Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Skaliská >
Z otvorenej tlamy mu vytekali sliny, ktoré vďaka zaklincovaným čeľustiam nemal ako prehĺtať, vďaka tomu sa cítil ako týždenné vĺča, ktorému po brade steká materské mlieko. Bol rád, že všetci sa nachádzali za ním, aby žiadna z dvoch vlčíc nemohla vidieť jeho osliznutú tvár. Netrvalo ale dlho a dospelá vlčica sa mu zjavila za zadkom a on skutočne nechcel riskovať, že ho uvidí v takom stave ako bol. Okamžite ako sa jej srsť zjavila v jeho periférnom videní vypľul všetky kosti čo si starostlivo narval pred pár minútami do papuľe a rýchlosťou svetla si sliny začal prednými labkami otierať. Fakt, že si tak všetko rozmazal poprednej časti teľa v tomto momente nebol podstatný a radšej dával pozor na tvár. Predsa len ak chcel zapôsobiť... Žlté oči mu ale padli smerom na zem k rozhádzaným kostiam a akonáhle si uvedomil, že si ich musí dať zase do úst, tak mu po chrbtici takmer prebehla triaška. So stiahnutými ušami sa však sklonil a všetko nabral späť ako dobre mu to len šlo, teraz už s dlhšími krokmi zamieril priamo za Zoreou a každým desiatim metrom mal chuť zastať a spýtať sa, či to plánujú vyhodiť až za hranicami svorky. Bohužiaľ - alebo skôr vďakabohu ho kosti držali ďaleko od utvárania slov a tak ako správne decko kráčal za dospelou vlčicou, ktorá ich teraz mala v práve. Skôr ako to však úplne vzdal, tmavá vlčica našla dobré miesto na umiestnenie kostí a tak neváhal a všetko tam okamžite vypľul. Svaly na čeľustiach mal stuhnuté od toho ako dlho ich držal v rovnakej napnutej polohe avšak bol rád, že to už má za sebou. Pocit dobre odvedenej práce ale netrval dlho, najmä teda z dôvodu, že Zorea im už naplánovala ďalšiu prácu. Nevraživo po nej pozrel a následne sa otočil chrbtom aby ho nemohla poriadne vidieť. Niekedy sa mu pohyby tváre ovládali skutočne ťažko.
S ťažkými labami aj napriek nesúhlasu vykročil k nore a každým ďalším krokom ako sa k nej blížili sa jeho rýchlosť znásobovala, že pri vstupe do nory do nej priamo bežal
> Skaliská

Za ich chrbtami sa ozva hlas a tak vyrušil Nicosa predtým ako sa chystal sestre uhryznúť do ucha. Hlavu vyvrátil smerom za hlasom a pohľad mu padol na tmavú vlčicu, ktorú si v kožušinách ani poriadne nevšimli. Jednoducho s nimi pekne splývala akoby k nim patrila. ,,Ahoj," pozdravil sa slušne aj on a postavil sa na labky. Zdalo sa, že obe vlčice boli na rovnakej vlne, zatiaľ čo on by radšej odpočíval ako správny chlap. ,,Ale noták!" zanadával si popod nos dnes už snáď do tretice a so sklonenou hlavou nasledoval ich príklad. Snáď mu upratovanie aspoň pomôže urobiť si očko u Maple a potom by mu ukázala ako sa ovláda tá hmla!
