Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sarumen >
Nicos najskôr kráčal pomaly, no čím sa časový úsek medzi vytím a jeho príchodom zväčšoval, tým väčšmi pridával do kroku. Nie žeby sa bál, žeby mu vlčica utiekla, jednoducho bol dosť zvedavý, čo si pre nich - a najmä teda pre neho pripravila. A keďže Maple už predtým hľadal, vak neúspešne, na území svorky, toto bola skvelá príležitosť ako jej pripomenúť čo jemu a rovnako tak aj jeho sestre sľúbila a zatiaľ nedodržala. Obzeral sa naokolo, no v tej rýchlosti v ktorej sa pohyboval pomedzi stromami, mu akosi ubiehali detaily, na ktoré by sa snáď mohol sústrediť. Dobre vedel, že ak by bol v tomto momente s Danie, určite by ho zastavila kvôli nejakej hovadine na ktorú by sa chcela pozrieť. A on by počkal, presne tak ako to má správny brat urobiť. A popri tom by frflal. Ihneď ako mu ale padol pohľad na vlčicu usadenú kdesi v lese, chvost sa mu rozkmital a priamou čiarou sa k nej vybral. Les bol síce zaujímavý, no Maple bola zaujímavejšia. ,,Ahooj!" zatiahol a usadil sa niekoľko krokov od vlčice. Zatiaľ čo sa snažil, aby mu chvost príliš nezametal zem. ,,Volala si? Som počul tak som prišiel," upozornil ju s jemným úškrnom na tvári a nevyslovenou otázkou v oku.

Ryšavý vlk mal pevne nastražené uši, akoby sa bál, že by mu mohlo čo i len jedno slovo ujsť a tak by prišiel o niť kontinuity. Popravde ho zaujímalo čo robia na území ich svorky, najmä teda po tom, čo ho vlci ubezpečili, že nepatria k Sarumenu. V tejto chvíli bolo pomerne jednoducho pochopiteľné, e Nicos všetkých členov ešte nepoznal - no ak sa chcel zapojiť do života svorky už skutočne naplno, mal by to rýchlo zmeniť. Teraz ale bolo omnoho dôležitejšie aby obaja zistili čo v lese daný vlci robia. Nicos stále neďaleko za dospelou vlčicou, nechal ju medzi sebou a neznámymi, zatiaľ čo on po nich pozorne prechádzal pohľadom. Zdali sa byť... v pohode? Vlčica na nich reagovala pokojne a zdvorilo, on sa zatiaľ snažiť odkukať nejaké finty, ak by raz aj on sám prišiel do stretu s cudzími vlkmi na území svorky, ktorí do nej už na prvý pohľad nepatria. Nebol si ale veľmi istý či u práve toto stretnutie v niečom pomohlo, no tak či onak, rád uvidel nejaké iné tváre. možno sa mu kontakty budú hodiť. Skôr ako ale stihol nejaké naviazať, jeden z vlkov sa rovno aj pobral preč. Nicos ho chcel rovno nasledovať, skontrolovať snáď či skutočne odíde z územia svorky, dokonca urobil jeden či dva kroky jeho smerom, no nakoniec sa zastavil. Radšej by zostal s Ganie a počkal čo sa bude diať ďalej. Do zvukov lesa a dvoch rozprávajúcich sa vlkov ale vkročil ďalší zvuk - vytie, ktoré sa nedalo len tak prepočuť. Minimálne nie pre Nicosa. Zacvakal ušami a pozrel sa na vlčicu, ku ktorej sa nakoniec priblížil. ,,Idem to preskúmať," upozornil ju a odcupkal za vytím.
> Tmavé smrčiny

Ďakujem za super akcie! Škoda len, že nebolo času urobiť viac :DD Možno nabudúce!
Poprosím si drahokamy.

