Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Amos na slová alfy mykol ramenami, nakoniec mu na prítomnsoti vlčice ani tak veľmi nezáležalo. Predsa len ho sem priviedla a mohol jej vďačiť za svoj nový život a ešte si nebol svojou pozíciou vo svorke tak veľmi istý, aby robil nejaké zásadné rozhodnutia. Možno niekedy v budúcnosti. Finnick sa dal do vysvetľovania prečo sa k nim rozhodol pridať a popravde? Bolo to tak trochu ešte viac cool ako jeho vlastné rozhodnutie a Amos to rešpektoval. Už vedel o tunajšom kraji dostatočne veľa aby zistil, že mnohé veci sa tu nedejú len tak. Či už sa jednalo o vlkov s krídlami, alebo evidentne vyššie sily, ktoré ťa dokázali prehodiť z miesta na miesto na ktorom si sa mal objaviť. Zaujímavé, klamal by, ak by povedal niečo iné.
,,Ti môžem poukazovať potom okolie, aby si vedel o každých prepadlinách do ktorých sa môžeš zrútiť keď pôjdeš v noci na záchod," uškrnul sa na svojho sivého spoločníka akonáhle mu waris odsúhlasil jeho novú prácu. Hej, Amos si myslel, že ochrana územia by mu mohla ísť. Najmä ak zapracuje na svojej mágii, ktorá sa mu rozhodne čoskoro ukáže pod labami!

Nakoniec sa k nim pridal aj tulák - teda skôr bývalý tulák, ako to vyzeralo. Amos sa veľmi snažil nedať nejako extrémne najavo, že sa z nového kamoša, ktorý bude nútený s ním tráviť čas, pomerne dosť teší. Snažil sa držať si odstup, predsa len ako nová beta by to mal robiť.. nie? Nebol si úplne istý, ale ako sa vraví, fake it till you make it a tmavý vlk sa týmto pravidlom riadil snáď celý život. ,,A tú vlčicu si nechávame? Lebo nevyzerala byť úplne nadšená, že tu nie je ten jej Stín alebo kto," podotkol s nadvihnutým obočím, snažiac sa pochopiť situáciu. Waris o vlčici nehovoril príliš v dobrom, čo si zatiaľ všimol, a aj keď jej on sám mohol ďakovať za to, že ho tu priviedla, jeho momentálna lojalita nestála ale pri nej, takže... na dobrotu na žobrotu možno? Waris sa od nich napokon vzdialil. ,,Uži si to," ušrknul sa na alfu, počas toho ako odchádzal.
Amos s Finnickom zostali sami. ,,Celkom rýchle rozhodnutie," žmurkol na vlka, ,,Sme ťa tak veľmi očarili? Nemôžem ale povedať, že moje rozhodnutie pridať sa bolo o niečo dlhšie." Tmavý vlk čakal na odpoveď, no Warisovi jeho biznis netrval zase až tak dlho. Napokon len mykol ramenami. ,,Premýšľal som nad ochranárom."

Hory >
Amos sa naťahoval so svojou korisťou a veľmi sa snažil aby to nevyzeralo, že sa namáha. Musel si ale dávať extrémny pozor aby sa aj s váhou zvieraťa nezosunul po skalách smerom dolu do údolia a namáhal si pri tom svaly na nohách tak silno, že mal dojem, že dnes bude spať so svalovicou. Na druhú stranu ale držal hlavu pomerne vysoko a na tvári grimasa, ktorá vravela, že je to pre neho iba maličkosť. Ak niečo Amos vedel, bolo to ako sa predať. Nakoniec capol zviera kdesi pred vchod do nory a zhlboka sa nadýchol. ,,A že určite nebudeš sklamaný," uškrnul sa na svojho alfu a pohľadom vyhľadával tuláka, aby sa uistil, že ho počul aj on. Aj keď Amosovi nerobilo problém mu to zopakovať, ak by bolo treba, v tomto momente sa rozhodol, že nebude úplne vhodné kopať do osieho hniezda. Predsa len Amos dostal odmenu a sivý vlk nie, ešte by mohli mať medzi sebou zlú krv - čo Amos veľmi dobre poznal, ale ak by k tomu došlo tak či tak, bola by to od Finicka len závisť. A Amos mal rád keď mu vlci závideli.