Zas a znovu sa rozhodoval medzi efektivitou a hrdinstvom, keď mu oči padali na kosti, ktoré potrebovali nájsť nové miesto na odpočinok. Samozrejme, že jeho prvotný plán padol na obrovskú stehennú kosť, ktorá by s trochou prikrášlenia mohla byť dlhšia ako on, no po prehranom súboji s kusom dreva sa rozhodol po prvý raz pre niečo menšie. Po očku sledoval čo robí Danie, no jej konanie nijako neovplyvnilo fakt, že sa rovno zahryzol do kostí, ktoré po sebe kde tu prezrádzali aký osud ich postihol. Nie žeby to každému nebolo jasné už od ich umiestnenie samozrejme. Bol však rád, že sa mu medzi čeľusti zmestilo viac ako len jedna dlhá kosti, ak sa silou mocou nesnažil pôsobiť ako namakanec, dokonca sa mu podarilo zobrať celkom veľký počet - asi tak tri. Čo v porovnaní s jednou je už pomerne dobrá práca! Alebo to si minimálne hovoril Nicos. Z hubou pevne stisknutou okolo kostí sa opatrne začal poberať smerom von z úkrytu a dával pozor aby mu nič nespadlo a náhodou niekoho neudrel, čo by bolo celkom nemilé prekvapenie. Ani jedným zvukom však nemohol upozorniť sestru, že odchádza, inak by riskoval vysypanie jeho (bez)cenného nákladu.
> Sarumen

,,Ja sa nevzdám dokedy ju ovládať nebudem vedieť!" vyhŕkol o niečo hlasnejšie akoby mu snáď bolo príjemné. Rýchlo stiahol hlavu k zemi aby na seba nepritiahol ďalšiu neželanú pozornosť a tak sa aj ospravedlnil za hluk, ktorý spôsobil. Snáď sa mu nikoho nepodarilo zobudiť, lebo ak áno rozhodne by sa za to cítil zle, avšak až v momente čo by ho na to niekto upozornil. Danie si myslela, že ryšavá vlčica bola len nahnevaná na nevhodné chovania a Nicos s ňou v tomto musel súhlasiť. Možno len predsa len nebola zlá, len sa bála o blaho svojej svorky. Danie však pri hádke nebola a tak nevedela presne aké slová vyslovila a ako sa pri tom jej brat cítil. Avšak to v tomto momente nebolo podstatné a radšej sa k tomu nevracal. Vyťahovať staré veci do ktorých ho nič nebolo nebolo najvhodnejšie a on to vedel. Niekedy bolo skutočne najlepšie venovať sa svojim vlastným problémom a neriešiť nikoho iného. ,,Hej, možno máš pravdu, no budeme ju musieť nejako vystopovať," zamyslel sa nahlas. Vlka ešte nikdy nestopoval - teda, áno stopoval, no nikdy sa mu ho v skutočnosti nájsť nepodarilo, takže to sa nepočítalo do konverzácie, ktorá teraz bežala. Možno sa im to ale napokon podarí, predsa len niekedy sa to i tak museli naučiť. ,,Ne-e," nesúhlasne zakýval hlavou zo strany na stranu. ,,Nikto iný v tej chvíli v nore nebol a odvtedy som bol len s tebou," odpovedal na otázku priamo. Pravda bola, že ani v lese sa im nepodarilo nikoho stretnúť. Zatiaľ. ,,Ale zaujímalo by ma aká je táto svorka veľká. Zdá sami, že Maple aj vravela koľko má členov ale zabudol som," mykol jemne plecami a pozrel na sestru. Ak to alfa vravela v čase keď s ním bola Danie, rozhodne si tú informáciu pamätala.

