto problematika ho celkom zaujímala a bolo dobré vedieť čo sa nachádzalo na okolí, najmä ak sa t týkalo iných vlkov. On si svoj nový domov však obľúbil možno omnoho rýchlejšie než bolo zdravé, to si však Amos rozhodne veľmi skoro neprizná. Nakoniec v jeho očiach akékoľvek jeho rozhodnutie bolo to správne a ak sa mu za čas prestalo páčiť? No a? Momentálne bol ale zubami zarytý v tejto svorke vo vysokých horách a len tak jednoducho sa nedá od nej odtrhnúť. Toto bude ešte zábava, Amos si bol toho úplne istý. ,,Tak to mal potom môj otec to najväčšie šťastie," zachechtal sa s pokrútením hlavy. Svojich rodičov stále držal akosi ďalej od seba, nemali najlepší vzťah ale jeho silné pocity snáď po nejako čase trochu pohasnú a bude si vedieť priznať aj svoju chybu. Ale to skôr zajace začnú lietať. ,,Mám dvoch ďalších bratov," dokončil svoju myšlienku, aby ryšavý vlk chápal čo myslel. Možno by mal aj on také silné gény? Amos doteraz nepremýšľal nad rodinou ani vĺčatami, Waris to však prezentoval tak úctyhodne až sa Amosovi zacnelo.
,,Tak to skrývanie sa jej nejako nepodarilo," ohrnul nosom. ,,Ale asi nie je moc dobré, že sa pokúsila tvojich synov zanechať niekde inde," zamýšľal sa. Po tom Warisovom prejave si dokázal predstaviť, že bol nasrdený. ,,No tak to dúfam, že prinesie. Sme tu traja-" nadvihol obočím. Amos nemusel byť extrémne múdry na to aby pochopil, že na tak dobrej pozícii zase neboli. A on ešte musel mágiu trénovať. Aj keď nevedel koľko členov tá druhá svorka má. ,,Tá druhá svorka je veľká?"

Február 2
Hlboký sneh v ich lese bol omnoho príjemnejší, akonáhle ste akceptovali, že tam bude ešte niekoľko ďalších mesiacov. Akonáhle ste akceptovali veci, ktoré sa nedajú zmeniť, razom bolo omnoho jednoduchšie žiť s tým čo bolo pred vami. Nejaký blbý sneh ho momentálne nezaujímal, cítil sa až príliš dôležito na to aby ho nejaká hŕba snehu rozhodila. Jeho vlastná hrdosť ho niekedy prinesie do hrobu, to hovorila jeho matka možno až príliš často. Nad touto spomienkou prekrútil očami a odfrkol si. Podľa Warisa nemala najmenšieho práva na neho takto rozprávať a Amos si bol viac ako len istý, že mal Waris pravdu. Nemal by si jej slová brať k srdcu a všetko bude omnoho lepšie. S ohrnutým nosom sa posunul ďalej po hranici, ktorú momentálne obchádzal. Takto vysoko v horách vyzeralo byť všetko pokojné. Vtáčiky spievali a vánok vial. Už nebola taká zima ako predtým, teraz sa už zdalo, že pomaly nastupuje jar. A Amos nemohol dočkať ako to tu bude vyzerať rozkvitnuté.

Amosov záujem sa ešte viac zvýšil, keď Waris spomenul ďalšiu svorku. Dávalo zmysel, že by na okolí bolo viac svoriek, samozrejme. Kde bola jedna, samozrejme, že ich bude aj viac - a bola len a len náhoda, že sa Amos dostal práve sem. Čo by bolo inak, ak by sa mu na začiatku podarilo nájsť niekoho iného? Prijala by ho iná svorka rovnako dobre ako táto? O tom Amos, samozrejme, nepochyboval. Vedel, že by si dokázal takmer každého, tým bol presvedčený. ,,Je tu veľa svoriek na okolí?" spýtal sa. Bolo dôležité mať rozhľad a najmä vedieť, ktorým miestam sa má vyhnúť ak nechcel riešiť veci, ktoré by riešiť nemusel. Čo ale nasledovalo ďalej, bolo pre neho trošku nové. Jeho uši zakmitali a obočie mu vyskočilo v prekvapení. ,,Okay?" pritakal mu, uvažujúc, či takéto rozdelenie bolo v týchto končinách normou. Ale zdalo sa, že áno ale niečo ho zaujalo viac. ,,Takže tuna môžem mať viac partnerov, hej?" oči sa mu roztiahli, to nebolo v jeho rodenej svorke niečo o čom sa vôbec rozprávalo. Okaaay! Waris mu ale odpovedal a Amos sa zachmíril, teraz už len nájsť niekoho kto by mal záujem aj o neho, ale mať možnosť sa mu páčilo omnoho viac. ,,Tak super teda. Budem na to myslieť, keď niekoho zaujímavého stretnem," uškrnul sa spokojne, debatujúc, či sa má spýtať ale- kašlať. ,,A ty máš.. partnerky?"