Apríl 6
Nakoniec sa nerozbehol, no vrhol sa dolu po skalách aj tak príliš rýchlo - popravde, akákoľvek rýchlosť by bola v tomto momente príliš vysoká, no na to bolo príliš neskoro. Všetko sa okolo neho otvorilo, kde mal na svojej periférii doteraz skaly, tak tam bola razom obloha a nekonečná dolina zlievajúca sa do rieky. Amos zabudol na dýchanie, zuby pevne stískal k sebe až cítil každé jedno nervové zakončenie, ktoré sa mu v lebke nachádzalo. Čo si to vymyslel? Čo si to sakra vymyslel? Skaly pod jeho labami však boli o dosť viac stabilné ako by bol čakal, jeho laby sa na ne celkom slušne lepili a rímsy boli dostatočne široké na to aby sa tam zmestil aj jeho veľký zadok. Na jednej z nich zastavil a konečne sa dokázal poriadne nadýchnuť, hľadiac pred seba miesto toho aby sa pozeral dolu. ,,Žijem," vydýchol, sám prekvapený svojim šťastím. ,,Ale na ako dlho?"

Zviera pod zubami sa mu po niekoľkých desiatkach sekúnd prestalo metať. Rovnako tak aj jeho pišťanie pohaslo, čo si však tmavý vlk najskôr nevšimol, keďže mu v ušiach hral jeho vlastný tep srdca. Tak veľmi sa snažil, aby na jeho prvý lov v novej svorke všetko vyšlo tak ako malo, že bol omnoho viac nervózny ako si bol ochotný priznať. Napokon však to zviera pustil na zem a spokojne sa pozrel na svojho alfu. Ak mal doteraz hlavu vysoko v oblakoch, tak po jeho schválení ju mal razom ešte vyššie. Na tvári sa mu rozkladal široký úsmev a musel bojovať so svojim chvostom aby nevyzeral ako šteňa, ktoré práve dostalo odmenu od svojho rodiča. ,,Pohodka úplná," nechal sa počuť zabúdajúc na to, že to bolo tak trochu len náhoda. Akonáhle mu povedal, že má ťahať, tak začal ťahať, jeho nadšenie už také vysoké nebolo. Najmä keď si predstavil po akých skalách bude musieť ich budúcu večeru dostať do nory. No čo - Warsisove ďalšie slová ho však prinútili pustiť zviera na zem. ,,To ako vážne- Teda, ehem. Jasné, to by bolo v pohode," snažil sa o nonšalantný tón, akoby sa nejednalo o žiadnu veľkú vec. V jeho mysli však skákal viac ako dva metre do výšky. Sakra práca! ,,To zvládnem úplne ok. Možeš s tým počítať."
> Ansidar

Apríl 5
Trvalo mu niekoľko minút kým sa rozhodol, že je ten pravý čas. Potom ako sa skutočne odhodlal, že bude súčasťou Ansidarskej svorky, dal si niekoľko stupňov , alebo skôr úloh, ktoré musí splniť. Nikto mu to neprikázal, ani mu nikto nestál za chrbtom aby ho sledoval, či ich všetky splní. Práve naopak - asi by sa mu to vlci snažili vyhovoriť, ak by vedeli čo chystá, no Amos nikomu nič nepovedal. A to bolo dobre. Každopádne, Amos momentálne stál nad zrázom a premýšľal ako veľmi ťažké to môže byť. Zbehnúť dolu po skalách, zastaviť sa kdesi v údolí a prežiť to. Nakoniec kamzíky to robia stále, nie? A čo som ja horší ako nejaká koza? Zhlboka sa nadýchol a zakopal nohami, musel si pripraviť svaly, nejako ich rozhýbať a dať sa do pohody. Nádych, výdych, aké ťažké to môže byť? Však len skáčete z jednej skaly na druhú, to zvládne.

Apríl 4
Tmavý vlk nemal príliš rád ťažké otázky a preto ich radšej zanusul niekam kde sa na ne nemusel pozerať. Nie žeby mal na to vo svojej vlastnej mysli nejako veľa miesta, na ktoré často nenarážal, ale jeden musel urobiť čo jeden musel urobiť. Miesto toho aby sa ďalej motal v blbých myšlienkach, nechal hory aby ho unášali niekam hlbšie, kde teraz patril. Kdesi naokolo seba mohol počuť ako žblnkoce voda v drobných bystrinách - popravde Amos ešte nikdy nepil tak príjemne chladnú vodu ako počas svojho života v An'sidare. Niečo na čo si zvykol pomerne rýchlo, čo sa o pohybovaní sa na skalnatých previsoch povedať nedalo, aj keď sa veľmi snažil. Ešte aspoň rok či dva a bude na tom úplne expert, tým si bol Amos veľmi istý v celej svojej pokore, ktorú si v tele dokázal naškrabať. A že jej nebolo veľa.

