Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sarumen >
Snažil sa pozorne počúva čo im Maple hovorila, no len veľmi ťažko sa mu sústredilo keď si v mysli predstavoval ako veľmi super by to mohlo byť, ak by práve on ovládal všetky mágie, ktoré im alfa ukázala. Predsa len existovalo omnoho viac mágií, no Nicos o ďalších ani nemal predstavu. Možno ak by sa o nich dozvedel teraz, kým sa mu ešte nepodarilo spracovať všetky informácie, ktoré dostal v dnešný deň. Poslušne cupkal popri vlčiciach a vo svojej mysli už dokázal oheň ovládať ako svoju druhú kožu. Ryšavá srsť sa mu omývala v plameňoch a popri neho svišťal vietor, ktorý taktiež poznal svojho pána priamo v ňom. Uškŕňal sa popod fúzy a popri tom kmital chvostom. ,,Už sa fakt tomu neviem dočkať!" pridal sa do reč zas a znovu keď počul Maple ako im prisľubuje, že aj oni budú taký silný. Alebo niečo také, až tak presne ich konverzáciu nepočúval, predsa len mal omnoho lepšie veci na práci ako sa venovať svetským problémom, ktoré sa ho týkali. ,,A pôjdeme teraz niekedy na lov, či ani nie?" spýtal sa. Lov so svorkou bral ako príležitosť prizrieť sa ďalším mágiám alebo skôr jej používaniu v skupine keď skutočne o niečo ide. A možno by sa popri to aj niečo ďalšie naučil, kto vie.
V nore sa ešte stále nachádzali vlci aj po tom čo sa im podarilo vrátiť. Maple ich zas a znovu predstavila, aspoň si Nicos ich mená zopakoval. Podobné informácie mu často vyletujú ušami von. ,,Áno, dúfam, že čoskoro!" pritakal slovám Maple a radostne krútil chvostom.

Maple sa nakoniec položila do ich konverzácie a Nicos bol za to skutočne rád. Nie žeby mu sestra neliezla na nervy, skôr sa mu páčilo, že sa ho dospelá vlčica zastala a dokonca dala mladej vlčici aj dokázala čo všetko je pravda. Mohol si snáď oči vyočiť keď sa okolo nich začala rozprestierať tá povestná hmla o ktorej Danie toľko narozprával. Ak by sa mu podarilo chvostom krútiť o niečo viac, snáď by sa mu podarilo odletieť medzi konáre stromov. Dokonca aj zadkom krútil ako zumba tanečník. ,,No vidíš!" otočil sa smerom k sestre a nadšene nadskočil aby ju mohol labkou pošťuchnúť do ramena. A predsa sa točí! - znelo by možno v inom čase a inej dimenzii, no Nicos sa v tomto momente cítil pomerne rovnako. ,,Som mal pravdu, počuješ?!" uškŕňal sa a pošuchoval Danie aby jej dal vedieť, že po tom všetkom čo mu narozprávala to bol práve on kto mal mať posledné slovo a pravdu. Aj jemu samému predsa len v očiach svietili iskričky, zamiloval sa a rozhodne sa nejednalo o slová, ktoré by bral na ľahkú váhu. Oheň, vzduch, hmla... všetko bolo skutočne k neuvereniu, no. Jednoducho nedokázal uveriť svojim očiam. ,,Myslíš, že toto všetko vážne dokážeme ja my? Fakt?" nadšene na alfu vyhŕkol a ihneď sa vrhol dopredu smerom k nore. Nechcel stratiť ani len jednu sekundu možnej mágie, rozhodol sa, že urobí všetko pre to aby bol rovnako cool ako bola Maple. A ak mu k tomu pomôže spánok, tak ide ihneď spať!
> Úkryt