Danie mala zase plnú tlamu nepríjemných slov, ktoré sa mu príliš nepáčili, no nemal s nimi ako niečo urobiť. Predsa len ju nemohol utíšiť káravým shhh, ako by to mohol urobiť niekto iní a dokonca si ju pre tentokrát ani nedovolil ignorovať. Nedalo sa, lebo mala zase a znovu pravdu a on to vedel. Nechcel to priznať, no vedel. ,,Dobre však Ježiš, nesadaj si," zavrčal po nej a uši sa mu dotkli zátylku hlavy ako si ich k nej nahnevane pritiahol. S hlavou vo vzduchu sa poobzeral okolo seba aby mal rozhľad čo všetko sa okolo neho nachádzalo a tak si mohol vybrať to, čo potrebovalo pozornosť čo najskôr. Vedel, že ak by chceli urobiť všetko, museli by sa vracať niekoľko krát, no tajne dúfal, že ak ich dospeláci uvidia robiť niečo prospešné, pridajú sa aj oni a tým pádom nebudú musieť urobiť všetko sami. Popravde, nechcelo sa mu robiť nič, čo nebolo príliš veľkým tajomstvom, takže ak by musel robiť všetko asi by zariadil aby Danie do rána niečo štípalo do chvosta. Sestra sa ale už posadila na zadok a začala sa vypytovať otázky na ktoré nepoznal odpoveď. Ako inak. ,,No mi vravela len o mágii vlastne, lebo mi bola zima, tak ma rovno zobrala sem," odpovedal a zložil sa kúsok od nej. Konečne sa mu dali poriadne vystrieť labky bez toho aby na nich musel celý čas stáť. ,,A keď sme sem prišli tak tu bol pekný rozruch lebo dajaká ryšavá vlčiča tu robila poriadok s tými dvomi," kývol hlavou smerom ku Kenaiovi a Lilith, ktorí stále klábosili o čomsi s Maple. Šepkal však dostatočne na to aby ho nikto z nich troch nepočul. ,,Sa jej moc nepáčilo, že ju Kenai zobral dnu alebo čo," vysvetľoval ďalej aby mala Danie predstavu o čo jej išlo. ,,Ale nechápem to, lebo keď Maple priviedla mňa, tak si ma ani nevšimla a radšej odišla ako veľká voda."

Pohľad sa mu zasekol na vlčici ktorá pred nimi stála v podobe sochy a popravde by celkom rád vedel o čo sa jednalo, momentálne však na to nebola dobrá príležitosť a tým pádom zostal ticho. Dospeláci stále riešili niečo čo sa dvoch ryšavých súrodencov netýkalo a teda sa ani nepokúšali zapojiť do konverzácie, Nicos úplne ignorujúc ich slová. Mal akési šťastie, že jeho hlava dokázala filtrovať čo k sebe púšťala a zväčša zachytila slová až keď sa v konverzácii ozvalo jeho meno. Minimálne teda vtedy ak mal niečo lepšie na práci, vtedy mal akoby klapky na očiach a venoval sa len tomu čo mal pred sebou. V určitom zmysle slova sa jednalo o dar ale zároveň aj prekliatie kedy sa nedokázal sústrediť na niečo dôležité ale nezaujímavé. Našťastie mal však pri sebe sestru na ktorú sa vždy všetko nalepilo a teda mal svoju osobnú encyklopédiu, ktorá dokázala snáď odpovedať na všetko čo si zmyslel. ,,Určite áno," odpovedal jednoducho a uškrnul sa na Danie. Svoj hlas držal vedome nízko aby svojou konverzáciou nerušili vlkov naokolo. ,,A niektorí vlci majú dokonca aj vlastné miestnosti, takže som si istý," švihol chvostom. Áno miestnosti si všimol ale sochu vlka nie! Sestra už ale zase našla problém, ktorému by sa on vyhol ak by bol sám, jednoduchá ignorancia bola často veľmi účinná, no Danie ju evidentne nedokázala používať. ,,Ale mne sa už nechce joj," povzdychol si, no bolo mu jasné, že sestra sa už rozhodla a ak nechcel aby všetko robila s boľavým bruchom sama, musel sa hodiť do práce a nejakým spôsobom jej pomôcť.

