Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sestra jeho slovám ihneď vzdorovala a popravde sa nebolo čomu čudovať a Nicos úplne jej reakciu očakával, nie žeby sa im často podarilo dohodnúť na nejakých veciach že áno. S povzdychom si zas a znovu prešiel labou cez čelo, tentoraz však skôr preto že sa zamýšľal aké by mohli byť ich možnosti, ak teda nechcú malé zviera zjesť a tak veľmi rýchlo zabudnúť na to čo sa stalo a skôr to brať ako dar z nebies na naplnenie žalúdka. Obaja však boli úplne predžganý z rýb, ktoré im Maple naservírovala rovno pod nos a Nicos by dal lebku do ohňa za to, že Danie možno zjedla až príliš veľa a to bolo teraz hlavým dôvodom prečo ju brucho bolelo akoby jej malo vyletieť z teľa. ,,Tak by sme ju mohli len položiť dakde pod korene stromu, nech si ju tam nájdu vrany?" navrhol a hlavu mierne naklonil na stranu aby mohla Danie rozhodnúť či je to dobrý nápad alebo nie. Ak by ale bolo na ňom, rozhodne by dlh neváhala a dačo s veveričkou urobil, predsa len kvôli tak malému zvieraťu úplne stratili svoj cieľ dokonca sa zdalo, že menší rozruch si s kvetinami pomohol jeho sestre zabudnúť ako veľmi ju bolelo brucho. Alebo ak nie zabudnúť, tak minimálne prehlušiť. ,,To by sme mohli, to by nemalo nikomu vadiť, a ak hej, tak nech ich potom vyrazia von," mykol ramenami a nečakal príliš dlho aby sa postavil na laby a začal popadané kvety zbierať na hromádku. Dával si ale pritom veľký pozor aby sa mu nepodarilo prehltnúť či dokonca len nahriznúť jeden z nich - ešte by ho náhodou vystrelo a skončil by ako predložka pred vchodom do nory ich novej svorky. ,,Radšej budem ale úplne ignorovať fakt ako sa tu vzali v strede zimy."

Nicos zostal sedieť na mieste kde mu dopadol zadok a nesúhlasne si trel miesto na čele, ktoré ho bolelo. Nie žeby šlo o nejakú extra nepríjemnú bolesť, skôr si nenechal utiecť príležitosť kedy mohlo byť zas a znovu niečo o ňom, aj napriek tomu, že sa jednalo o úplnú prkotinu, ktorú by normálne snáď prešiel bez povšimnutia. Ako sa predsa len veverička líšila od nejakej zatúlanej šišky, ktoré čas od času padajú k zemi a zopár raz pri svojej ceste nájdu neočakávanú zástavku na niečej hlave? ,,Teraz? V tejto zime?" spýtal sa jej neveriacky akoby sa on sám len pred pár dňami nepokúšal vyhrabať dieru kde by prespal. Jediné čo sa mu tak podarilo bolo, že mu hlina zaliezla pod pazúre a on si ju musel nechutne vyťahovať spomedzi prstov aby sa mu mohlo znovu chodiť o niečo komfortnejšie. Ešte teraz mohol na jazyku cítiť nepríjemnú chuť blata, už len pri tej spomienke ohrnul nos a na čele sa mu objavila vráska. ,,Však to sa nám nepodarí vykopať snáď ani... ani nič," zahlásil jej teatrálne a už sa aj presúval k jej ramenu aby si mohol lepšie obzrieť kvety, ktorá napadali k veveričke. Nebol si práve istý čo to mohlo znamenať avšak aj tak stál pri sestre aby sa to mohli eventuálne dozvedieť spolu a nič mu ani neušlo. ,,Um, ani ja ich nepoznám. Nemyslím si, že je dobrý nápad zjesť niečo čo len tak padlo z neba," upozornil ju a až teraz sa prichytil, že vraví akosi na svoj vkus až priveľmi rozumne, najmä teda z dôvodu, že práve jeho sestra bola väčšinou tá, ktorej slová mali väčší význam ako tie jeho. Aj keď každý raz mal čas kedy potreboval podporu niekoho iného. ,,Alebo môžem prv skúsiť ja a uvidíme čo stane."