Lotéria 19; 5/5
Konverzácia sa zas a znovu otočila smerom k ich rodičom čo Nicos veľmi spokojne odignoroval. Ich rodičia mali svorky, boli dospelý a mali vĺčatá - bola pravda, že na tom boli úplne inak ako ich mláďatá, ktoré chceli skúmať. Alebo minimálne Nicos určite, ktorý si skúmanie každej hlúposti viac ako len užíva. Nakoniec je ale prinútený zacvakať ušami nad pochabosťou Danie, ktorá sa evidentne nijako nezmenila. Rovnako namyslená ako doteraz! A Nicos rovnako tvrdohlavý ako doteraz, odmietajúc jej dať za pravdu aj v tomto. ,,Ale nie si!" upozornil ju snažiac sa ju dostať z hviezd priamo na zem. Nemohla predsa len zabudnúť, že jej mladší brat bol stále tu a pripravený uhryznúť ju do chvosta hneď ako bude mať príležitosť. ,,Hmphms," zavrčal a zodvihol hlavu vyššie, aby pôsobil o čo to väčší ako bola ona. On a prosiť? Akože, nebude klamať, možno to tam skutočne aj skončí. Aj keď minimálne teraz hral formu, ktorú si nedovolil porušiť. Prečo by aj? ,,Dobre teda, keď ti to dokážem, tak sa mi potom ospravedlníš," pozrel na ňu úkosom a nakoniec sa zasmial. Atmosféra sa tak trochu uvoľnila a už sa i dalo cítiť, že mali dosť. ,,A keď budeme veľký tak možno aj jeleňa!" nadšene sa pridal a ak by sa mu chvost pohyboval o niečo rýchlejšie, snáď by sa rýchlo dostal k vrcholkom ihličnatých stromov, čo sa im rozprestierali nad hlavou. ,,Alebo sú tu ešte nejaké zvieratá čo sme nevideli!" zhíkol a vrhol pohľad na Maple, ktorá sa nad ich rozhovorom určite spokojne uškŕňala.

Lotéria 18; 4/5
Zamyslel sa nad jej slovami, no príliš dlho nečakal na odpoveď. ,,Nie akoby oni chodili z územia niekde preč," kontroloval jej slovami, snažila sa jeho vieru potopiť každou sekundou ako sa s ním rozprávala a tým pádom a nedávala mu skutočne žiaden oddych. Už sa príliš nechcel hádať, už ho to nebavilo, no nechcel na druhej strane ani povoliť svoje nadšenie. Nespokojne si odfrkol, no ďalej sa už radšej nevyjadroval, Danie jednoducho mala odpoveď na úplne všetko a Nicos nemal silu ďalej bojovať. Nech si len myslela čo chcela! Však jej on raz ukáže keď sa naučí ovládať hmlu a potom sa od strachu možno aj pociká! Danie, samozrejme, nie Nicos. Aj keď ten by sa možno pocikal od radosti, že sa mu to podarilo. ,,Jasné že chcel! Ak ho raz nájdeš tak... tak ti ho ukradnem!" bacil labkou do zeme, no už dávno sa mu chvost pohyboval zo strany na stranu. Ak by Danie nebola z celého cestovania taká unavená, možno by ju dokonca zavolal na hru, no takto už nemali nič iného na práci. ,,Alebo by som sa s tebou možno podelil, ak mi sľúbiš, že si už zo mňa nebudeš robiť srandu a hovoriť, že je to všetko len rozprávka," dupol si znovu, tentoraz však len metaforicky, v snahe nejako sa so sestrou udobriť predtým ako sa obaja vyberú svoju hádku poriadne vyspať. ,,Dobre, pôjdem nabudúce loviť s tebou!" nadšene sa nahrnul do jej plánov a ani nečakal na odpoveď, ako to už pri súrodencoch býva, jednoducho sa rozhodol pripojiť. ,,A možno počas toho nájdeme aj niečo zaujímavejšie ako ten svietiaci mach!"

Lotéria 17; 3/5
Ďalšia otázka ktorou ho zbombardovala ho zasiahľa veľmi hlboko a popravde trvalo nejaký čas, kým dokázal nejako zareagovať. Sekunda či dve prebehli predtým ako mu uši zacvakali a ústa sa pohli v snahe niečo povedať. Či sa jednalo o koherentné slová bolo už ale niečo úplne iné a každý musel určiť sa seba. ,,No lebo..! No, proste.. Uhms," uši mu klesli k malej hlave a popri tom ňou mierne zatriasol. Nedávalo to zmysel, to jej musel nechať, no aj tak sa odmietal vzdať bez boja a najmä za predpokladu, že by jej musel nechať posledné slovo a fakt, že mala pravdu. ,,Možno je toto magické miesto! To by dávalo zmysel!" nadšene nadskočil ako sa mu podarilo vymyslieť niečo čo by mohlo vysvetľovať ich situáciu. Áno! Áno, možno na niečo práve kvapol a napokon predsa len bude môcť mať pravdu on. Samozrejme najskôr by mu musela Danie uveriť a to sa v tejto chvíli nedalo predpokladať. Danie si stála pevne za svojim, rovnako ako si pevno stál za svojim aj on. Predsa len sa nedalo pochybovať, že bol bratom svojej sestry a že ona bola sestrou svojho brata. ,,Budem sa hrať s kýmkoľvek, len nie s tebou," vyvrátil hlavu teatrálne k oblohe a snažil sa tváriť, že ho nezajíma. Po očku ju však stále sledoval, najmä teda jej reakciu na jeho slová. Akonáhle ale začala ohŕňať nosom nad rybami, jeho nálada sa o niečo zlepšila. ,,Fajn! Tak zjem aj tvoje ryby a budeš hladná!" uškrnul sa na ňu spokojne a dokonca sa mu chvostík zopárkrát zakmital vo vzduchu.