Presne to čo sa mu zdalo ako vlk aj vlkom bolo. Síce to nebola Maple, ktorú v tomto momente hľadal, no rozhodne sa jednalo o adekvátnu náhradu, ak nie s ešte aj pridanou hodnotou, ktorá bola, že predtým danú vlčicu ešte nestretol. Alebo stretol, len nemal možnosť sa s ňou osobne rozprávať a začať tvoriť akýsi svorkovský vzťah, čo by bolo u členov rovnakej svorky celkom dobre. ,,Juu ahoj!" pozdravil sa slušne vlčici avšak chvost nedokázal skrývať nadšenie s ktorým ju stretal, aj keby sa ryšavý vlk snažil seba viac. Nicos patril k tým vlkom, ktorí radi stretávali niekoho nového a nijako sa tým netajil. Bol spoločenský a popravde si to aj celkom užíval, najmä teda z dôvodu, že svet bol plný vlkov a nikdy nemôžeš vedieť, ktorí z nich sa stane tvojim najlepším priateľov. Čo ak by okolo teba prechádzal, ale ty to nikdy nezistíš, lebo by si sa bál ho osloviť? Také veci Nicos skutočne neriešil. ,,Ja som Nicos, teší ma," predstavil sa aj on, avšak netrvalo dlho aby si mohol s vlčicou aj nejako hlbšie pokecať - aj keď napokon nemusel ani dlhšie, stačilo aspoň trochu. Svorka, ako sa zdalo sa rozhodla zhromaždiť práve tu a teraz, tým pádom si pozornosť vyžadovala práve tá. ,,Áno poďme. Ešte som ich veľa nestretol," pritakal jej slovám a poslušne ju nasledoval ju ako akýsi ryšavý tieň. Aj keď sa pomaly ale isto nachádzal v tele dospelého vlka, ešte stále bol z niekoľkých hľadísk vĺčaťom. Ostro nastražil uši keď k ďalším vlkom prehovorila a premeral si ich pohľadom žltých očiek. Títo skutočne nevoňali ako vlci zo Sarumenského lesa.

Tenebrae >
Nicos si to šinul priamo do stredu lesa kde vedel, že sa nachádza úkryt. Alebo teda viacmenej smerom, ktorým bol úkryt, keďže smerom ktorým sa teraz do lesa dostal, ešte nikdy nešil. Spokojne si sem tam i nadskočil ako bol rád, že po tak dlhom čase sa zase našiel doma, na mieste ktoré poznal lepšie ako ktorékoľvek iné. Až po zopár minútach chôdze si uvedomil,. že vlastne ani poriadne nevie kde sa nachádza. Uši sa mu nastražili na hlave, že snáď vyzerali ako dve anténky a snažil sa zachytiť akýkoľvek zvuk čo by mu prezradil, že sa niekto nachádzal na blízku. Les teda páchol vlkmi, no to bolo asi všetko čo dokázal mladý vlk povedať. Ešte sa mu nepodarilo stretnúť sa so všetkými vlkmi vo svorke a teda ani nevedel o koho sa môže jednať. Vybral si jeden, ktorý sa mu zdal byť najbližšie a za tým sa vybral. ,,Haló?!" ozval sa napokon a rozhliadal sa. ,,Teta Maple, som doma!" pokračoval až mu oči padli pomedzi dva stromy a tam zahliadol akúsi tmavú srsť.

Kaskády cez Mahar >
Nasledovať tok rieky bol jeden z najzaručenejších spôsobov ako sa dostať do doliny - to Nicos ako vĺča vyrastajúce v horskej svorke veľmi dobre vedel. Nie žeby mu tento fakt nejako extra pomohol, no ihneď ako sa vynoril z močiarov a lesov čo ich obklopovali, vedel, že pri tejto rieke sa už raz nachádzal. Síce to bola úplne iná strana, nie presne tá, kde stretol svojho staršieho brata, ale to nevadilo. Už mu bolo jasné, že sa pred jeho nosom nachádza Sarumenský les. Nadšene pridal do kroku a popri tom ako sledoval riečisko rieky spokojne rozhliadal naokolí aby aspoň poriadne vedel kde sa jeho nová svorka nachádza a vždy mohol nájsť cestu späť. Aj keď pravda bola taká, že na týchto miestach sa dalo len ťažko stratiť - alebo to si aspoň Nicos myslel. Realita mohla byť niekde úplne iná ale to jeho starosť až tak veľmi nebola.
> Sarumen

Maharské močiare >
Rozmočená zem močiarov sa nakoniec zmenila na pevnú a netrvalo dlho kedy sa ryšavému vlkovi podarilo naraziť na čistú vodu pod ktorou svietili sivé kamene. Vo svetle obedňajšieho slnka voda vyzerala aker až lákavo - minimálne po tom čo mu biele laby zívali úplne inou farbou ako mali. S hlasným nádychom teda vošiel do vody aby sa umyl. Voda v ktorej stál bola pomerne studená a on si pomaly už ani necítil vankúšiky na labách. Nad jeho hlavou, kdesi medzi konármi stromov viselo slnko ožarujúce listy stromov. Tie spokojne vrhali tiene všade naokolo ryšavého vlka, zatiaľ čo on čakal kedy sa mu podarí zošúchať z láb zaschnuté bahno. Kde tu v tieňoch zahliadol pomerne nepríjemné obrazy, ktoré sa mu nepáčili a a by bol čo i len o trošku menej odhodlaný, snáď by sa i poriadne vyľakal. V tomto momente však jediné čo chcel bolo znovu sa vrátiť do svorky a vyzerať aspoň trochu dobre. S povzdychom si premeral územie na ktorom sa nachádzal - popravde ani poriadne netušil ako sa mu toto miesto vôbec podarilo objaviť, nech to už ale bolo akokoľvek, bolo tu nádherne. Počas toho ako sa obzeral po okolí, radšej už vyskočil z vody. Predsa len nechcel aby mu zmrzli laby na malé kocky ľadu. A teraz keď už vedel ako a po močiaroch pohybovať, hor sa smerom domov.
> Tenebrae cez močiare