Sestra sa mu opierala o rameno a on jej pomáhal ako akísi rytier v jasnej zbroji. Aj keď sa teda jednalo len o jeho sestru, momentálne nemal nikoho lepšieho s kým by mohol a chcel tráviť čas. Síce bola pravda, že jej choroba mu absolútne nevyhovovala, ale čo mal iné robiť ako stáť pri nej a počkať kým bude lepšie? Ako každý správni brat a najmä ako každý správni vlk. ,,Keď ti bude potom lepšie tak môžeme ísť pozrieť na nejakú lúku," snažil sa priniesť k ich pomalému presunu nejakú konverzáciu, no nebol si príliš istý či sa mu darilo alebo nie. Všetko bolo snáď lepšie ako ťaživé ticho, ktoré sa na nich valilo každým krokom čo sa dostávali bližšie k ich novej nore čo sa im stala domovom. Nakoniec bol ale rád, že sa rozhodol sestre protirečiť a miesto ďalšieho výletu ju dotiahol domov, vážne si nedokázal predstaviť čo by s ňou robil ak by sa niečo pokazilo. Nicos nikdy nebol práve najlepším vlkom na starostlivosť o druhých. Na to sa až priveľmi nedokázal sústrediť.
Skôr ako sa im však podarilo dostať do nory bez nejaký problémov, Nicosovi sa zosunula na hlavu mŕtva veverička. ,,Auč!" zanadáva a popri tom si v rýchlosti začne jednou z predných láb pretierať čelo s pohľadom presunutým nad seba. Odpoveď však od zhora neprichádzala, no ležala na zemi. Nicos zostal zarazene stáť a kým sa mu podarilo urobiť ďalší krok, z neba po veveričke začali padať i dajaké kvety. ,,To je divné," podotkol niečo čo bolo obom dosť jasné aj bez toho aby to musel vysloviť nahlas. Pozrel nechápavo na sestru, veď predsa len ona mala odpovede vždy na všetko a ak nemala, vedela čo sa má pýtať.

Sestra reagovala presne akoby predpokladal a sama neverila, že slová, ktoré mu teraz vyšli z úst boli skutočne od neho. Klamal by ak by povedal, že to tak nemal rovnako. Ako však na ňu hľadel, dalo sa veľmi jednoducho vidieť, že jej nie je príliš dobre a jediné čo potreboval ku šťastiu bolo, že by ju kleplo niekde na zem a on by ju musel ťahať do nory ako také vrece zemiakov. Nemal najmenšieho tušenia čo by jej mohlo byť, predsa len aj on žral rovnaké ryby ako ona a tým pádom by malo byť rovnako zle aj jemu.. teda aspoň podľa logiky, ktorú si sám prestrkával pred nos, no prisahal by, že bola pravdivá. ,,Danie len prosím ťa nech ťa tu neklepne," upozornil ju akonáhle sa na neho otáčala so slovami smrti. Nie, to si skutočne nechcel ani len pripustiť a radšej ju zahriakol ihneď ako to bolo možné. Navyše veľmi dobre vedel ako jeho sestra rada preháňa a tak ju v tomto momente radšej nebral úplne za slovo akoby si niekto mohol myslieť. Tak či onak slovo smrť im mierne otriaslo a nie príliš pozitívnym spôsobom. ,,Nie, fakt poďme radšej k nore, poď," upozornil ju a jemne kývol hlavou smerom z ktorého pred pár desiatkami minút prišli. Neboli preč dlho a ani nešli veľmi ďaleko, takže ak by sa niečo skutočne stalo, pomoc bola dosť blízko. Avšak aj napriek tomu stále ďaleko... metaforicky. ,,Ťa podopriem. Len neviem ako by som tvoj ťažký zadok dotiahol až domov ak by si nemohla chodiť,"