Night was clear and Amos' voice thundered through the valleys. He himself was not sure what was he trying to accomplish but he would be lying if he said that he did not like to hear his own voice. The echo it created was wonderful even when it came back to him a little distorted - as if he was hearing a copy of himself, that was not actually him. Okaay, maybe Amos did not like it that much, now that he could think about it a little more. He furrowed his brow and decided that he could shut up for a little. And maybe that would be for the best, so that no wanderer would be able to find them. Actually, what was he thinking? Shouting his own position like this would have been a rookie mistakeand somebody ought to kick his ass for it. If gods were with him Waris would have not hear him and at least Amos wouldnt have to find excuses for his behavior. Meh, who cares? Amos id not doubt his ability to talk himself out of anything. Why would this instance be any different for him? Waris is definitelly gonna be okay with whatever, maybe even happy if Amos's voice would bring more members to them. Like happend with Finnick! Even though it wasn't to Amos's credit, he could have taken some credit for it, no?

Apríl 3
V ich horách bol pokoj a Amos sa príliš nečudoval. Nemali tu veľa návštev, čo rozhodne nebolo pre neho problémom. Ak si chcel nájsť nejakú spoločnosť, nerobilo mu problém zísť dolu a na niekoho sa prilepiť. Tam bola aspoň výhoda, že ak by ho jeho nová spoločnosť začala nudiť, aspoň sa jej mohol vždy zbaviť a ísť priamo domov. Aj keď by mu nebolo úplne proti chuti aby nemal vo svorke žiadnych kamarátov. Mal by na tom zapracovať, keďže momentálne sa najviac stretáva s Warisom, čo je síce dobré pre networking, no môže byť jeden úplne kamoš so svojim nadriadeným? Alebo také niečo? Amos sa zamračil, nebol si úplne istý ako to vo svorkách fungovalo - v jeho rodnej svorke to bolo divné a vtedy sa o takéto problematiky ani nezaujímal. Možno mal, potom by mal teraz nejaké informácie, no neskoro plakať nad rozliatym mliekom, nie?

Amos pred svojim nosom videl biele zadky kamzíkov, no snažil sa sústrediť len na jeden. Fakt, že Finnick sa k nemu nepridal si rozhodne neuvedomoval, keďže sa sústredil len na jeden cieľ - a napokon pre nich bol ešte stále sivý vlk úplne neznámi. Jednoducho vlk, ktorý sa objavil na ich území práve v ten pravý čas. Tak či onak, stále neznámi vlk na ktorého nevedel či sa môže spoľahnúť. Možno nabudúce. V tomto momente sa sústredil aby sa mu podarilo vyradiť kamzíka z behu. Vrhol sa mu po zadnej nohe, zuby mu najskôr cvakli naprázdno, no to nebol dôvod sa vzdávať. Čo sa mu ale podarilo bol fakt, že kamzíka vyrazil z jeho chôdze. Aby sa vlk nedotkol jeho zadných nôh, musel si ich prikopnúť a tak mal tmavý vlk možnosť sa na neho vrhnúť.
Hlavou mu narazil do stehna a kamzík sa razom ocitol na zemi. Bolo to len šťastie, že Amos neskončil na zemi rovnako - jeho zem bola skôr chlpatá ako kamenistá, keďže skončil na chrbte svojej koristi. Šťastie alebo náhoda alebo možno skutočne Amosove schopnosti, kto by vedel povedať čo to bolo! Nech to už ale bolo čokoľvek tmavý vlk využil príležitosť a pritlačil kamzíka k zemi aby mu mohol chňapnúť po krku a pekne ním zatriasť.