,,Však som tu len o deň dlhšie ako ty, nemal som čas na všetko," zavrčal jej na odpoveď. Ako sa vraví, hlúpa otázka si zaslúži rovnako hlúpu odpoveď a ešte k tomu aj prevrátenie očí. A navyše nevyzeralo to, žeby mala Maple alebo ktokoľvek iní dostatok času sa s nimi vykecávať. Zima vždy bola pre svorky ťažkým obdobím a tak sa ani nebolo príliš čomu čudovať. Možno na jar, keď bude medzi stromami dostatočne veľa slnka na slnenie. ,,Asi hej, čo ja viem," mykol plecami nad jej otázkou a potom ihneď sledoval čo tá zase vyvádza. Akože, mala pravdu, že čo najvyššie budú kvety vyzerať úplne najlepšie, no Nicos v dnešný deň už mal skutočne dosť výšok, ktoré mu len krútili hlavou. Danie však na druhú stranu ich vyhľadávala asi aby mohla svoju nevoľnosť skôr pripísať gravitácii ako niečomu čo zjedla. Avšak ani on nechcel zaostávať za sestrou, aby jej nedával ďalšie dôvody na to aby sa mu smiala - to čo mala k dobru jej mohlo dostatočne pekne stačiť na to aby ich súrodeneckému vzťahu pomáhala. A on sa nechal.
Vyskočil na kamennú podložku na ktorej sa momentálne nachádzala aj jeho sestra, zas a znovu presunul svoje ťažisko čo najnižšie a mal tak možnosť nezrútiť sa smerom k zemi. V zuboch zvieral jeden z kvetov, stále dávajúc pozor aby ho náhodou neprehltol a tak sa niečím neotrávil. Danie síce kvety pomenovala, no on si nebol istý či jej chcel až tak veľmi veriť. Tak či onak, zapichnutie ich do machu, ktorý tvoril akoby srsť vlčej sochy nebolo príliš náročné. Dokonca po nejakom čase čo sa okolo sochy obšmietal už ani len necítil strach, jeho telo zalieval pokojný pocit akoby z iného sveta, no o nič menej príjemný. Skôr ako mu Danie ale stihla ukradnúť všetky, ešte si aspoň dve odchytil on aby sa mohol chváliť spoločne s ňou, že urobil niečo pekné. ,,Myslím, že by sa im to mohlo páčiť," uškrnul sa akonáhle sa mu podarilo postaviť sa vedľa sestry. ,,A ak aj zhynú tak aspoň tomu machu poskytnú nejaké živiny," zamýšľal sa nahlas, no život rastlín mu až tak veľa nehovoril.

Pohľad mu stále sedel na chlpatých kožušinách, ktoré ho k sebe ťahali ako nejaké obláčiky, sestra však evidentne nedokázala čítať jeho myšlienky a miesto toho aby sa obaja pohrúžili do sladkého spánku, rozhodla sa aj napriek bolesti brucha ďalej skúmať. Tentoraz však vnútro nory v ktorej sa stále rozoznievali tlmené hlasy vlkov nachádzajúcich sa tam spoločne s nimi. Nicovi nebolo jasné prečo sa Danie stále niečím zamestnáva, no jeho dohady boli také, že práve akási práca ju zamestnáva dostatočne na to aby nerozmýšľala nad svojim problémom - preto príliš neprotestoval a so sklonenou hlavou ju nasledoval k soche, ktorú si predtým poriadne ani nevšimol. Predtým mal dosť pozornosti upriamenej na niečom úplne inom než aby sa ponáral do tieňov nory a ich zákutí. Predsa len na tomto mieste prežil ani nie poriadne dve noci a tie skutočne využíval na nabratie sily. Ak by nebolo jeho ryšavej sestry, možno by prešlo aj zopár mesiacov kým by sa mu podarilo zaregistrovať sochu okolo ktorej každým dňom prechádzal. ,,Som sa na to nepýtal ešte," odpovedal sestre na otázku s hlavou vyvrátenou smerom ku kamennej soche a popri tom svojimi žltými očami prehľadával tvar vlka čo pred ním stál. Asi sa jednalo o niekoho veľmi dôležitého keď si vyslúžil svoju sochu v jednej z hlavných častí svorky - priamo v úkryte. ,,Čo keby sme tu nechali tie kvety čo sme našli?" spýtal sa sestry. ,,By to mohlo byť tu potom pekné celkom."