Február | 1 | Malechite
Sneh Amosovi dosahoval takmer až k ramenám a tmavý vlk bol prekvapený, že mladíka ešte niekde nezavalilo. Nie žeby mu na ňom nejako extrémne záležalo, to nie, no na druhú stranu mal Amos veľmi rád spoločnosť. Momentálne nemal príliš na výber a tak Čierny Peter padol na mladého. A Amos sa ešte nejako extra s ním nenudil. ,,Načo sú komu lúky, keď máme hory?" uškrnul sa na neho a pokrútil hlavou. ,,Samozrejme, že sú tu aj lesy a lúky. Už si videl miesto kdeby nebolo jedno alebo druhé?" pýtal sa so smiechom v hlase. Bolo celkom jednoduché vidieť, že ani jeden z nich sa nebral vážne. Alebo sa skôr nebrali vážne navzájom.
,,A ty si ešte stále myslíš, že máš na výber?" zacvakal ušami, snažiac sa držať si pevný hlas, aby sa mu znovu do neho nepretkal smiech. V skutočnosti mu absolútne nezáležalo ako to bude ďalej a čo mladík bude robiť. Ale nudil sa a na tom mu záležalo asi najviac.

Hory >
Waristood sa dal do vysvetľovania a Amos počúval. Ak niečo skutočne vedel, bolo to, že informácie sú dôležité. Najmä tie, ktoré sa týkali dynamiky vzťahov. Vzťahy boli veľmi dôležité. Hlavne ak na nich závisel tvoj vlastný život. ,,Um, okay," odpovedal vlkovi, aby vedel, že ho počúva. Ten si zobral jednu z koží a usadil sa kdesi za vrch ,,stola", zatiaľ čo tmavý vlk zostal tam kde prišiel aby sa rozhliadol. Celá miestnosť bola viac ako len prekvapivá a Amos príliš nerozumel ako je možné, že je v nej také teplo. Nakoniec však neodolal závanu jednej z kožušín a dotiahol si ju kdesi neďaleko Warisa, aby po sebe nemuseli hulákať. ,,Tak to vidím skôr ako začiatok s čistým štítom, s tým sa dá v pohode pracovať," pritakal spokojne. V tomto momente bolo veľmi jednoduché vyhodnotiť, že svorka o ktorej mu tak srdečne rozprávala Tasa v skutočnosti neexistuje. Už nie. ,,Na lov asi ale počkáme chvíľu, nie?" pýtal sa, takmer so strachom v hlase. Loviť? V takomto snehu? Prosím?! Tak to sa mu že fakt nechcelo. ,,Blbé, že tuna nepoznám nikoho kto by stál za to aby sa pridal do svorky," zavrčal si popod nos, no dostatočne hlasno na to aby ho Waris počul.

Amos sa stále sústredil na oheň pred svojimi očami, no nejako sa mu nedarilo s ním nič urobiť. Uši mu ale zacvakali akonáhle počul Warisove slová a musel sa veľmi prehovárať, aby sa nezačať tváriť ako absolútny idiot. Možnosť bety? Káámo! Jemne si odkašlal a nechal oheň ohňom. Očami prebehol po okolí aby zistil kam išli ostatní, no vidieť ich odtiaľto nebolo. ,,Kto je tu ešte okrem vás?" začal sa pýtať tentoraz on. Už mal svoje miesto zaistené, tak sa cítil o niečo lepšie. To šteklenie, ktoré doteraz cítil v žalúdku bolo razom o niečo lepšie a aj sa mu lepšie dýchalo. Fajn, neumrie od hladu a možno to tu nakoniec bude ešte lepšie ako predpokladal? No vynikajúco!! ,,A ten Stín čo hľadala Tasa?" pýtal sa ďalej, no nechal sa viesť niekam hlbšie do ich územia. ,,To je zaujímavé odlíšenie aspoň," pritakal, keď sa dal Waris k vysvetľovaniu, čo ocenil.
> Chřtán