,,Aj ja som rád, že si tu," pousmial sa na sestru, keď mu aj ona venovala pekné slová, ktoré by si snáď najradšej zapísal priamo za uši. Už dlho sa medzi nimi nenachádzala tak viac-menej príjemná atmosféra, aká sa často medzi súrodencami nevidí. Zdalo sa však, že teraz ani jeden z nich dvoch nemal nikoho iného a tak boli pre seba navzájom ako také majáky na rozbúrenom mori nového územia, novej svorky a nového sveta, ktorý bol tak odlišný od toho ich, no zároveň vyzeral takmer úplne rovnako. V takých chvíľach skutočne hľadáte niečo čo by vám pripomenulo, čo je vlastne normálne a najmä poznané. Danie sa pevne chytila hľadania byliniek, no Nicos si nebol príliš istý či je to najlepší nápad. Skúmanie lesa bola jedna vec, no vyjsť z neho na nejakú lúku a brodiť sa v snehu čo im snáď teraz bude siahať po ramená. ,,A vieš čo predsa... Nevrátime sa radšej späť k nore?" spýtal sa jej a uši mu klesli k zátylku. Už nebol taký odvážny ako predtým a dokonca y bol aj rád ak by sestra súhlasila s jeho nápadom. Chvost sa mu síce stále pohyboval pri zadných nohách, no už ani z desatiny nie tak silno ako pred pár minútami. ,,Ja viem, že som to bol práve ja čo som kňučal nad skúmaním lesa, no..." mykol plecami a pozrel žltými očami na sestru. ,,Možno ťa Maple bude vedieť vyliečiť svojou mágiou?" nadskočil napokon nadšene akoby práve prišiel na ten najlepší nápad. ,,Ak sa hanbíš ja sa jej opýtam!"

Pozrel na Daniu pohľadom akoby sa jej snažil spýtať či jej slová skutočne myslí vážne. Nebol si práve istý či má byť na ňu zas a znovu nahnevaný, no napokon sa i tak ozval bez toho aby vyvolával nejaký ďalší spor. Bolo evidentné, že sa súrodenci o seba báli, no na strane druhej si dávali pozor aj sami na seba. ,,Keď sa niečo stane mne?" zavrčal na sestru nesúhlasne a popri tom cvakol ušami. ,, A ty si čo? Nezraniteľná?" odfrkne si. Pomalými krokmi sa zas a znovu vyberá pomedzi stromy aby našli zase niečo nebezpečné kde by sa mohli eventuálne zabiť, alebo sa o to aspoň pokúsiť. Či už dobrovoľne alebo nie. Akonáhle Danie spomenie bylinky, Nicos sa musí zamyslieť - síce strávil väčšinu leta s otcom v horách, no práve rastliny ho príliš nezaujímali a tak im ani nevenoval pozornosť. U ryšavého vlka bolo veľmi ťažké predať mu informácie ktoré si predtým nevyžiadal a preto sa často nachádzal v stave, že informácie, ktoré by mal poznať ani len nepočul. Jednoduchý snílek, ktorý sa často nachádza vo svojom svete miesto toho aby počúval čo mu ostatní hovoria. ,,A nerastú bylinky len v lete?" zamyslel sa nahlas, no v kútiku duše si bol istý, že keď sa na to Danie pýta, asi už dopredu vie aká je odpoveď. Predsa len v ich malej skupinke bola práve ona tá múdrejšia a bystrejšia. ,,Ale ak chceš, môžeme to skúsiť."