Zarastený les >
Keď sa zem pod jeho labami zmenila z popadaného ihličia na pôdu nasiaknutú vodou, nebol z toho veľmi nadšený. Jeho láska k vode sa dala počítať v mililitroch a až teraz si uvedomil, že sa mal skutočne vrátiť po svojich vlastných stopách smerom domov a nie hľadať nové chodníčky. Aj keď on sám seba pokladal za samozvaného prieskumníka, začínal si čím ďalej tým viac uvedomovať, že už to nebolo to pravé orechové. Postupom času sa mu menili začali meniť záujmy a už nebol taký ako mesiace predtým. A ani voda čľapkajúca mu pod nohami mu vôbec nepomáhala. Rozhliadal sa okolo seba a chvíľku mu trvalo zistiť, že ak si dá väčší pozor kam kladie laby, dokáže sa z miesta A na miesto B presunúť aj s pomerne suchými packami. Nezdalo sa ani, žeby tu niekto iný okrem neho bol a teda sa nemal za čo hanbiť, keď sa dopredu presúval tempom spomaleného slimáka. Pravda ale bola taká, že po nejakom čase ho presun začal aj baviť, keď už prišiel na princíp akým sa mal pohybovať.
> Kaskády

Nikto sa na jeho slová neozýval a rovnako tak sa zdalo, že ani sivá vlčica k nemu neplánuje nič viac povedať. Odfrkol si a pretočil očami. Však už bol skoro dospelý! Prečo sa k nemu všetci správali ako by bol práve narodené šteňa? ,,Tak ja idem pozrieť niekde toho Alfieho a keď ho nájdem, poviem mu, že ho hľadáte," povedal napokon vlčici a vybral sa smerom na juh, kde vedel, že by sa mala nachádzať jeho svorka. Najvyšší čas vybrať sa domov. Ak by povedal, že sa v tomto lese cítil dobre, klamal by. Ihneď ako vošiel pod konáre stromov, akosi všetko potemnelo a on stratil rozhľad aký mal predtým na pláňach. Aj keď bola pravda, že vtedy ho sem priviedla núdza skryť sa od dažďa. Uši mal pevne nastražené a započúvaval sa do zvukov lesa, aby mu náhodou niečo neušlo. Nielen, že svojím kráčaním do čím ďalej väčšej temnoty zahatal návrat, no musel veriť, že sa niekam napokon predsa len dostane. Síce je pravda, že ak by sa moc snažil, možno by sa mu podarilo vystopovať svoj vlastný pach smerom späť, no niekde hlboko v duši sa mu skutočne späť ísť nechcelo. Predsa len mal cieľ v Sarumenskom lese a nie pri jazere, ktorého meno ani nepoznal.
> Maharské močiare

Tiež si poprosím kvetinky! Ďakujem moc

Chvost sa mu pohyboval zo strany na stranu a jeden by veril, že ak by sa hýbal ešte o niečo rýchlejšie, vyniesol by Nicosa do vzduchu. Čo predsa len mohlo byť zaujímavejšie ako hrať sa na skrývačku s vlkom o ktorom doteraz nevedel že existuje? Toto bol snáď úplne iný level skrývačky, keďže aj miesto kde sa skrýval mohlo - a určite aj bolo, obrovské. Celá Gallirea mu ležala pred labami aby ju preskúmali a našli skrývajúceho sa Alfieho. Nicos prestúpil z nohy na nohu, keď bol nadšený čakať ho skutočne nebavilo a tak tomu bolo aj teraz. Našťastie sa však kdesi v južnom poraste ozvalo zašuchotanie a on nevedel o čo sa jedná. Mohol to byť králik, srnka alebo dokonca... Alfie! Uši mu na hlave sedeli ako dve anténky keď sa pokúšal počúvať svoje okolie a tak zachytiť akýkoľvek zvuk čo by mu pomohol identifikovať o čo sa jednalo. ,,Alfie si to ty?"urobil zopár krokov smerom k miestu kde šuchotsnke pred zopár sekundami počul. ,,Ak si to ty Alfie, ukáž sa! Ja som ťa už našiel!"