Sarumen >
Nálada v úkryte bola ťaživá a len veľmi ťažko sa prehliadala. Nicos sa snažil na seba čo najmenej upozorniť a preto hlavu s vetvou v papuli držal omnoho vyššie ako by to robil normálne - všetko preto aby sa haluzovina neťahala po zemi a nezanechávala tak naokolo seba veľmi typický zvuk vláčenia po zemi. Sestra ho nasledovala, bolo mu to jasné keďže mali obaja veľmi jasný cieľ a to bolo dostať sa do nory. Popravde sa o to pokúšali takmer celý deň, no vždy keď sa už-už dostali k nore, vždy ich niečo zastavilo a ich ďalší kurz stočilo úplne iným smerom ako mali naplánované. Nie žeby sa mladý vlk nejako sťažoval, to určite nie, predsa len to bol práve on čo prosíkal ako najlepšie vedel, že nech idú skúmať okolie. V tom momente však nevedel, že ich rýchly postup bude zmarený bolesťou brucha Danie a že sa nedostane tak ďaleko ako by sa dostal ak by jej nič nebolo. Tak či onak však deň, ktorý sa pomaly začínal preklápať k večeru nebol tak premárnený akoby si mohol niekto myslieť.
Zložil vetvu na miesto odkiaľ Maple predtým nejaké brala a potichu si povzdychol. Dalo sa vycítiť, že úkryt bol omnoho plnší ako tomu bolo predtým čo sa im odtiaľto podarilo ráno odísť. ,,To stačí, nie?" zašepkal smerom ku sestre a pohľadom sa presunul po jaskyni smerom ku kožušinám. Už takto z diaľky vyzerali úplne pohodlne a popravde by nepohrdol ak by sa po dlhom dni plnom skúmania mohol do nich zložiť. A možno to tak aj urobí, aj napriek tomu, žeby sestra s jeho nápadom nesúhlasil. O tom však pochyboval.

Danie sa obraňovala nie príliš príjemným spôsobom a Nicosovi začínala už skutočne liezť na nervy. Mala jediné šťastie, že jej bolo ešte stále zle a on ju tak nemohol uhryznúť do nohy akoby to urobil ak by jej nič nebolo. Jediné na čo sa zmohol boli tiché pohľady o ktoré jeho sestra už určite ani nezavadila pozornosťou. Predsa len ich po nej hádzal pomerne často a tak mala možnosť si na ne už zvyknúť alebo ich úplne ignorovať. ,,Môžeme, myslím, že Maple minule nejaké použila, tak ich aspoň nahradíme," pritakal ako sledoval sestru predierať sa ku kvetinám, ktoré tak skvele skryla, že mala sama problém ich následne v danej skrýši nájsť. Miesto toho aby jej šiel pomáhať s kvetmi, ako správny, silný a najmä hrdinský samec sa pobral na zvieranie dreva, čo by na sestru nenechal, určite nie najmä v tejto chvíli kedy jej ešte stále bolo poriadne zle a dávala mu to jasne najavo. Chytil jeden z väčších konárov ako najväčší hrdina a začal ho kmásať zo strany na stranu. Veľmi rýchlo si uvedomil, že si asi pre svoje zuby naložil príliš veľa a nebude schopný danú vec odtiahnuť ani len zopár metrov, nieto ešte úplne do úkrytu. Nebol by to ale on, ak by sa o to minimálne nepokúsil - na svojom egu si zase až tak nepotrpel a tak mu nevadilo povedať, že na niečo nie je dostatočne silný. ,,Ale notak!" zanadával, no ihneď ako svoje slová vyslovil, nasledoval po nich hlasné zvuky zlomeného dreva a vlčieho teľa padajúceho na zem. V rýchlosti vyskočil na laby a veľmi silno stískal zuby, aby nezačal kňučať - nie len že si narazil zadok, ešte mu odlomený konár hodil aj frčku do nosa. Možno mal skutočne radšej zapierať niečo menšie než bojovať ako Dávid s Goliášom. Jemné slzy sa mu objavili v očiach ako sa pokúšal narvať si urvaný konár do úst a zmiznúť do prítmia nory kde si bude môcť oči otrieť o niečo nenápadnejšie. Chvost s a mu aj napriek tomu ťahal takmer medzi zadnými labami. ,,Poďme už," vyzval sestru ticho a bez čakania na odpoveď sa za ústavného žmurkania pobral do nory.