Nespokojne zavrčal. ,,Bla bla bla," prekrútil by očami ak by sa nemusel sústrediť kam presne pokladá laby. Teda, nemusel by dávať pozor, no rozhodne si užíval fakt, že má v tlame všetky zuby a chcel by to zachovať čo najdlhšie sa bude dať. Nie žeby si ich plánoval vybiť, jeden však nikdy nevie a najmä ak vykonávajú tak nebezpečnú vec ako teraz. ,,Ty si vždy taká negatívna Danie. Prečo sa vždy tak stresuješ ešte predtým ako sa niečo stane?" Nicos jej nerozumel. Teda, musel povedať, že slová ktoré mu ponúkala boli pravdivé, teda až potom čo sa nad nimi zamyslel. Samému by však určite neprišli na myseľ, jednoducho ryšavý samec bol vždy optimistickým vlkom, ktorý prítomnosť niečoho negatívneho ani nepripúšťal. Dalo by sa namietať, že je to ignorantstvo, no na druhej strane si tak Nicos chránil svoje psychické zdravie, ktoré u Danie dostávalo zabrať každou minútou ako sa snažila premýšľať. ,,Dobre vieš, že spolu to zvládneme," povedal napokon ako sa mu konečne labky dotkli pevnej zeme a on sa mohol konečne poriadne narovnať ako sa doteraz krčil aby sa nezrútil do nenávratna. ,,A vieš aj, že ak sa nám tu nebude páčiť tak vždy môžeme odísť. Nie je to akoby sme tu boli teraz uväznený alebo čo," mykol plecami a pozrel na sestru. Chcel aby sa tu cítila dobre, nechcel odísť, no musel ju teraz nejako upokojiť, bola to jeho práca ako mladšieho súrodenca. A možno dokedy to bude aktuálne, tak na jeho slová aj zabudne.

Danie mu zase podsúvala veľmi rozumné otázky, nad ktorými sa najskôr ani nechcel zamýšľať. Možno sa mu kdesi v mysli j samotnému otvárali, no on si vždy našiel niečo lepšie nad čím mohol uvažovať než pesimisticky hľadieť len na to zlé čo by sa mohlo pokaziť alebo čo by sa mohlo eventuálne stať jemu. Danie mala evidentne problémy s filtrovaním myšlienok aj keď bola otázka kto v tomto momente bol na tom lepšie. Ten kto videl realitu o niečo černejšia ako bola, alebo ten s hlavou úplne v oblakoch? ,,Hm... Možno sa to dokáže naučiť každý ak bude chcieť! Veď predsa Maple povedala, že keď budeme veľký tak to dokážeme," zacvakal ušami a pozrel na sestru. Vyzerala byť skutočne... vydesená? Alebo niečo také, jednoducho to nebola tá sebavedomá vlčica, s ktorou sa hádal len pred pár hodinami spánku. Uši mu klesli ku hlave a už ani on nebol taký nadšený ako pred pár sekundami. Danie mala totiž pre tento prípad skutočne pravdu aj v Nicových očiach. Nepatril však práve k hráčom ktorý by sa hrali na ,,čo keby". ,,Huh, prečo by nemali mať? Tí dvaja čo sme stretli v nore sa mi zdali celkom ok. Aj alfy - alebo teda jedna, sú ok, tak si myslím, že všetci budú ok," rýchlo sa narovnal a takmer sa mu podarilo stratiť balans. Nebolo by príjemné ak by sa z takej výšky zosunul rovno na hlavu. S nespokojným zavrčaním sa začal poberať smerom dole, aj keď týmto smerom sa mu išlo omnoho rýchlejšie najmä za pomoci gravitácie.

Jeho sestra nakoniec predsa len pristala na návrh skúmania, no miesto toho aby sa za ním vybrala do lesa snažila sa dostať až nad stromy. Najskôr si ani poriadne nevšimol, že ho nenasleduje a našla niečo úplne iné čo zachytilo jej pozornosť, no netrvalo dlho aby sa k nej nepridal. Prebehol ku skalám ako šíp a vrhol sa rovno k prvému kameňu. Labky sa mu však šmýkali a šplhanie mu nešlo tak dobre akoby očakával, predsa len nemohol byť dobrý vo všetkom. Zospodu sledoval svoju sestru ako sa jej chvost presúval stále čoraz vyššie a vyššie. ,,Čo tam vidíš?" pýtal sa ako sa snažil dostať za ňou, no výšky mu nerobili moc dobre. Teda nie žeby sa ich bál, no svoje laby mal rád v jednom kuse a najlepšie bez fraktúry. ,,Stojí to za to?" vyzvedal ďalej či sa mu vôbec oplatí snažiť sa dostať na samý vrchol. Ale predsa len ak by sa tam dostal možno by sa mu podarilo dostať sa tam, tak by snáď uvidel miesto kde sa rozprestiera hmla a mohol by skúsiť ju ovládať presne ako Maple! Však už aj on bol členom svorky Sarumenskej, alebo si to minimálne pre seba rozprával.
Napokon sa mu podarilo dostať sa neďaleko Danie, laby mal naširoko rozkročené a popri tom sa skláňal aby svoje ťažisko presunul čo najnižšie mohol. ,,Som ti vravel, že to tu bude ešte zaujímavé!" nadšene pokukoval po okolí a po očku pozeral aj po sestre. ,,Hm, myslíš, že by sme tu mohli nejaký čas zostať, kým sa vrátime domov?" sklonil hlavu a pohľadom prešiel po kameňoch, ktoré mal pod labami. Nebude klamať, bolo mu jasné, že ich ďalší život záleží od rozhodnutia Danie. Teda... asi.

