Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Mladý vlk by nečakal, že na jeho návrhy sestra pristane tak veľmi rýchlo, avšak nemal najmenšieho dôvodu aby sa mu to nepáčilo. Oči mu takmer až zažiarili a on sa nedokázal dočkať kedy sa skutočne výberu smerom do lesa aby sa ku svojmu cieľu dostali čo najskôr. Či už sa im to podarí alebo nie. V rýchlosti sa obzrel smerom na Marion, ktorá sa stále bez nejakej veľkej zmeny čľapkala vo vode. Počasie na to síce bolo ale on stále nejako vodu rád nemal. Otriasol sa a urobil pár krokov smerom k vode, aby ho Marion snáď lepšie počula. ,,Ideš s nami?" jemne naklonil hlavu na stranu a pozrel sa na vlčicu. Vedel však dobre, že to nebude také jednoduché a oni dvaja sa snáď poberú do lesa skôr. ,,Čo keby sme pre tie svorky pripravili niečo čo by sme im priniesli? Ako darček? Čo si o tom myslíš Danie?" otočil sa smerom ku sestre aby za nich rozhodla ona. On bol práve ten, ktorý vymýšľal všelijaké hovädzinky a bolo na jeho sestre aby dohliadla aby sa pri tom nezabil alebo neurobil nejakú úplnú chobotinu. Ale darček by bol zaujímavý! ,,Čo keby som zobral tie parohy čo sme si vtedy uložili!" poskočil. ,,To by sa im mohlo páčiť, a ohli by ich žuvať spolu s nami."

Nicos prikyvoval slovám sestry a popri tom sa v spomienkach vracal k prvému dňu, ktorý v Sarumenskom lese zažil. Vtedy mu bola zima až za uši a už len spomienka mu postavila srsť na chrbtici na stráž. Zatriasol sa aby nepríjemný pocit zo seba zatriasol - svorka v ktorej teraz so sestrou žili sa mu páčila omnoho viac ako nepríjemné počasie, ktoré musel prežiť aby sa k nim dostal. Síce bola pravda, že podobná zima určite ešte neraz príde, no on už nebude rovnakým vlkov a najmä nebude ta vymýšľať ako keď bol malým vĺčaťom. ,,Ak chceš môžeme sa vrátiť a zavolať ju," jemne naklonil hlavu na stranu a spýtal sa. Nad otázkou, ktorú mu ale sestra položila sa musel ale zamyslieť o niečo dlhšie. Labkou jemne zahrabol do zeme na ktorej spoločne stáli a uši sa mu sklonili k hlave. ,,Chcel by som len keby mala na nás viac času, ale asi má dosť svojich problémov," zamrmlal si popod nos nie príliš nadšene, ale netrvalo mu dlho kým sa zase usmial. Jeden malý nedostatok predsa len nepokazí celý zážitok zo Sarumenu, ktorý mal. Nakoniec predsa len klady prevážili zápory, minimálne v jeho predstavách, kde nemal príliš vysokú latku. Danie na tom možno bola úplne inak, to ale nebol jeho problém, že áno. ,,Keby sme jej trochu pomohli možno by s nami trávila viac času! Čo ty na to Danie?" naskočil nad svojim nápadom Nicos a uprene uprel pohľad do tváre sestry.

//2. Jaké by to bylo být ve smečce? (Verze pro smečkové vlky: Jaký mám pocit ze své smečky?) 321 slov / 2 kola 2 / 2