> Sarumenské skalisko

Na miesto kde sa predtým nachádzali sa dostali pomerne rýchlo a nebolo debaty o tom, že sa skutočne jednalo o presne tú časť lesa a presne tie stromy od ktorých pred nejakým časom odišli. Slnko bolo ešte stále vysoko na oblohe čo znamenalo, že nemohli byť preč dlhšie ako len hodinu a ani to nie - Nicos ich po ceste k úkrytu jazveca a späť popoháňal aby išli rýchlo, chcel sa vybehať a možno niekde v kútiku duše dúfal, že pohyb pomôže sestre dostať sa z bolesti bruška, ktorá ju nepríjemne sužovala odkedy sa ráno zobudila. Prognóza však nebola príliš dobrá, od ráno prešlo už mnoho hodín a s pohybom slnka jej bolesť neodchádzala, dalo sa teda pochybovať že sa to teraz razom zázračne zlepší. ,,To akože vážne?" neveriacky zacvakal ušami a pozrel na sestru akoby očakával, že sa razom začne smiať a povie mu, že si z neho robí len dobrý deň. Tento okamih však neprichádzal a on začínal pochybovať, že sa jedná o vtip. A potom mu bude niekto hovoriť, že on je z ich rodiny ten najviac roztržitý! Akoby jej nehovoril ako sú tie kvety dôležité a akoby to nevedela aj ona sama! No, klamal by ak by povedal že v tomto momente nebol zo sestry sklamaný - a že to sa tak často nestávalo. ,,No nič, tak hľadáme," mykol plecami napokon a nos postrčil k zemi aby mohol prejsť všetky miesta ktoré by mohli mať na sebe pach ich kvetiniek. Našťastie lokalizovať zdroj nebolo až také zložité ani pre šteňa, ktoré nemalo ešte veľa skúseností. Predsa len žiadne iné kvety v okolí neboli.

Musel sa sestre uhnúť keď sa von drala ako buldozér, veril že ak by tak neurobil, skôr či neskôr by ho zarazila do snehu v ktorom nakoniec skončila práve ona. Nicos sa neudržal a začal sa smiať, presne tak ako by to urobil každý brat ak by sa niečo podobné stalo jeho sestre - predsa len ako sa vraví ,,brat ti pomôže, ale až keď sa dosmeje". Našťastie sa však nezasekla, tak ju Nico nemusel zas a znovu ťahať von za kožu na krku ako to robila kedysi ich mama. Teraz už však boli dávno veľmi veľký na to aby ich niekto len tak zodvihol v zuboch zo zeme a jediné čo sa dalo bolo maximálne ťahať sa po zemi. Nebola však potreba a Danie sa so svojim zadkom veľmi rýchlo zjavila vonku a zas veľmi rýchlo skončila na hromade snehu. ,,Aby si si laby nepolámala," upozornil ju, no v tomto momente boli jeho slová akoby pridával ďalšie polienka do ohňa a on si to veľmi dobre uvedomoval. Skôr ako však do neho stihla sestra niečo hodiť alebo ho uhryznúť do chvosta, rozutekal sa pomedzi stromy medzi ktorým sa doteraz predierali na presne opačnú stranu. Tentoraz si však bol ale úplne istý, že ide správnym smerom, najmä teda z dôvodu, že cítil ich pachy zachytané na okolí a najmä vlhkom vzduchu. ,,Dúfam, že si tie kvety neskryla tak dobre, že ich nebudeme vedieť nájsť," zakričal ponad rameno ako sa pokúšal predierať stále bližšie k úkrytu Sarumenskej svorky. Nevedel však povedať ako veľmi budú jeho slová pravdivé. Koniec koncov nebol to on, ktorý kvety na mieste skryl.

