Už na prvý pohľad je na Amosovi jasné, že má rád pozornosť. Tmavý vlk miluje, keď sa o neho vlci zaujímajú a často preto robí veci, ktoré danú pozornosť ku nemu pritiahnu. Jeho energia závisí od okolia v ktorom sa nachádza a veľmi často to aj využíva. Veľmi ťažko sa mu priznáva, že sa zaujíma o verejnú mienku a čo si o ňom vlci myslia. Nikdy by nahlas nepriznal ako veľmi mu záleží na názore ostatných – aj napriek tomu však nerobí nič čo by sa mu nechcelo a tieto svoje obavy radšej hodí za hlavu než aby robil niečo čo sa mu nepáči.
Tmavý vlk skutočne neobľubuje kritiku na svoju osobu. Kto by to aj mal rád? Po detstve so svojimi rodičmi, kedy sa s kritikou príliš nešetrilo si toho užil už pomerne dosť a preto na čokoľvek podobné reaguje veľmi prehnane. Potrebuje každého presvedčiť, že čokoľvek si o ňom myslia je len a len ich chyba a on neurobil nič zlé vo svojom doterajšom živote. Viac menej.
Amos rozhodne nepatrí medzi hlúpych vlkov, jeho oči sú pomerne pozorné a vlk veľmi pekne dokáže rozoznať rôzne vzorce chovania. Často mu nerobí problém aby ich využil vo svoj prospech, keďže sa veľmi rád stará o seba, svoj žalúdok a najmä svoj zovňajšok. Vlk môže pôsobiť pomerne sebecky, najmä pre vlkov, ktorí ho nepoznajú dostatočne dobre. Pravda je však taká, že keď si už tmavý vlk nájde niekoho do svojej partie, ktorý mu padne do záľuby, je len veľmi málo vecí, ktoré by pre neho neurobil.
S tým, čo už bolo povedané, nie je príliš komplikované povedať, že Amos skutočne má problémy s autoritami. Nie žeby ich neuznával alebo by s nimi mal nejaký zásadný systematický problém, skôr sa len jedná o rozdielne pohľady na problémy s ktorými sa Amos nedokáže zmieriť. To znamená, že ak by sa tmavému vlkovi podarilo nájsť si osadenstvo s podobnými prioritami ako má on, rozhodne by nemal problém byť vlkom nasledovníkom. Ak by sa niekto postaral o jeho jedlo a nechcem by od neho hory doly? Zapíšte si ho všetkými desiatimi!
Amos, Andersen a Aleyk, traja obyčajný bratia, ktorí sa narodili dvom obyčajným rodičom v jeden obyčajný deň. Rodičia sa tešili, samozrejme. Tri malé uzlíčky radosti, s tmavými noštekmi a zlepenými očami, jeden tmavší ako druhý. Mali z nich radosť, kto by aj nemal? Z vlastných potomkov, z predstavy ďalšej generácie a z budúcnosti, ktorú mohli spoločne priniesť? Leto bolo v plnom prúde, keď súrodenci začali liezť, otvárať oči a aj vydávať svoje prvé zvuky. V tomto období bolo už pomerne jednoduché si všimnúť, že Amos bol predsa len o niečo špeciálnejší, než si najskôr mohli myslieť. Okrem jeho tmavej srsti, čierneho nosa a extrémne tmavých vankúšikoch na labách mal tmavé aj celé vnútro úst – jazyk a ďasná ako také obsidiány. V skupine medzi rovesníkmi bol Amos veľmi populárny, od narodenia si zvykal na pozornosť, ktorú dostával a veľmi rýchlo mu to stúplo do hlavy.