,,To fakt? Tak to by som nechcel," jemne naklonil hlavu na stranu akonáhle mu Danie oznámila, že existuje vlk s ešte horším menom ako je Život. Prekvapivo si v tomto momente mladý vlk nedokázal presne povedať, ktoré bolo lepšie. Tak či onak, to bolo jedno, on mal svoje meno a oni zase svoje. ,,Niekedy mi musíš teda ukázať kde býva!" vyzval ju bez toho aby jej nejako extra dal možnosť na vyhováranie sa alebo na výber. Jednoducho rozhodol za ňu a tak tomu bolo - on to ale robieval často a tak Danie už mohlo byť na jeho správanie pomerne pekne naučená. Miesto toho aby sa nad tým vlk zamýšľal, tak radšej kmital chvostom a pohľadom sa vrátil k Mariou. Ona sama vravela, že má rada vodu, no netušil, že až tak veľmi. ,,Ale čo ak nás bude hľadať a my nebudeme blízko? Aj keď keď si to obeháme spoločne, tak o nič neprídeme," mykol plecami. Vo svorke sa mu páčilo, Marion sa o nich pekne starala - aspoň teda minimálne v ohľade ako to Nicosa zaujímalo. Skutočnosť, ktorá bola viac politická či ... každopádne. ,,Hrozne sa mi páčila tá vydra čo sme stretli v lese, možno by sme ju mohli ísť ešte navštíviť keď sa vrátime z výletu?" spýtal sa, aj keď bolo jasné, že on ju pôjde hľadať nech Danie a Marion odpovedia čokoľvek. ,,Ale v našom lete bolo omnoho príjemnejšie ako tu, možno preto, že je tu tak veľa vody," odfrkol si. Sarumen mu chýbal, nepovedal by že sa na nejakú svorku naviaže tak veľmi ako sa mu podarilo. Možno to napokon predsa len robila tá mágia? Nemenil y ju však za nič.

//2. Jaké by to bylo být ve smečce? (Verze pro smečkové vlky: Jaký mám pocit ze své smečky?) 321 slov / 2 kola 1 / 2

Nicos vo vode príliš dlho nevydržal a po pár desiatkach sekúnd odskákal späť na suchú zem, ktorá mu pevne stála pod nohami. Nepáčil sa mu pocit, ktorý mu zanechala na vankúšikoch, no veľmi rýchlo sa mu na to podarilo zabudnúť, najmä teda v sekunde, akonáhle mu oči padli na blížiaceho s vlka. ,,Oh! Marion! Niekto sa k nám blíži," chvost sa mu ihneď začal pohybovať zo strany na stranu, lebo daného vlka veľmi dobre poznal. Však sestru by snáď spoznal na o polnoci! Aj so zatvorenými očami! Nadšene čakal kedy sa dostane k nim do dostatočnej blízkosti aby mohol spustiť svoj nekončiaci monológ, ako to už on často robieval. ,,Danie! Práve sme sa s Marion rozprávali, že ak chceme mohli by sme ísť tie svorky pozrieť aj bez Maple. Veď vieš, ako nám sľúbila, že pôjdeme pozrieť kto má aké schopnosti. Pamätáš si to, že? Ale jasné, že si to pamätáš, však ty vieš všetko," blabotal a popri tom priskákal ku sestre. Marion sa určite ešte čľapkala vo vode, čo on veľmi nemusel. Avšak ak sa k nej Danie chcela pridať - Nicos by jej určite nebránil. ,,A tiež mi vravela o vlkovi menom Život," smial sa nahlas. ,,To je také blbé meno pre vlka, nemyslíš si? Ale vraj vie veľa o mágiách. Možno by mi vedel povedať akú ovládam ja!"