Zostal stáť za chrbtom Danie zatiaľ čo sa ona pokúšala dostať na správne miesto kde by mohla veveričku vyklopiť a zabudnúť že existovala. Zas a znovu sa chytila vedenia akoby on nevykonal dostatočne dobrú prácu pre ňu a miesto toho všetko musela robiť sama. Kým sa na neho nepozerala, rozhodne si neodpúšťal grimasy, ktoré jej vedome venoval avšak tak aby ich ona nemohla vidieť a tak sa teda vyhol ďalšej hádka, ktorá by nasledovala. Alebo minimálne výmena názor, potom už záležalo len na tom ako dané veci beriete. ,,Aby si sa tam nezasekla, druhý krát ťa vyťahovať už nebudem," upozornil ju urazene, no dobre vedel, že ak by sa jej niečo tam dolu stalo, on by bol prvým vlkom ktorý by sa vrhol ju zachraňovať. Musel však hrať formu nie len pre seba ale najmä pre ňu, aby jej nenarástol ešte vyšší hrebienok ako mala doteraz. Nie žeby už teraz bol nejako extra malý, že áno. Jej výlet netrval ani tak dlho, no Nicos čakanie nevydržal a po pár desiatkach sekúnd strčil hlavu predsa len pod zem aby sa pozrel akú zábavu mu sestra kradne a užíva si bez neho. ,,Zasekla si sa?" pošťuchol ju slovami a popri tom sa zachichotal. Neplánoval sa ťahať do hlbín nory, no ani neplánoval dať Danie pokoj. Keď sa za ním vybrala cez polovicu zeme, tak nech si skutočne užije Nicosovu prítomnosť. ,,Môžeme už ísť? Niekto nám tie kvety fakt ukradne."

Počas cesty lesom ho poslušne nasledovala aj keď si zas od času niečo zamrmlala popod nos. Nicos sa ale nezaujímal, on vedel kam má ísť a presne toho sa aj držal. Niekto by mu však mohol protirečiť, že predsa len so zatvorenými očami príliš ďaleko nedostane - on by však veľmi rýchlo oponoval že cestovanie je skôr o pocite ako presných inštrukciách. Predsa len ako holuby dokážu vždy nájsť svoje hniezdo po tom čo letia zbierať všelijaké hlúposti aby mohli nakŕmiť svoje mladé! Fakt, že sa v tomto prípade jednalo k úplne iné zviera dokonca aj úplne iný živočíšny druh, bol nerelevantný. Minimálne teda pre Nicosa vykračujúceho si dopredu akoby sa nechumelilo a v lese nebola zima ako v ruskom filme. Slnko kde tu presvecovalo pomedzi stromy a ak by nebolo vysokých kôp snehu, nejeden by možno aj uveril, že sa jar nezadržateľne blížila. ,,Ale notak!" zaprotestoval akonáhle sa jeho sestra chcela zas a znovu chytiť kormidla a zobrať mu všetky moc z jeho bielych láb. Nespokojne na ňu vrhol dlhé pohľady, ktoré ju mali uzemniť, no sestra ho poznala dokonale dobre na to aby ich dokázala s hračkou úplne odignorovať. ,,Danieeee," kňučal jej za ušami, no aj napriek nesúhlasu ju začal nasledovať. Čo iné si aj v tomto momente mohol dovoliť, že áno. Ihneď ako sa ale podarilo jej objaviť ten správny strom, nahnevane sa zháči. ,,To je len preto, že som ti ukázal ten správny smer," obraňoval sa a napokon položil mŕtvu veveričku na miesto kde patrila.