6. Disney zvieratká

Nicos si z nosa odfrkoval z nosa kvapky vody, aj keď už dávno nepršalo, on stále smrdel ako mokrý pes - alebo aj dvaja. Na oblohe už bolo omnoho krajšie, no jemu sa nechcelo postaviť na labky a tak radšej čakal čo mu padne pred labky. Očakávať čo mu osud prinesie rovno pred nos a on si potom s tým bude môcť urobiť čo chce. Mal omnoho viac starostí o ktoré sa mal postarať, chcel sa dostať do Sarumenu a nájsť Maple aby jej mohol predniesť nápad aký spoločne s Danie mali. A najmä chcel byť rýchlejší ako jeho sestra, ktorá by určite zožala všetku slávu. Alebo aj nie, v tomto momente to ale bolo úplne jedno. Keď ale na mäkkej lesnej pôde začul zvuky krokov, vyskočil na labky; skôr ako si stihol uvedomiť, že t môže znamenať aj nebezpečenstvo, chvost sa mu zopár ráz zakmital vo vzduchu. Potom mu ale klesol pomedzi zadné nohy a uši sa stiahli k hlave. Vlka s podobným kožúškom ešte nevidel, biela alebo skôr sivá farba ale v počasí ako bolo toto rozhodne nebola príliš dobrá. Ako predsa on sám vedel so svojimi bledými nohami zamazanými od bahna. ,,Ja som Nicos! Nie Alfie," upozornil vlčicu s úškrnom a urobil zopár krokov smerom k nej, stále si zachovávajúc dostatočnú vzdialenosť. ,,Hľadáš ho? Chceš pomôcť?" jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Aj tak nemám čo robiť, tak by ma to bavilo!"

Východný hvozda cez Kierb >
,,Bleh," zanadával si popod nos. Mal dojem, akoby sa mu malo brucho čoskoro roztrhnúť z tej všetkej vody. Po ňufáku mu stekala do otvorenej tlamy a popri tom ako sa ju snažil vypľuvať sa jej aj statočne nalogal. Srsť sa mu už tiež lepila na telo akoby ani neexistovala - jediné pozitívum bolo, že stromy v tejto časti lesa blokovali dážď o dosť lepšie ako tomu bolo na otvorenom priestranstve kde sa s Danie potulovali predtým. Už sa mu ale nechcelo kráčať ďalej a tak sa celý mokrý zvalil pod jeden zo stromov, pozorne hľadajúc miesto kde na neho nebude tak veľmi pršať ako doteraz. Najskôr sa snažil aj nájsť miesto, ktoré by nebolo mokré, no to rýchlo vzdal, keďže to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. A na to on nemal náladu a ani energiu. A aby toho nebolo málo, ešte k tomu všetkému sa jeho predstavivosť začínala dostávať až k jeho očiam a v tieňoch stromov začínal vidieť príšery, ktoré by ho eventuálne mohli zožrať. ,,Toto ma nebaví," odfrkol si a nespokojne položil hlavu na jeden z koreňov tunajších stromov. Uši silno pritiahol k hlave a hlasno vydýchol. Keby tu bola Danie, tak by sa určite tak moc nenudil.

Veľké vlčie jazero cez východný Galtavar >
Voda mu tiekla po tmavom ňufáku a on si ju aktívne olizoval. Snažil sa zachytiť akýkoľvek pach avšak v tomto počasí to nebolo úplne možné. Dážď zmyl všetko čo by mu mohlo pomôcť, ak by vôbec niečou také našiel, keďže na tomto mieste ešte nebol. A aby toho nebolo málo, počas búrky sa mu podarilo stratiť sestru z dohľadu a teraz bol sám v neznámom lese. Zvuky sa tiež dažďom pekne zabíjali a on nepočul nič iné iba šušťanie dažďa, ktorý sa rozbíjal o listy stromov. Cítil sa akoby v bubline, ktorá ho nepríjemne obklopovala a on sa necítil príliš dobre. Miesto toho ale aby sa zasekol na jednom mieste, vzdorovito kládol labky dopredu, nech už sa mu podarí dostať kamkoľvek. Škoda len bola, že sa mu kvôli počasiu nedalo poriadne rozhliadať okolo seba a ukladať si prostredie do pamäte. Možno by mu to bolo do budúcnosti dobré, kto však vie ako to môže. Bohužiaľ Nicos nevedel ovládať počasie, potom by bolo stále len slnko! Ale nie veľmi teplo, lebo ani to nebolo podľa ryšavého vlka úplne dokonalé.
> Zarastený les cez rieku Kierb