Zatiaľ čo Nicovi chvost visel popri zadných nohách, Marion sa ho stále snažila presvedčiť aby sa k nej pridal. Síce v letnom počasí vyzerala voda skutočne lákavo, akosi sa mu nechcelo meniť názor, ktorý si ako malé vĺča celkom irelevantne vytvoril. Uši sa však snažil držať vpredu aby nepôsobil úplne ako vyplašené decko, keď sa razom chrobák zodvihne zo zeme a začne letieť priamo na neho. Namočiť si laby ma nezabije, len nech je spokojná... zavrčal si popod nos avšak aj napriek svojmu vlastnému popoháňaniu sa mu dopredu nejako nechcelo. Akoby mu laby prirástli k zemi a on sa nemohol pohnúť. Miesto toho sa mu pohľad zapíjal do čereného jazera a radšej sa ani len nechcel pýtať z čoho to jazero červené bolo. Mohla to byť krv? To by predsa len celá oblasť smrdela úplne inak, Nicos by to určite rozoznal ak by tomu tak bolo - tak na tom so svojimi ,,loveckými" schopnosťami nebola. Nasucho prehltol guču, ktorá mu navrela v hrdle a so svojimi žltými očami prešiel na Marion a jemne sa usmial krivým úsmevom. ,,Maple vravela, že ani ona nepozná všetky svorky, alebo teda niečo také sa mi zdá, že vravela," zamýšľal sa a konečne sa mu podarilo posunúť o pár krokov smerom k vode. Na labkách už pomaly ale isto cítil vlhkosť, ktorá sálala zo zeme napitej vodou. Našťastie to mu však problém nerobilo. ,,Myslíš, že sú tu nejaké cool svorky s nejakými super schopnosťami? Neviem si ani predstaviť čo také by mohli vedieť. Hmm, možno... rozprávať sa so zvieratami?" uškrnul sa a urobil ďalších pár krokov smerom k Marion. Nedalo sa povedať, žeby mu na tvári zrovna hralo nadšenie a odhodlanosť. ,,Ale to by bolo trochu divné, keďže ich lovíme," laby sa mu konečne dotkli vody a hladina mu razom siahala niekde k zápästiam. Taká hĺbka mu na teraz stačila.

Kopretinka >
,,To vážne?" nadšene zažmurkal a so svojimi veľkými očami pozeral na Marion a následne pred seba. ,,Woah, tak to je potom veľmi dobrý vlk. Musím o ňom povedať Danie!" dobre vedel, že je ho sestra sa o podobné veci zaujíma možno omnoho viac ako on samotný. A dokonca je aj možné, že sa jej o vlkovi menom Život už dopočula. Tak či inak, Nicos s rozhodne nenechá brať o príležitosť povedať jej o tom aj tak - čo sa môže stať keď o ňom bude počuť po druhý či tretí raz? Aspoň to Nicovi urobí radosť. ,,Oh, myslíš, žeby sa Maple nehnevala ak by sme šli sami?" Uši mu nespokojne zacvakali na hlave a asi po prvý raz nerozprával úplne z cesty. Ak mu záležalo na názore nejakého vlka, bola to Maple - dokonca ani na názor sestry sa tak velmi nepozeral ako na alfu svojej novej svorky, do ktorej sa dostal akosi náhodou. Marion ale v tomto momente bola čertíkom na jeho rameni, ktorý sa tak ľahko neplánoval vzdať. ,,Nemôžu byť na nás nahnevaní?" spýtal sa, no pri týchto slovách nezastal. ,,Ja som v inej svorke ešte nebol, teda iba tam kde som sa narodil a v Sarumene. Ale môžem povedať Maple, že by si chcela s nami ísť!" oznámil Marion, no to mu už po chrbtici začali behať zimomriavky. Pomaly ale isto sa obaja blížili k jazeru a Nicos si veľmi dobre uvedomoval, že voda vôbec nie je jeho silná stránka z ktorejkoľvek strany sa na to pozrel. Uši sa mu posadili nižšie na hlavu a pozrel na vlčicu, ktorá ho sprevádzala. ,,A ty vieš aké iné svorky tu sú?"
Dostať sa k vode im dlho netrvalo, Nicos si však radšej držal mierny odstup. Napiť sa mu nevadilo, ani nič podobné no namočiť sa skutočne neplánoval. ,,Oh- ale to je veľa .. vody," uškrnul sa s ušami stočenými dozadu. ,,To stačí, voda je fajn ale nie až tak veľmi."