Nech sa mu to akokoľvek nepáčilo, Amos musel priznať, že nebol v ničom nejako extrémne dobrý.
Dokázal by urobiť takmer čokoľvek, ak by sa k tomu rozmyslel - ak mal dobrú motiváciu. Pravda bola ale taká, že bol až bolestivo všedný. V ničom nevynikal, v ničom nebol ani úplne zlý. Zlatý stred, šedá myška vybočovala len svojim vzhľadom a možno charizmou, ak mal práve navrch. V tomto momente tomu tak nebolo a Amos sa nedokázal úplne predať vlkovi, ktorý z neho nepadal do kolien. ,,Viem ako funguje lov vo svorke a ako pracujú hraničiari a čo-to aj o manažmente," povedal. ,,Nie som žiaden blbý tulák, pričuchol som vo svorke ku všetkému, ale nie som profesionál," pozrel na vlka jednoducho. Síce jeho pôvodný plán skutočne bol niekoho začať vyžierať až kým bude teplejšie, Tasa ho priviedla na miesto, ktoré mu stálo za to aby svoje plány prehodnotil. Chcel sa ponúknuť na nejakú konkrétnu úlohu, no popravde si nevedel vybrať, ktorá by sa mu nepáčila menej. Radšej nech niečo dostane a bude sa môcť aspoň hnevať na niekoho iného.
,,Tá vlčica mlela niečo o očiach a mágiách, súvisí to nejako?" pýtal sa s nadvihnutým obočím. Pre neho síce predstava, že by niečo také dokázal bola úplne cudzia, no Waris to od neho evidentne očakával. Vlk vedel ako to tu funguje a ak si bol istý, že by niečo Amos mohol dokázať aj hneď teraz, kto bol Amos aby predpokladal niečo iné?
Preklusal teda k ohnivej guli akoby očakával, že razom bude vedieť čo má robiť - ale pravda bola taká, že ani nikoho nevidel niečo podobné robiť a ovládať. Zahľadel sa na levitujúcu guľu predpokladajúc, že sa mu podarí.. Čo sa mu podarí? Miesto toho aby sa oheň čo i len pohol, vietor, ktorý nebol asi až tak prirodzený im navial sneh do tvárí.

Mountains were super high, highest as he had ever seen. It was super surprising for him to see anyone in their right mind to decide to live here. Especially in the winter as harsh as this one. In the end, Amos did not care much, if Tasa and Waris were really saying the truth, he could play with fire in no time. And fire was a prized commodity in such a cold environment and he would feel like a hero. Amos loved to feel like a hero and would do anything in his mind that would bring him closer to this feeling. Even with his bighead personality he knew he could not master magic in few days. It was about to take a training.
Amos did not like training. He did not like to work. Now he saw that leaving his old pack had not been a great idea and his parents were right. He was also way too proud for coming back now with his tail folded between his legs. There was nothing else for him to do but to actually start doing something. If he did not wanted Waris to kick his ass, he would have to start training. But where to start? How does one actually start to wield magic? magic was not a thing where he lived before, so Amos felt like a toddler. And there was nobody he could ask without looking like a looser. What a great start to a great new life. Hooray!

Január | 4 | Malechite
Vlk sa ho pýtal čo na tomto mieste bolo fajn, čo bola celkom dobrá otázka. Keď sa v tomto okolí objavil po prvý raz aj on, chcel asi vedieť to isté. Viac menej. Hneď potom ako sa dostať k jedlu. ,,Hory napríklad. Hory sú tu nádherné," zacvakal ušami. Až tak veľmi neklamal. Trvalo mu nejaký čas kým skutočne prijal fakt, že to bude jeho budúcim domovom. A jeden si napokon dokáže zvyknúť na čokoľvek. Keď sa počasie trošku zlepší, Amos si bol istý, že sa mu tam zapáči ešte viac. ,,A je to rozumné hovoriť nejakému cudzincovi?" spýtal sa ho, aj keď on sám nemal najmenší záujem akokoľvek do života mladého vlka. Také veci si ešte zatiaľ neužíval, ale vymeniť si zopár viet s mladíkom mu nevadilo.
,,Som na prieskume pre svoju svorku. Keď si prežil zimu tak dlho sám, tak to asi nebudeš nejaký slaboch," odpovedal na jeho otázku, ktorá bola celkom prostá. Amos mu však príliš veľa odpovedi nedával. ,,Warisovi by si sa mohol páčiť."