Lotéria 16; 2/5
,,Samozrejme, že je to mágia! Vidíš to na vlastné oči a aj tak stále neveríš!" vyprskol na ňu. Kto by bol len povedal, že sa Nicos stane tak vášnivým vyznávačom mágie, pár hodín po tom čo sa s ňou stretne? Možno dokonca ani on sám nebol do oho taký hŕ, skôr ho len sestra dotlačila zobrať stranu v argumentoch. Momentálne sa asi skôr hádal preto, že sa hádal než z osobného presvedčenia. ,,Určite keby si videla aj tu kúzelnú hmlu, tak by si si našla nejakú výhovorku, že to aj tak nie je pravda," ofučal sa na ňu zas a znovu a ohrnul nos. Nepochyboval o tom že aj Danie nachádzala akúsi osobnú radosť v tom, keď videla mladšieho brata takmer úplne naštvaného na hranicu príčetnosti. A celkom sa jej aj darilo, nebude klamať. Nicos bol pekne nahnevaný a už ani len nepochyboval prečo sa tak veľmi rýchlo rozhodol odísť. Takmer na kolene. ,,Ja sa s tebou nechcem hrať už," oznámil jej, akoby to už dávno nebolo jasné. A ak by sa to Danie rozhodne nehodlala ignorovať. ,,Ani rybu ti neponúknem keď prídeme do nory," zazrel na ňu aj keď si uvedomoval, že to nezáleží len a len od neho. Ak Maple chcela mohla jej samozrejme dať všetky ryby ktoré mohla a Nicos by nemal najmenšej šance s tým niečo urobiť. Vyhrážať sa ale mohol a aj tak bude robiť kým mu to niekto vyslovene nezakáže. Potom mu nezostane už len nič viac ako vystrkovať na ňu nespokojne jazyk. Jeden by povedal, že o neho raz príde a ryšavý vlk by sa ani nečudoval.

Lotéria 15; 1/5
Sestra pochopila koho myslel svojim pohľadom a veľmi rýchlo sa hodila na obviňovanie Maple. Nicosovi sa jej reakcia samozrejme nepáčila, avšak nemohol povedať, že by očakával niečo úplne iné. Znovu ryšavé vĺča preťal pohľadom a vyskočil na labky. Postavil sa medzi Danie a Maple, aby malá presunula pozornosť späť na neho a nechala Alfu na pokoji. Teraz to bral pomerne osobne, nechcel aby malé vĺča bolo nepríjemné na niekoho, kto mu pomotal hlavu, aj keď v tomto momente videl len vyrušujúce slová, ktorému venovala. ,,Prestaň byť taká neúctivá!" okríkol ju nahnevane a zas a znovu mu srsť pozdĺž chrbtice stále smerom k oblohe. Hlavu mal zarovnanú s chrbticou a výstražne na ňu vrčal. Štvala ho, klamal by ak by povedal, že nie. ,,Samozrejme, že to nie je mach!" vyštekol a narovnal sa, no v tomto momente ani nevedel, či má jeho sestra pravdu alebo nie. S nadvihnutým obočím sa obzrel smerom k Maple aby si jej srsť premeral zas a znova a zistil, že tá ryšavá guľa nemá pravdu. To bolo v tomto momente jediné čo chcel a v čo dúfal. Len aby Danie nemala pravdu. ,,Ale aj svietiaci mach by bol super zaujímavý popravde," mykol plecami, no veľmi rýchlo sa uvedomil, že jeho slová vlastne znamenali súhlas na čele mu znovu navrela vráska. ,,Ale to na veci nič nemení!" upozornil ju zas a znovu. Momentálne by jej najradšej hlavu zarazil do snehu, no nemohol. Nechcel jej ublížiť, sneh okolo nich bol zľadovatený a veľmi jednoducho by jej mohol rozbiť nos, čo by nebolo príjemné ani pre jedného.