Nicos s ňou moc nesúhlasil, no nebol typom vlka, ktorý by sa pre také hlúposti s niekým hádal. Skôr ho ale zaujalo niečo omnoho zaujímavejšie ako bolo jeho meno. ,,Oh! Myslíš, že by mi vedel pomôcť povedať aká je moja mágia?" nadšene nadskočil avšak pohľadom miesto na svoju spoločníčku zablúdil kdesi pred nich, akoby očakával, že sa ten vlk len tak jednoducho pred nimi ukáže, akoby počul o čom sa oni dvaja rozprávajú. ,,Mal by som už za Maple aj ísť, mi sľúbila, že pôjdeme na výlet k ostatným svorkám! Už sa neviem dočkať, joj," hrdo vypol hruď pred Marion, keďže pre neho ešte stále čas strávený s Alfou bol niečím špeciálnym, niečo čo si snáď nezaslúži každý. Aspoň teda v jeho šteňacích očiach tomu tak bolo, pravda však v Sarumenskej svorke mohla byť úplne iná a asi aj bola. ,,Myslím, že áno, ale ešte je na ne skoro. Ale to by vedela skôr Danie, ja som počas učenia nikdy moc pozor nedával," uškrnul sa na Marion. Jeho sestra bola vždy tá múdrejšia v jeho rodine, minimálne čo sa týkalo porovnania medzi nimi dvomi. On bol vždy skôr typ, ktorý konal skôr ako mu v hlave vôbec skrsla nejaká myšlienka. To bol vlastne aj jeden z dôvodov prečo sa vôbec ocitol v Sarumenskej svorke a prečo bol tak ďaleko od rodiny. Možno ak by sa zamyslel predtým ako zdrhol, nikdy by sa ale nedozvedel, že nejaká mágia vôbec existuje. ,,Tak to máš veľkú rodinu! Tak ako ja. Ja mám sestru a ešte dvoch bratov. Danie a Atsumu sú tiež členovia našej svorky. Prišli ma hľadať a nakoniec sa rozhodli, že tu so mnou zostanú na dlhšie!" nadšene jej vykladal a popri tom ju nasledoval na ďalšie miesto, ktoré mu chcela ukázať.
> Ohnivé jazero

Marion sa zdala byť ešte viac zmätená z mágií ako bol on. Nicos by to rozhodne neočakával, keďže vravela, že tuna žije takmer celý svoj život. Nemala byť práve ona čo najlepšie zoznámená s problematikou území po ktorých kráčala? Mykol nad tým ramenami, nebol to jeho problém aj keď bola pravda, že ak by sa vyznala, pomohlo by mu to omnoho viac pri jeho cieli. Aj keď on sám asi ani nevedel čo presne jeho cieľ bol. Akonáhle ale spomenula nejakého vlka, pokrčil nosom. ,,Život? To je dosť blbé meno pre vlka!" odfrkol si. Jeho mamka asi nemala príliš v láske a tak mu dala meno, ktoré ju prvé napadlo. Ešte, že jeho rodičia boli o niečo originálnejší a nevolal sa ako nejaký kameň - alebo rovno Kameň. ,,Neukážeš mi potom niekedy že kde to býva?" jemne naklonil hlavu na stranu a dobiedzal do nej aby mu dala ďalšie informácie, ktoré by mu mohli v ďalšom živote pomôcť. ,,Ale najskôr to čo si chcela!" uškrnul sa. Všetko po poradí, aj keď pre Nicosa bolo niekedy ťažké zapamätať si čo presne chcel. A tak často sa ani nedostal všade kde by chcel.
,,Neviem! Zatiaľ som ju ešte neobjavil ale keď prídem domov plánujem sa spýtať Maple či mi nebude vedieť pomôcť. Ona je v mágiách veľmi dobrá - mi ukazovala vtedy tie zvieratá z hmly, ale to som už hovoril," nadšene jej odpovedal. Niekto by možno v tomto okamihu bol celkom nešťastný, avšak to nebol prípad Nicosa, ktorý svoju situáciu skôr bral ako novú príležitosť niečo objaviť. Alebo možno jeho mágia bola len taká vzácna, že o nej ešte nikto nepočul! Aj to sa predsa len mohlo stať. ,,Myslím, že to boli čučo-čočuriedky," uškrnul sa. Ťažké slová mu nikdy nešli, preto aj meno Amnezie u neho zostane snáď navždy skomolené. ,,Svorka bola malá, okrem našej rodiny tam boli asi ešte dve alebo tri."
Akonáhle ho ale Marion upozornila, že už prišli na miesto tak zastal. Poobzeral sa okolo seba s ušami pevne nastavenými k oblohe a hlavou mierne naklononenou na stranu. ,,Uh to je ono?som to čakal... zaujímavejšie," sklonil uši k hlave. Však to boli len dva obelisky zakopane v zemi!