Medzi tromi súrodencami, Amos rozhodne patril k tým najpopulárnejším, minimálne medzi vlkmi blízko jeho veku. Na druhú stranu u dospelákov vyhrával Andersen, ktorý sa choval ako pravý šľachtic aj napriek svojmu nízkemu pôvodu. Aleyk zase vynikal v bylinkárstve a liečiteľstve. Už ako malé vĺča dokázal rozoznať medzi sebou zelinu, ktorá Amosovi vyzerala úplne rovnaká. Skutočne im trvalo niekoľko mesiacov, kým sa ich jednotlivé povahy ukázali. Zatiaľ čo Andersen bol vychovaný presne podľa každého predstáv, milý a cieľavedomí, Aleyk mal zase rozum a odhodlanie. Čo teda zostávalo Amosovi? Bratia sa niesli životom v tichej sláve ich vlastnej budúcnosti zaplavení morom rodičovského uznania. Amos si užíval pozornosť, ktorú dostával od svojich rovesníkov - využíval svoju malú ,,unikátnosť“ aby získal náklonnosť a nemusel pracovať pre niektoré veci, pre ktoré by inak musel. Dospeláci síce jeho lacnému šarmu odolávali, no nie vždy potrebujete niečo práve od nich.
Spoločnosť do ktorej sa dostával, najmä v už o niečo staršom veku nebola vždy práve najlepšia. Výmeny názorov s rodičmi boli u neho na dennom poriadku, kedy mladý vlk neplánoval ustúpiť čomukoľvek čo vraveli. Nakoniec, on predsa len svojich priateľov poznal najlepšie, nie? Neplecha, ktorú spoločne postrájali na neho nevrhala dobré svetlo, no tým sa mladý Amos nikdy príliš nestresoval. Pokiaľ mal ešte stále pozornosť svojich rovesníkov, budúcnosť ho nejako nezaujímala. Rád žil v prítomný moment a neriešil nič iné. Podobné chovanie však patrí k mladosti, horšie to už býva keď sa vek posúva nekonštantne s chovaním.
Nikto mu už jeho nápady nežral, vlci s ktorými bol kamarát od mladého veku si zakladali vlastné rodiny, zatiaľ čo on bol stále tak trochu zaseknutý niekde vo svojom tínedžerskom čase. Rodičia neradi videli ako zahadzuje svoju budúcnosť, nerozhodnutý čo chce so svojim životom robiť. Amos nechcel byť lovcom, aj keby na to laby mal. Ani ochrancom či strážcom, komu by sa nakoniec chcelo sedieť stále na jednom mieste? Na liečiteľa bol príliš hlúpy a na bylinkára príliš nepozorný. Amos bol vždy tak trochu príliš a matka s otcom mu to nezabúdali pripomínať. Často. Mladík sa cítil akoby ho škrtili a jeho život bol držaný ako rukojemník. Amos sa domov príliš nevracal, prespával kde tu pod akým stromom sa mu zachcelo alebo u akéhokoľvek priateľa u ktorého v ten moment spadol. Jediné čo ho držalo doma bol vzťah s bratmi, ktorý sa mal aj tak čoskoro zmeniť. Mladý vlk už plánoval ako bude jeho život pokračovať, aj keď ešte vlastne nevedel ako sa veci budú mať. Amos bol rozhodnutý, že bratova svadba bude posledným dňom kedy zostane vo svorke. Ak by Andersenovi nebol sľúbil, že zostane, asi by bol už dávno preč. Keď si niečo skutočne vážil, bol to vzťah, ktorý mal s bratmi.
Brat odišiel ešte v ten istý deň, keď oslava bratovho nového vzťahu bola už v plnom prúde a nikto si nemohol všimnúť, že jeden tmavý vlk chýba. Čo sa dialo potom doma, to už sa Amosa nejako netýkalo. Vedel, že sa brat s novým životom nejako vysporiada, a ten druhý si bude budovať svoju kariéru, presne tak ako to plánoval celý svoj život. Plánoval a aj robil, samozrejme. Amos mal pred sebou úplne iné dobrodružstvo, ktoré malo byť už iba jeho. Prekvapivo, sa mu darilo lepšie ako sám predpokladal a aj napriek tomu, že vo svorke sťažka pohol labou kým nemusel, často ani nechodil spávať hladný. Samozrejme, vždy ako sa mohol na niekoho nalepiť, tak sa na nich nalepil ako žuvačka až do okamihu kedy si bol vedomí, že už medzi vlkmi nie je vítaný. A cesta pokračuje ďalej.
Zaujímavosti:
• Amosova koža je od narodenia pomerne tmavá. Rovnako tak má čierne pery, ďasná a jazyk.