Danie ho zase prinútila oči vyvrátiť k oblohe a vzdychnúť si. ,,Pre teba je asi všetko nudné, huh," zavrčal si popod nos a pohľad od sestry konečne odtrhol. Ten mu teraz sadal medzi stromy, akoby čakal, že samotný les začuje jej ,,nevďačnosť" a rozhodne sa zmeniť jej myšlienky svojou mágiou. Nič sa však nestalo, ak teda nepočíta tiché zvuky lesa, ktoré sa nachádzali všade. Bohužiaľ ryšavý samec nemal moc šťastia čo sa týkalo konverzácii so sestrou, tak či onak, zatiaľ sa vôbec nevzdával. Akonáhle na neho zavrčí kvôli nevhodným slovám, odskočí od nej očakávajúc, že mu labou zase frnkne do nosa. Zdalo sa však, že to napokon predsa len nič nie je a on sa nemusí strachovať, že ju niekde klepne ešte predtým ako sa im podarí opustiť okolie nory. Jemne nakloní hlavu na stranu aby mal možnosť prečítať lepšie výraz jej tváre, otázka je čo si z neho nakoniec zoberie. ,,Tak keď to nič nie je, tak teda poďme do toho lesa," zamrnčal svojim piskľavým hlasom a popri tom mierne poskočil. ,,Možno nájdeme nejaký kameň čo bude mať divný tvar alebo trs trávy, čo bude vyzerať ako tvoj zadok," uškŕňal sa na ňu a s pohodením hlavy sa bez čakania na odpoveď pobral od nory smerom do tieňa vysokých stromov.

Danie nikdy nesklamala a Nicosove narážky kontrovala akoby od toho záležal celý jej nastávajúci život. Či už to bola pravda alebo nie, ryšavému samcovi sa to príliš nepáčilo, no veľmi rýchlo pochopil, že pokúšať sa v tomto nad sestrou vyhrať je ako si hlavu búchať priamo o stenu skalisiek spod ktorých práve vyliezli. Len po nej hodil nespokojný výraz a na čele sa mu zobrazila hlboká vráska. Ak sa bude takto tváriť dlhšie, možno mu tam zostane do konca života - Nico by sa mal radšej konverzácii s Danie vyhýbať k chcel zostať s nepokrčeným xichtom. Vlčica, ako sa zdalo, však mala momentálne vlastné problémy so žalúdkom, čo v tomto momente mohol jej brat pripisovať len spomínaným vetrom, ako sa vraví - podľa seba súdim teba, alebo tak nejak. ,,No mohli by sme sa ísť pozrieť po okolí!" nadšene vyhŕkol keď sa ho sestra spýtala čo majú na pláne. Najvyšší čas začať nenápadnú cestu za mágiou dúfajúc, že je ňou územie danej svorky popretkávané ako vianočný stromček. Ani jeden z nich nemal najmenšieho tušenia ako daná moc funguje a preto si o nej vymýšľali všetko čo mohli. Na jednej strane Danie, ktorá ju ignorovala a na druhej Nicos, ktorý ju zaznával. Avšak skutočné pochopenie malo prísť až niekedy inokedy. ,,Si vravel, že ulovíš sama zajaca," pošťuchol ju nenápadne a pozrel na ňu jemne z výšky, ako mu to len jeho laby dovoľovali. ,,Uhum, niečo ťa bolí?" spýtal sa nakoniec, keď jeho sestra robila ďalšie grimasy a ako správny brat zahlásil tu najviac debilnú vec akú mohol. ,,Nemôžeš sa vykakať?"