,,A čo keby sme sa niečo naučili spolu?" nadšene jej navrhol, ihneď ako vlčica vyjadrila sklamanie nad svojimi znalosťami mágie. Nemala sa však za čo hanbiť, Nicos bol na tom rovnako - možno dokonca aj horšie, keďže nemal najmenšieho tušenia akú mágiu ovládal a či vôbec nejakú ovládal. Poslednú skutočnosť ale rozhodne pripustiť nechcel a ani nad ňou teda nerozmýšľal. Aj keď mohla byť pravdepodobnejšia ako sa mohlo mladému vlkovi zdať. ,,Myslím, že keby si sa veľmi-veľmi sústredila a zazerala na jedno miesto dosť dlho tak by sa niečo podarilo. Pozri takto!" jemne nadskočil a pohľadom upretím priamo pred seba prepaľoval kvetinu rastúcu na lúke. Sústredenie z neho takmer až sršalo, dokonca sa mu i svaly na labách triasli, ako sa snažil celou silou sústrediť na rastlinu pred sebou. Sám dúfal, že sa snáď nejaká reakcia dostaví, bohužiaľ sa tak nestalo. Napokon sa narovnal a zo zamračenej tváre sa snažil vytĺcť úsmev. ,,Ale ty vieš čo ovládaš, tebe to pôjde!" ubezpečil ju, vôbec nie z toho dôvodu, že sa chcel poriadne na jej vystúpenie popozerať. Marion mu napokon skutočne ukázala čo dokáže a jemu v očiach rovno aj navreli hviezdičky. ,,Woosh."
Pri otázke ohľadne hôr, jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Noo, je tam veľa kamenia a vysokých stromov. Ale keď nájdeš dobré miesto tak je odtiaľ vidieť snáď na celý svet," uškrnul sa. Možno by aj chcel Marion ukázať čo tým myslel, bohužiaľ však nemal pri labách nijaké miesto na ktoré y ju mohol zaviesť. Možno nabudúce. ,,Nejaké kvety tam sú, ale nie moc. Ale vieš čo máme! Úplne také malé ovocie, je veľmi chutné ale ťažko sa vyberá," odfrkol si. Síce nemal až tak veľa príležitostí sa k nemu dostať, no sladká chuť lesných plodov mu na jazyku raz za čas robila dobre. ,,Áno! Ukáž! Chcem vidieť všetko!!"

1. Západ
2. Les
3. Mesiac
4. Biela
5. Orol
6. Pravá
7. A
8. C
9. D
10. B
11. B
12. B
13. D
14. D
15. E

Výsledek: NEBELVÍR
Věta: Naše srdce je větší, než náš strach.