miniakcia 5 - 6 lístkov
27.1 - 5 postov/lístkov

Lotéria 14
Oblizol si nos, ako sa snažil nahnať dostatok odvahy aby sestre odpovedal. Teda, nie žeby sa Danie bál, avšak v určitom zmysle slova by to mohla byť aj pravda. Čo ak by sa skutočne vrátila domov a povedala všetko rodičom? Čo by na to povedali oni a čo by si len o malom Nicosovi pomysleli? ,,Nevidel ale Maple mi sľúbila, že mi to všetko ukáže! Minimálne tú hmlu určite," poskočil a jedna z predných láb mu vyskočila k hrudi akoby sa chcel pre ňou obrániť. Danie však mala pre neho omnoho viac rečí ako by očakával a v tomto momente by jej najradšej hodil do tváre nejakú šišku alebo vetvičku s pichľavým ihličím. Otočil sa späť k sestre a vystrčil špičku jazyka z tlamy aby jej ho otrčil. Na tvári mu hral nahnevaný výraz a obočie sa mu tlačilo k očiam. Musel ho však veľmi rýchlo stiahnuť späť, keď mu pri otázke ,,kto ti to povedal" pohľad preletel priamo na vlka, ktorý za dané informácie mohol. Už len z prvého pohľadu sa dalo vypočítať, že Maple nie je práve obyčajný vlk akého stretneš za každým druhým stromom. V tejto chvíli aj chcel upriamiť sestrinu pozornosť na svietiace časti srsti samice, no nechal s i to napokon na neskôr, keď budú v tme si to všimne aj sama. Posledná otázka padla a zasiahla hlboko. Odpoveď však bola jednoduchá, no nijako však nemenila všetko čo doteraz povedal. ,,-..Nie," uši mu klesli k hlave a oči znovu vyleteli do oblohy. Kto povedal, že musíš niečo vidieť aby si na jeho existenciu mohol uveriť? ,,Ale uvidím. Aj ty uvidíš! A potom už nebudeš hovoriť, že je to len výmysel."

Lotéria 13
Stále neďaleko sestry a popri tom vrhal nespokojné pohľady smerom kdesi medzi stromy. Slnko na oblohe svietilo dostatočne ostro a tak nemal najmenšieho problému aby videl ďaleko pred seba. Vždy patril k snílkom a nezapadal príliš do rady, preto v rovnej svorke ani netrávil tak veľa času s vlkmi vo svojom veku. Práve preto nútil stále otca aby ho bral von, často aj za územia svorky aby mohol prežiť nejaký čas tým čo ho zaujímalo bez toho aby musel počúvať aký je divný a ako to nikoho iného nebaví. Namrzene si odfúkol a na čele mu navrela vráska. Načo za ním liezla? Načo sa starala do niečoho čo sa jej vôbec netýkalo? V rýchlosti sa k nej ponad rameno otočil a vrhol nahnevaný výraz. Ak by mohol pohľadom zapaľovať, možno by práve Danie začala horieť špička chvosta. ,,To nie sú nezmysly!" oboril sa na ňu a možno pri správnom uhle pohľadu by sa mu v zastretých očiach dalo nájsť aj zopár priezračných sĺz. Rýchlo sa ale otočil späť k lesu a hlavu sklonil k zemi. ,,Mala si zostať doma..." oznámil jej znovu, no hlas akoby venoval sám sebe a mumlal si slová pod nos. Možno ak by predtým o návrate s ňou uvažoval, teraz z toho už úplne zišlo a neplánoval sa presúvať nikam. Zaťal sa ako sekerka, ktorej sa pobyt v dreve celkom zapáčil. ,,To nie sú rozprávky, to je všetko pravda," odfrkol si zas a znovu a prekrútil očami smerom k oblohe. Už sa mu s ňou nechcelo moc rozprávať, dúfal, že už Maple čoskoro zoberie späť do nory aby sa Danie oteplila a potom by ju mohli vykopnúť z lesa alebo také niečo.