Nakoniec sa mu skutočne podarilo započuť nejaké kroky a labky mu ihneď vyleteli do vzduchu. Aj keď sa im pomaly ale isto blížila oslava prvého roku, Nicos bol ešte stále šteňaťom čo nedokázalo svoju radosť držať na dostatočnej uzde aby pôsobil dospelo či zrelo. ,,Už som si myslel, že snáď budeš spať na veky," uškrnul sa na sestru a venoval je zubatý úsmev. Teraz keď sa zas a znovu nanominovala do jeho život, jej prítomnosť prijal so vztýčenou hlavou a snažil sa na situácii nájsť aj niečo pozitívne. Možno by sa najskôr mal vynechať rozprávanie o machu a radšej jej pripomenúť, že mu sľúbila, že spoločne ulovia tlstého zajaca? A potom, keď budú obaja v dobrej nálade, možno práve potom by sa jej mohol pripomenúť aj so svetom kúziel, proti ktorému ona tak silno zbrojila. ,,Sa mi už nechcelo počúvať ako chrápeš," verbálne do nej pošťuchoval a popri tom sa mu špička chvostu pohybovala zo strany na stranu ako polovičný ventilátor. ,,Ale nechcel! Však som ťa tu čakal," upozorní Danie hravo a myšlienky na osamotený výlet do lesa rýchlo zavezie na druhú či až tretiu koľaj. Možno by sa im aj podarilo stretnúť nejakých pár vlkov zo svorky, ktorý sa im momentálne celkom úspešne vyhýbali - nie žeby tomu nebol Nicos z časti aj rád. Predsa len prvý dojem zo svorky mal hádajúcich sa členov, ešte dobre že na prvé názory príliš nedáva. A aj keby áno, určite jeho pozornosť prejde rýchlo niekam inam a nechá vlkov druhý pokus.

Skaliská >
Aj keď doteraz ležal zachumlaný vedľa svojej ryšavej sestry, už sa mu vôbec nechcelo ležať na jednom mieste. V nore vládol pokoj, no jeho myseľ potrebovala zamestnať - dokonca už ani mravce lezúce po stenách ho nebavili pozerať a tak radšej vyšiel von. Stuhnuté svaly sa pokúšal naťahovať ako najlepšie vedel, no zo začiatku bola jeho chôdza i tak akási drevená. Nie je nič lepšie ako poriadny spánok, po ktorom sa cítite ako truhlica zapadnutá tisícročným prachom. Predsa len v tom momente viete, že ste sa vyspali do plnej baterky, ktorú budete potrebovať... a Nicos dvojnásobne. S jeho energickou povahou, ktorá nedokázala držať pozornosť na jednej veci dlhšie ako dvadsať minút sa pomaly ale isto pripravoval na prieskum lesa okolo nory, ktorá sa teraz stala jeho domovom. Niečo ho ale stále nútilo čakať na sestru, akoby očakával, že pôjdu spolu hľadať hmlu o ktorej sa tak veľmi včera pohádali. Nicos nestrácal nádej, že jeho sestra bude razom o niečo viac zhovievavá a nechá si vyhovoriť, že mágia je výmyslom. Aj keď ktovie či sa Danie po výdatnom spánku neprebudí ešte viac uštipačná ako doteraz a nebude chcieť ísť hľadať ani len ten svietiaci mach o ktorom mu rozprávala práve ona sama. S ušami vystretými k oblohe sa ponad rameno pozrel za seba akoby očakával, že sa za ním zjaví ihneď ako o nej začne uvažovať, na margo citátu ,,spomeň čerta a ten za dverami". Chodba nory avšak aspoň zatiaľ zostávala tichá a tmavá, presne taká akou aj on prechádzal po tom čo sa zobudil.