Marion mu rozprávala o mágiách s ktorými sa stretla a on si pomaličky dával dohromady čo všetko je v tomto svete vôbec možné. Niektoré, ktoré popisovala už dávno videl u alfy jeho svorky avšak vôbec y mu nevadilo ak by mu ich vlčica ukázala zas a znovu. Predsa len bol konceptom mágie ešte stále tak moc ohúrený, že sa nedokázal dočkať akéhokoľvek náznaku mágie, ktorej by sa mohli jeho zraky dotknúť. ,,A ty už si videla všetky tie mágie? Wooh na to by som sa pozrel! Ukážeš mi čo dokážeš ty?" skackal popri nej a nechal ju aby mu ukazovala cestu ktorou sa mali vybrať ďalej do sveta. Nicos bol vždy v srdci dobrodružným vlkom a preto sa nebál opustiť les, ktorý tak dobre už teraz poznal. Nie žeby sa z neho chcel dostať preč, predsa len sa za posledné mesiace stal jeho domovom a bude sa sem vždy vracať. Alebo to si minimálne v tomto momente on sám hovoril. ,,Rastlinky znejú dobre, ale to aj vietor. Ale oheň by bol fakt fakt super len čo je pravda," zamýšľal sa nahlas a popri tom po očku sledoval svoju novú priateľku. Vždy a stále sa snažil z každého dostať či i len najmenšiu informáciu - ako sa predsa len vravelo, ak sa niečo veľa ráz opakuje, nie je možné to zabudnúť. Teda, asi sa to tak hovorievalo, Nicos nebol vlkom, ktorý by príliš počúval. ,,Hej asi hej, ale aj tak by som radšej zostal na mieste kde cítim zem pod labkami. Čistá voda je fajn pokiaľ mi siaha po ramená, asi teda," jemne sklonil uši dozadu. Nedokázal povedať prečo sa mu práve voda vôbec nepozdávala, no dobre vedel, že by svoj strach prekonávať nechcel. Minimálne teraz určite nie. V budúcnosti možno, no to bolo ešte dostatočne ďaleko na to aby si to do toho okamihu rozmyslel.
Vlčica sa ho ale začala pýtať na jeho minulosti čo bola omnoho lepšia tém ako nejaká bahenná voda do ktorej by sa mal eventuálne ponoriť. ,,Nooo, ja som sem prišiel z hôr! Myslím, že by sa ti tam páčilo veľmi," hrdo jej vravel, neuvedomujúc si, že práve tohoto miesta sa dobrovoľne zbavil aby mohol cestovať. Už v tak mladom veku, aj keď pravda bola možno taká že jeho rozhodnutie bola skutočne len samopaš a nedostatok kontroly zo strany rodičov. Tak či onak ocitol sa napokon tu. ,,Boli hrozne vysoké a vzduch tam bol trochu riedky ale keď si sa pozrel dole do údolia bolo to fakt super a videl si skoro až na druhý koniec sveta!" nadšene poskakoval keď si spomínal na výhľady, ktoré s otcom nachádzali na obchôdzkach po hraniciach. Na tomto mieste žiadne také neboli, alebo minimálne ryšavý samec na ne nemal šťastie. Všetko sa však mohlo stať skutočnosťou. ,,Nicos som," opravil ju. ,,To nie je zase také ťažké ako Amnestia."
> Kopretinka

Sledoval čo mu vlčica hovorila a popri tom ticho krútil chvostom. Ten sa mu pohyboval zo strany na stranu pomerne vysokou rýchlosťou a popri tom šteňa spokojne poskakovalo. Každým ďalším slovom, ktoré mu Marion venovala sa o tomto svete dozvedal viac - najmä teda o mágiách, ktorého aj tak zaujímali najviac. ,,Ešte neviem akú mám mágiu, a či vôbec nejakú mám. Ešte tu nie som vôbec dlho," jemne po jej otázke posmutnel, no on nebol práve jedincom, ktorý by hádzal flintu do žita ihneď ako sa naskytol nejaký problém. Samozrejme hlavne v okamihoch keď sa jednalo o veci, ktoré ho zaujímali. Už teraz sa nedokázal dočkať okamihu kedy sa vo svorke posunie o kúsok vyššie a bude vedieť všelijaké kúsky, ktoré dovoľuje svorková mágia. Ktovie aký bol skutočný dôvod toho prečo a ryšavý vlk tak silno naviazal práve na tento kúsok informácie, no on nebol skutočne povolaný na to aby spochybňoval svoje vlastné myšlienkove pochody. ,,Ja moc vodu rád nemám, je to desivé keď nedokážeš vidieť úplne dolu, tak sa radšej k nej nepribližujem - hlavne keď je úplne hnusná," ohrnul nosom avšak neočakával, žeby sa Marion jeho názoru akýmkoľvek spôsobom chytila, najmä teda z dôvodu, že podľa jej slov sa zdalo akoby mala celkom dobrý vzťah s vodou. Či už po matke alebo aj niečomu inému, nech to už bolo akokoľvek. Už len pri predstave tmavej vody mu behal po chrbte mráz a všetka srsť mu stála dupkom. ,,Mohli by sme sa ísť pozrieť niekam von z lesa? Zatiaľ som ešte nebol nikde inde! Iba tu a na tej lúke v strede lesa, ale to sa nepočína," krútil hlavou v nesúhlase a popri tom žiarivými očami hľadel na svoju novú priateľku. Bolo na nej aby ich viedla za dobrodružstvom, predsa len, ona bola tá dospelá. Aspoň zatiaľ.