Lotéria 12
Bradu mal položenú na chladnej zemi a pozoroval sestru, ktorá mu do hlavy vlievala myšlienky, ktoré sa mu vôbec nepáčili. Síce jeho myseľ asi naháňali tak či onak, až teraz dostávali však presné obrysy, až v okamihu ako ich Danie vysvetlila sa nad nimi musel zamyslieť miesto toho aby ich odsunul kdesi dozadu kde mu nebudú pri myslení zavadzať. ,,U-hum," zamumla si popod nos a hlavu stočil na druhú stranu ďalej od ryšavej vlčice. Začínal sa vďaka nej cítiť trochu blbo a najradšej by sa obral medzi stromy hľadať tú tajomnú hmlu o ktorej mu vravela Maple. Labkou zahrabal do tuhej zeme, čo pre neho nemalo žiaden výsledok a napokon sa posadil - brucho ho chladilo, zem bola snáď premrznutá skrz na skrz a teda vyžarovala dosť teploty na to by mu po nejakom čase znovu začali brnieť labky. ,,Som sa pridal v skupine vlkov čo odišli zo svorky a tí ma nechali aby som šiel s nimi," odpovedal, aj keď v určitom zmysle slova sa na práve toto Danie nepýtala. ,,Niečo také sa zdalo ako veľmi dobrá zábava," mykol plecami a akonáhle Danie teatrálne zahlásila jej plány, nespokojne vyskočil na laby a prešiel okolo nej - ako lev chytený v klietke, čo sa chce dostať preč, no nemá najmenšej možnosti. Nie, on ešte nechcel odísť, predsa len nemeral cestu tak ďaleko len preto aby sa teraz razom otočil na labe a vrátil sa so stiahnutým chvostom medzi labami späť domov! ,,Maple povedala, že tu majú kúzelnú hmlu, ktorú dokážu vlci zo svorky ovládať. A sneh, ktorý je pre niektorých vlkov tvrdší a môžu po ňom chodiť ako po ľade!" nadšene na ňu pozrel ponad rameno a žltých očiach mu hrali ďalšie iskričky. Nie, neplánoval odísť. Minimálne nie zatiaľ.

Lotéria 11
Reakcia na seba nenechala dlho čakať a tak Nicos veľmi rýchlo dostal to o čo si žiadal. Sestra mu labou bacla po nose a on sa od nej nespokojne odtiahol. Najradšej by sa s ňou ihneď začal hrať, po tak dlhom čase čo strávil s dospelými vlkmi už vážne potreboval niekoho kto by sa s ním poriadne pohral - Danie však v tomto momente nebola práve v stave, žeby to mohla byť ona. Tak či onak, Nico si jednou z predných labiek pošúchal nos, omnoho dramatickejšie ako jeho ,,zranenie" v skutočnosti bolo. Zlaté oči nechával položené na sestre sa popri tom rozmýšľal čo si ona musela prežiť, keď sa ho pokúšala nájsť. Teda ani nie z dôvodu, žeby sa za jej momentálny stav cítil vinný, no skôr z dôvodu, že snáď zažila o niečo viac dobrodružstiev ako mohol on, veď predsa len dospeláci sú taký úzkoprsí! ,,Woah, to si vážne prešla tak veľa sama?!" pokladal rečnícku otázku na ktorú od sestry nečakal odpoveď. V očiach mu svietili iskričky akoby si ani z ďaleka neuvedomoval, že táto výprava mohla vziať jej život a on by ju už nikdy znovu nevidel. Akonáhle však prišla otázka od Danie, jemne musel nakloniť hlavu na stranu. Mal vôbec nejaký dobrý a pádny dôvod, ktorý by dospelí vlci nezavrhli ako detinský? Každopádne mal momentálne šťastie, že nekomunikoval s dospelcom. ,,Som chcel skúmať ďalej ako ma tato pustil, duh," sklonil uši dozadu a zosunul sa na zem neďaleko sestry aby ju nemusel pozorovať z vrchu, doslova. jeden malý detail vynechal, to si však nechá na nejakú ďalšiu konverzáciu. ,,Si mala doma zostať radšej."