Nálada, ktorá v lese vládla nebola úplne najpríjemnejšia. Priamo sa ho ale nedotýkala a tak na vlkov zväčša hľadel skôr len s nadvihnutým obočím. Až do okamihu kedy k nemu hnedý vlk neprehovoril priamo. ,,Ja?" uškrnul sa na vlka akoby neveril čo sa ho akurát opýtal. ,,Nie, nepovedal by som," pokračoval so smiechom na tvári, akosi stále nechápal hĺbku situácie v ktorej sa nachádzal a že by mu mohlo eventuálne ísť o život. V jeho malom svete niečo také možné nebolo. ,,Takéto veci," bradou mykol smerom k ohňovej guli čo visela v priestore, ,,Sme u nás nemali. Ale vyzerá to ako celkom dobrá výpomoc." nahol sa, aby lepšie videl na ohnivú guľu. Popravde? Bolo to viac ako len pôsobivé a teraz mu vlk vravel, že by to mohol vedieť ovládať aj on. ,,Podľa toho čo vravela ona, mal by som to vedieť aj ja, takže," ušrknul sa, priamo sa vyhýbajúc volať Tasu menom, ktorým sa mu predstavila, keďže si uvedomoval, že by to nebol najmúdrejší krok. ,,Mám pomerne vysoké očakávania," spokojne zamával chvostom. ,,A volám sa Amos."

Január | 3 | Malechite
Amos pozeral na vlka so vztýčeným chvostom. Jeho nová pozícia vo svorke mu celkom pridala na egu, ktoré ani predtým nebolo úplne najmenšie - pravda ale bola, že ešte na tom nebol ten ,,zle" ako ostatní z jeho svorky. Vlk mal dvojfarebnú tvár a výrazné oči, Amos zacvakal ušami. ,,Vieš, čo nie je to tu také zlé, popravde," uškrnul sa na menšieho vlka a až teraz zacvakal chvostom vo vzduchu. ,,Jeden len musí lepšie pozerať pod nohy," kývol na neho hlavou, no nemal na mysli niečo úplne konkrétne. ,,Máš ty vôbec tu byť v takejto zime?" nadvihol obočie. Vlk sa zdal byť dosť mladý aby bol v takejto zime sám, čo si Amos uvedomil až teraz. V rýchlosti sa rozhliadol akoby očakával, že mu niekto práve teraz skočí na chrbát. ,,Nehľadá ťa niekto?" opýtal sa, vracajúc sa k plánu, ktorý mal ešte predtým ako sa pridal ku svorke. Ak niekomu vráti stratené vĺča, mohol by za to dostať odmenu!

Január | 2 | Malechite
Potuloval sa po snehu akoby niečo hľadal - a možno by to aj bola pravda. Celkom by mu dobre padlo, ak by sa mu podarilo zacítiť korisť. Potom by sa vrátil späť do svorky s informáciou, ktorú by predal ďalej a potom by sa uvidelo, či náhodou potrebujú ďalšie zviera do špajzky. Tmavý vlk bol ale momentálne nažraný, preto sa zase až tak extrémne nenamáhal. Amos sa ešte bude musieť naučiť ako sa pozerať do budúcnosti. A popravde? Komu sa vôbec chcelo loviť v takomto počasí?
Preto keď sa mu podarilo zahliadnuť mladého vlka neďaleko medzi stromami ako si to šinie kdesi za svojim cieľom, zvedavo sa na neho pozrel. Vietor vial od tmavého vlka, preto si ho predtým nevšimol, no to ho nejako netrápilo. Ešte stále si nejako nestihol uvedomiť ako veľmi zraniteľný by on sám mohol byť. ,,Kamže kam?" prihovoril sa vlkovi, držiac sa v bezpečnej vzdialenosti.

Evidentne sa v ich radoch dialo niečo čomu Amos zase až tak nerozumel. Teda, rozumel dynamike hierarchie svoriek, no nepoznal mená, ktoré sa ozývali pred jaskyňou. A popravde? Tak trochu mu to bolo aj jedno, či bol alfa nejaký Stín alebo tento čo stál pred ním. Hlavné bolo, že bude v teple aj s plným žalúdkom. A zdalo sa, že táto malá skupina dokázala zabezpečiť oba problému. Minimálne z toho čo videl a z toho čo mu povedala Tasa. Detaily bude môcť doriešiť neskôr, ak to bude treba.. keď sa s nimi zžije a tak. Nepredpokladal, že by ho vlk stojaci pred nim neprijal, preto mu trvalo niekoľko sekúnd kým zaregistroval, že otázka bol smerovaná jemu. ,,Som mladý a silný, dokážem loviť," odpovedal jednoducho. ,,V skupine sa vždy lepšie zaobstaráva ako samému," pokračoval, premýšľajúc, čo by ešte mohol povedať. Pohľad mu padol na oheň, ktorý ich osvetľoval. Magičové.. ,,Mágiu alebo čo to tu máte ešte nepoznám, ale naučím sa. Hlúpy tiež nie som," mykol ramenami. To čo vravel znelo ako veľa práce, ale ak by urobil aspoň polovicu z toho, to by mohlo byť fajn, nei?