Aj keď sa mu vlčica celkom pozdávala, musel povedať, že nemala rovnaké názory na zábavu ako mal on. Marion sa predstava požiaru vôbec nepozdávala aj keď u neho to bolo presne naopak. ,,Ale oheň je zaujímavý! A palíc je všade veľa, ak nejaké chceš, tak si vezmi iné," zaprotestoval a pozrel Marion priamo do očí. Najradšej by ju ďalej presviedčal o svojej pravde, avšak po spolunažívaní so svojimi súrodencami pochopil, že to nemá žiaden zmysel. Aj tak ju ale kus prepaľoval pohľadom, akoby čakal, že tento samotný fakt ju presvedčí o jeho pravde. Netrvalo ale dlho kým sa im podarilo nájsť omnoho lepšiu spoločnú reč. ,,Nicos!" predstavil sa a jednou z predných láb buchol po zeme. Marion s Nicoom sa skutočne dlho museli hľadať, aby sa našli dvaja rovnaký a ešte im to spoločne aj celkom šliapalo. Aspoň teda zatiaľ. ,,A to si asi stretla moju sestru - Danie sa volá," prikývol svojim vlastným slovám. Kto iný to predsa len mohol byť? Nikto iný nemal srsť podobnú ako on. Oči sa mu ale rozšírili ihneď ako mu začala vysvetľovať čo sa jej stalo s ušami. Nicos ešte nikdy predtým nevidel niekoho kto by mal rovnaký problém ako ona, preto snáď ani neveril, žeby to mohlo byť možné. ,,To fakt?? To musel byť akísi sviniar!" zaúpel a vrhol po Marion rýchly pohľad. ,,Hej, ja to tu ešte nepoznám, takže môžeme ísť kamkoľvek!"

Jenna sa napokon k ohňu nejako extra nemala a on musel čakať napnutý ako rybárske lanko. Prepaľoval ju svojimi žltými očami a ak by mohol snáď by ju skutočne prepálil - možno bolo pre každého dobre, že práve túto mágiu neovládal. Ak teda ovládal vôbec nejakú, o čom sa dalo pochybovať, no radšej si tento fakt Nicos nepripúšťal, lebo jeho sen bol presný opak. Mal však šťastie, že sa k nim napokon pridal niekto ďalší, lebo by Jenne snáď vyskočil na hlavu ak by mal príležitosť. Vlčica, ktorá sa k nim pridala zdieľala jeho energiu a to ihneď zlepšilo jeho deň. ,,Jé čau!" nadšene poskočil a pridal sa k vlčici, ktorá okrem energie zdieľala aj otázku, ktorú by rád zodpovedal aj on. ,,Jenna mi tu vravela, že ideme zapáliť tieto konáre," jemne pohodil hlavou smerom ku hromade haluzoviny, ktorú spoločnými silami nanosili na jedno miesto. Teda, väčšinu urobila Jenna, Nicos sa k nej pridal len pred pár minútami, to bol ale detail, ktorý nová vlčica vedieť nemusela. ,,A ty sa ako voláš?" pýtal sa, aby si mohol ďalšieho vlka odškrtnúť z pomyselného zoznamu členov Sarumenskej svorky, ktorých plánoval spoznať. Teraz bola tá najlepšia príležitosť akú si mohol priať. ,,Ale ak budeš chcieť, tak môžeme niekam ísť, aj tak nemám nič na práci," nadšene jej oznamoval, no bola pravda, že skutočne chcel pozorovať ten oheň, ktorý mu ryšavá vlčica sľúbila a tak silno ho na neho namotala. Konečne sa mu podarilo pohľad udržať na vlčici na niekoľko chvíľ, aby si stihol všimnúť jej charakteristiku. ,,Čo máš s ušami?"

Ďakujem moc za super akciu, veľmi som si ju užila!!

Svoje tri hviezdy by som poprosila -
2x sila ; 1 x taktika lovu

Nazbierala som 45 bodov a tie si prosím rozdeliť takto -
35x 1b = 3*35 mušličiek > 105 mušličiek
2x 5b > 46 drahokamov

Snáď som to dobre spočítala Ďakujem dopredu!