Lotéria 10
Srsť na krku a pozdĺž chrbtice sa mu ježila ako malému ježkovi. Aj keď to bol práve on, čo svoju rodinu hneď ako mohol opustil, klamal by ak by povedal, že mu na nich nezáležalo. Práve naopak - teraz keď mal sestru späť pri sebe, akosi mu na nej záležalo o niečo viac, ako keď ich delili desiatky kilometrov, ktoré sa mu podarilo prejsť so skupinkou mladých vlkov. Akonáhle sa im podarilo ju vytiahnuť späť na povrch zemský, rozplacla sa pred ním ako prezretá hruška. Ihneď jej nosom začal strkať do líca a popri tom ticho vrčať, akoby jej chcel povedať, že práve teraz nie je príliš dobrý čas na spanie. ,,Ty si ma sledovala?" pýtal sa jej a popri tom ju zubami zaťahal za srsť na lícach. Maple v tomto momente asi nemala príliš čo robiť, vĺčatá sa doťahovali - alebo minimálne jeden z nich sa o to snažil. Vypravokovať svoju sestru do reakcie, v tomto momente skutočne akejkoľvek. Asi nebol najlepší nápad zostávať mimo nory na príliš dlhú dobu, predsa len aj on sa potreboval poriadne zohriať ihneď potom ako ho alfa našla a teraz by sa tak malo stať i jeho sestre. On však práve nebol tým, ktorý by uvažoval najlogickejšie, predsa len bol ešte mladý a pocit nesmrteľnosti ho ešte stále neopúšťal. ,,A šla si len sama?" ďalej do nej dobiedzal nie len ňufákom ale aj slovami. Pokúšal sa ju postaviť na tenké labky aby sa mohli začať presúvať. Predsa len okolo Maple vládla akási teplá aura, ktorá aj jeho predtým zohriala ešte skôr ako sa mu podarilo dostať do nory. Nicos ešte mágiu nedokázal poriadne vysvetliť, no možno raz sa k tomu dostane a pochopí, že tento pocit nie je len obyčajným pocitom.

Lotéria 9
Uši mu stáli vysoko k oblohe ako ich mal nastražené, aby mu ani jeden jediný hlások neutiekol. Nemal však dostatočne veľa odvahy aby bol prvým vlkom, ktorý strčí hlavu do výklenku pod koreňom stromu a teda nechal Maple nech sa ujme iniciatívy. Zatiaľ, kým sa ona skláňala k zemi, on očami preskakoval po vysokých stromoch a pozoroval či sa náhodou kúzelná hmla neskrýva práve tam, kde ho najskôr ani nenapadlo sa pozrieť. Predsa len, ak bola kúzelná asi sa snáď nenachádzala na každom kroku! Potom by razom prestala byť magická a stala by sa z nej taká úplne obyčajná, ktorú by on sám dokázal nájsť kdekoľvek. Nicos však nevedel, že samotná hmla magická nie je, ale skôr len vlci vo svorke, ktorí z nej niečo špeciálne dokázali utvoriť. Ako nový člen Sarumenu možno snáď dokáže robiť presne to isté čo dokázala Maple, od toho bol však momentálne veľmi ďaleko a ryšavec tak ďaleko teraz rozmýšľať nedokázal.
Akonáhle ale Maple k niekoho prehovoril, takmer sa hodil dopredu aby mu nič nešlo. ,,Je tam?" nadšene vyhŕkol a prepchal sa pomedzi nohami vlčice aby sa na svojho nového priateľa dokázal pozrieť čo najskôr a mohol teda začať tvoriť vzťah, ktorý bude pre neho niečo znamenať. Skôr ako si však stihne uvedomiť kto pred ním leží, ústa sa mu mimovoľne pohnú. ,,Danie?!" zvolá akoby videl ducha a hodí sa do diery za vĺčaťom, ktoré nebolo o moc menšie ako bol on. Chňapol jej po krku ako sa pokúšal ju vytiahnuť spod stromu aby jej mohla Maple pomôcť rovnako ako doteraz pomohla jemu, na otázky prečo sa mu sestra zjavila za zadkom bolo ešte dostatok času potom čo sa dostanú späť do úkrytu. Alfa by to samozrejme zvládla v poriadku aj sama, Nicos ale cítil omnoho lepšie keď mohol nejako pomôcť aj keď možno skôr zavadzal.

24.1 - 3 posty/lístky
25.1 - 1 post/lístok
26.1 - 5 postov/lístkov