Sestra za jeho chrbtom sa zase o niečom strachovala, on s prevrátením očí však nereagoval a radšej sa venoval svojej povinnosti aby sa nepotkol na vysokých koreňoch hrubých stromov a nerozbil si nos či neurobil z veveričky veveplacku. Dvíhal teda laby vysoko a sám si seba predstavoval možno až priveľmi majestátne na to ako veľmi chromo kráčal smerom dopredu. Bol si však takmer úplne istý, že idú spoločne za tým dobrým smerom, že si najskôr ani len nevšimol, že zopár minút sestra nebola za jeho chrbtom. Uši mal nastražené dopredu aby dával pozor na všetko čo by ich mohlo ohroziť spredu, že úplne zabudol na existenciu ďalších troch strán okolo seba. Mali však obaja šťastie, že sa napokon predsa len rozhodli zostať na území svorky, ktoré často bývajú tie najbezpečnejšie miesta - najmä teda pre ich vlastných členov, ktorými Nicos spoločne so sestrou boli. ,,Áno, ver mi!" upozornil sestru, ktorá začínala pochybovať o jeho navygačných schopnostiach. Našťastie si však on veril a nenechal niekoho aby mu povedal niečo iné. Veľmi dobre vedel, že ide správnym smerom! Nedokázal však povedať prečo si tam myslí, jednoducho to vedel. ,,Mám skvelý orientačný zmysel, nemáš sa čoho báť," precedil pomedzi zuby mierne urazene, no pre svoje osobné dobro sa rozhodol nebrať si jej obavy k srdcu. Veď predsa len išlo o Danie, ktorá nedokázala myslieť pozitívne ani keby veľmi chcela. ,,A ak by sme sa náhodou stratili, tak zavyjeme. Maple povedala, že ona počuje všetko," uškrnul sa na sestru ponad rameno a pridal do kroku. Už neboli tak ďaleko.

Kvetinky sa im podarilo dostať na hromádku a v tom momente sa na neho Danie otáčala s prosbou. Klamal by ak by povedal, že pod jej otázkou mierne nepovyrastal a nenapol sa mu hrdo hrudník. Predsa len bol tým hrdým prieskumníkom za akého sa on sám mal a teraz ho začínala akceptovať aj sestra! Čo viac si len mohol želať? ,,Jasné, že si spomínam!" nadšene nadskočil a labky mu počas radostného tanca robili tippy-tappa ako to už často býva. Tešil sa, že mohol mať nad sestrou zas a znovu navrch, aj keď on by jej to pred oči nikdy nepredkladal. V ich súrodeneckom vzťahu obaja vedeli kde majú svoje miesto aj napriek tomu, že sa často handrkovali aby si to ujasnili presnejšie - bežné myslenie však napokon aj tak vyhralo a obom bolo rýchlo jasné, že každý je lepší v niečom inom a tak je to dobre a správne. ,,Nechajme kvety tu, potom sa po ne vrátime. Inak by sme ich určite rozmágali," pohodil hlavou, zas a znovu z jeho úst vychádzali príčetné veci. Chvost mu teatrálne stál vyššie vo vzduchu ako sa pomaly ale isto stával vodcom ich malé výpravy za dobrodružstvom a najmä pohrebom veveričky, čo v podstate ani nebolo vôbec potrebné. Nadšenie sa vo vzduchu okolo Nicosa dalo krájať. ,,Vezmem ju!" ponúkol sa a chytil malého hlodavca za chvost aby sa mohli čo najskôr vybrať pomedzi stromy a nájsť to správne miesto na posledný odpočinok. Nie ich. Snáď. Bez ďalších slov sa pobral smerom ktorým si myslel, že má ísť, veril si keďže orientovanie sa v priestore mu vždy prirodzene šlo.