Ihneď ako mu pohľad padol na pobehujúce svište, nedokázal udržať svoje ústa od úsmevu. Už si predstavoval ako sa medzi nimi bude nachádzať práve ten, ktorý bude s ním dokázať rozprávať. Teda, samozrejme vo vlčom jazyku, presne tak ako to dokázal Warisov veveričiak. ,,Keďže sme už teda všetci tu," už sa videl ako má na ramene jedného zo sysľov. ,,Veľmi by som ocenil ak by sa ozval ktokoľvek čo mi rozumie ukázal," lepšie nastražil uši, no ani jedno zo zvieratiek mu nevenovalo nejakú zvýšenú pozornosť. Tak si medzi sebou pískali a pohadzovali akýmsi odpadom čo Amosa vôbec nezaujímalo. Oh, alebo by mohol skúsiť zabaviť im ho a potom by mu pozornosť venovať museli! Iste, jeden by mohol argumentovať, že si predsa len môžu nájsť niečo nové s čím by sa hrali. I keď nebolo v Amosových silách dostať sa ku všetkým šiškám, ktoré sa pohybovali vo vzduchu v tomto momente bol ochotný to skúsiť. Tak sa hodil do vzduchu ešte skôr ako si úplne premyslel svoju stratégiu. Určite nejakú mal, samozrejme! Ešte, že Amos nerobil veci len tak bez rozmyslu, samozrejme. ,,Eeej, to ste teda nečakali, čo?!" okázalo sa smial, akonáhle mu pred labami skončila jedna zo šišiek. Krásne oslintaná s jeho slinami, ale to bol len detail. Lenže jediné čo sa mu dostalo bolo nadšeného pískania svišťov. Vedel, že sa nakoniec od nich nič viac nedozvie, ani v jednom okamihu nemal dojem, že by sa s ním niekto chystal rozprávať. Tak bohužiaľ, ale toto miesto nebolo to pravé aby si našiel nového kamoša.

Apríl | 2 | Makadi
Amos si vlkove nohy najskôr ani nevšimol - teda minimálne farbu na nich, ktorá pri lepšom pohľade pripomínala hviezdičky. Alebo také niečo. Tmavý vlk v celom svojom nadšení z krídel nevenoval úplne plnú pozornosť iným aspektom vlkovho tela. Uznanlivo zapískal, no pri zmienke o červenej musel privrieť oči a zamračiť sa. ,,Tak červenú fakt nevidím úplne," zamumlal obhliadajúc si vlka, očakávajúc, že nájde na ňom nejaké ďalšie fľaky, ktoré na neho vyskočia. ,,Vyzeráš ryšavo," ušrknul sa, ,,Ale hodí sa ti," spokojne nadvihol obočie nad svojimi modrými očami. Dneska sa cítil celkom dobre a preto mu nerobilo problém nešetriť s komplimentami.
,,Sýkorky sú podobnej farby. Ale tie sú také celé," mykol ramenami. Vo vtákoch sa ani on príliš nevyznal a nejako extrémne ho netrápili. Minimálne do momentu kedy na neho neprehovoria vlčím jazykom a dokedy sa s ním nebudú chcieť kamarátiť. Ďalšia otázka ho ale zaujme o niečo viac. ,,Asi? Ale hlavne ho dokážeš vytvoriť z čistého vzduchu a robí všetko čo by si od neho chcel!" pokračoval v nadšenom rozhovore, ani sám nevedel kde sa v ňom brala tá všetka energia. ,,Môj alfa svojim ohňom zahrial celú svorku počas zimy v horách."
Na čele sa mu zase objavila vráska. ,,Tak teraz ma už fest ťaháš za chvost," zamumlal, akoby očakával, že sa znovu jedná o vtip - aj keď ani jedna veta, ktorá sa tu momentálne povedala nebola vtip. Evidentne bol tento svet omnoho divnejší ako si jeden mohol myslieť. ,,Mŕtvych k životu? Akože kosti?"