Svet vo sne je vždy akýsi živší akoby sa na prv pohľad mohlo zdať. Všetky farby vystupovali do popredia a Nicos v nich plával ako v mori - teda nie tak úplne. Vznášal sa popri stromoch patriacich jeho novej svorke a užíval si ako ho nasledovala hmla nachádzajúca sa všade naokolo. Niekto sa mohol pýtať prečo si zo všetkých kúskov, ktoré im Maple ukázala vybral práve hmlu, no on sám by nedokázal odpovedať. Samozrejme, oheň a vzduch boli skvelými pomocníkmi, no niečo také ako ovládanie hmly bol úplne iný level a vo vlčacej hlave dostal špeciálne miesto. Akonáhle sa mu podarilo otočiť hlavu do strany, do žltých očí mu padali zvieratá bežiace po jeho boku, neboli však skutočné. Rovnako ako jeleň, ktorého im ukázala Maple, nemali telesnú schránku, jednalo sa len o obyčajné tiene, hustejšie zhluky mliečne bielej hmly. Jeleň sa však neplánoval v ich pretekoch vzdať a akosi vždy bežal o čosi rýchlejšie ako dokázal Nicos.
Netrvalo dlho a mladý vlk sa zo svojho snu prebral akoby mu niekto vytiahol zásuvku. Ušká mu zacvakali, no oči zostávali zatvorené. Dúfal, že sa mu podarí vrátiť späť a tak sa dozvie kto tento zvláštny závod vyhral, no spánok znovu neprichádzal. Napokon sa prinútil jemne pootvorí očko a zistiť, že sa v úkryte s Danie ešte stále nenachádzajú sami. Dospeláci sa určite bavili o niečom dôležitom čo však jeho vôbec v tomto momente nezaujímalo. Potichu sa teda postavil na labky a s tichým klikaním pazúrov o kamene sa pobral smerom pred noru.
> Sarumen

Danie sa napchávala rybami a popri to konverzovala s Maple, zatiaľ čo on momentálne na jedlo ani len nemohol pomyslieť. Predtým ako sa vybrali za zvukom vĺčaťa sa napchal snáď na prasknutie a žalúdok mu mohlo byť vidieť aj napriek tomu, že mal na tele chlpatú zimnú srsť ako správny vlk. Pohľadom však prechádzal po okolitých vlkoch aby si zapamätal ich tváre spoločne aj s pachom, predsa len ako členovia svorky by mali vedieť kto je na ich strane a kto nie - navyše teraz keď mal pri sebe sestru nemusel sa báť, že príde o nejaké informácie z otázok na ktoré by sa on sám nikdy neopýtal. Danie mala evidentne v sebe omnoho viac sebaochrany ako on, čo prijal svoju situáciu aká bola a nesnažil sa zistiť viac o svojich možnostiach. Či sa už jednalo len o fakt prijatia do svorky s ktorým počítal, keďže v ich nore sa nachádzal už druhý raz, alebo fakt, že tu na nejaký čas zostane. Zatiaľ čo vlčica sa snažila zistiť čo najviac aby mohla prísť s čo najlepším riešením, on slepo nasledoval čo sa pred neho postavilo. ,,Um, Danie? Chceš spať pri mne?" spýtal sa jej neskôr nenápadne ako si vyberal to najlepšie miesto na spánok. Aj keď sa pred pár minútami takmer pozabíjali, v túto minútu boli zase najlepšími súrodencami akých si môže niekto priať. Minimálne teda do chvíle kedy sa zas a znovu nezhodnú na nejakej prkotine o ktorej majú obaja veľmi silné protichodné názoru. ,,Maple, mohli by sme zajtra preskúmať trochu les, keď vstaneme?" spýtal sa alfy, no už sa aj ukladal na spánok. Viečka mu oťažievali a až teraz si začínal uvedomovať ako veľmi unavený bol. ,,Dobrú noc," povedal so spokojným povzdychom, skryl si ňufák pod chvost a zaspal aj napriek tomu, že na oblohe viselo slnko pomerne vysoko. Spánok k jeho telu prišiel pomerne rýchlo.