Apríl | 1 | Makadi
Nadvihol obočie a jemne prikývol na znak uznania. Rohy zneli rovnako famózne ako krídla. Pridaná hmotnosť na hlave bolo niečo na čo by sa rozhodne naučil ak by to skutočne potreboval. Popravde, v tomto momente by sa dokázal naučiť na všetko - na čokoľvek čo by dostal. Bude sa musieť pozrieť na dané miesto a možno dostane darček aj on. Nakoniec, celkom pekne vedel podliezať keď sa mu chcelo a mal pekne načrtnutý cieľ. ,,Aj tvoje krídla sú na koncoch farebné. Ale to je asi bežné u vtákov, nie?" zamračil sa. Prešiel okolo vlka aby si krídla ešte viac premeral, no ich farbu nedokázal nikam poriadne zaradiť, iba k farbe srsti vlka. ,,Krídla pasujú ale k tebe a nezdá sa mi, že by som spoznával v nich nejakého vtáka... hmm."
Nakoniec sa však vlk zaujímal o jeho sny, ktoré Amos predtým naznačil. ,,Mágia ohňa," uškrnul sa na vlka. Na tvári mu hrala spokojná grimasa, keď si svoje nasledujúce slová predstavoval vo svojej mysli. ,,Vieš si predstaviť stenu ohňa vyššiu ako akýkoľvek vlk- a potom prídem cez ňu ja, so svojou čiernou srsťou a modrými očami?" pýtal sa, ukazujúc vlkovi svoj najlepší krok hodný akéhokoľvek šľachtica. S hlavou vysoko vo vzduchu a vypnutým hrudníkom. ,,A popri tom akékoľvek iné mágie, ale oheň je totálna jednotka," venoval zubatý úsmev a následne ukázal bradou na svojho spoločníka, aby sa o svoje sny podelil aj on.

Zubatá >
Amos cupital ďalej za svojim alfom a obzeral sa. Dával pozor na detaily, ktoré by mu mohli do budúcnosti pomôcť. Warisové slová mu stále viac a viac predávali predstavu života v horách. Popravde, v tomto momente by mu bolo možné predať takmer čokoľvek, Waris mal len jediné šťastie, že bol prvý ku ktorému sa dostal - a nakoniec, Amos bol veľmi šťastný, že sa objavil priamo tu. Nakoniec niektoré náhody boli presne to čo sa muselo stať. A možno to nakoniec nebola vôbec náhoda ale ako veci mali byť.
Waris im rozdal úlohy a aj keď neboli úplne priame, spoločne to nejako urobia. Predsa len ako vlci, ktorý ešte nepoznali mágie asi nemali úplne inú šancu ako použiť zuby. Teda, Amos netušil či aj Finnick bol na tom rovnako ako on, ale dúfal, že áno. Po očku na svojho spoločníka a spolulovca pozrel a nadvihol obočie. Chcel mu ešte niečo zadrieť pred tým ako sa spolu pustia do boja, no Waris sa rovno pustil do lovu so svojimi schopnosťami, používajúc oheň nekonvenčnými spôsobmi. Tmavý vlk bol ohromený, no nemal príliš veľa času na to aby nad tým rozjímal príliš dlho. Aspoň bude mať inšpiráciu keď podobné veci dokáže sám.
Bez ďalšieho sledovania jeho spolulovca sa vrhol dopredu do chaosu plného zvieracích nôh a fŕkania nosom. Toto nesmeli pokaziť, preto Amos zobral tú najbezpečnejšiu cestu - to najpomalšie zviera a naháňanie mohlo začať.

Marec | 8 | Makadi
Makadi. Okay. Amos prikývol, snažiac si spárovať tvár s menom, akoby vedel, že tento vlk bude pre neho ešte dôležitý. Nakoniec, ako už bolo povedané, kto nechcel byť kamarát s vlkom v krídlami? Všetko čo bolo aspoň trochu cool, bolo niečo pre Amosa a jeho dobrú náladu. Vlk ho však privítal s ďalšou spŕškou informácií o svete, ktoré poškrabkali jeho očakávania. ,,Ani ja sa nejako extrémne neponáhľam niekam inam," uškrnul sa na odpoveď. Amos nebol jeden z tých čo ak sa do niečoho zahryzli, tak to aj reálne pustili. Minimálne nie dovtedy, kým mal ešte stále zábavu. A že ju teraz ešte stále mal! ,,Minimálne nie ak by som nemal odísť s niečím podobným," kývol bradou smerom k vlkovým krídlam. ,,Ale to až potom. Aj keď sa zdá, že môj zoznam prianí sa dosť výrazne zväčšuje každým dňom?" pokračoval. ,,Chceš vedieť čo je na prvom mieste? Určite niečo čo sa bude páčiť aj tebe," pritakal svojim slovám. ,,Alebo už niečo také zvládneš, keď si mal dosť výrazný časový náskok predo mnou."