Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Mahtae sever >
Obaja vlci mali pomerne veľké šťastie, že okolo nich sa nachádzalo pomerne veľa lesov. Nicos si nedokázal predstaviť, žeby sa obaja našli niekde na planine, ktorá nemala konca kraja. Od sestry počul, že také miesto existovalo, no on sám tam nikdy predtým nebol. Teraz sa mu ale nad podobnými vecami zamýšľať skutočne nechcelo, jediné čo chcel bolo dostať sa pod stromy, kde by sa mohli s Tonresom skryť od nepríjemnej ľadovej spŕšky. Krúpy mladému vlkovi bubnovali do chrbta a musel pevne zatínať zuby aby nevyštekol od bolesti. Z tlamy sa mu vynárali oblaky skondenzovanej pary a tráva krupala pod labami. Nicos bol rád, že sa ešte nešmýka, keďže potom by snáď ich beh nedopadol príliš dobre. Aby toho nebolo dosť, srdce sa mu pri svojom úderoch snáď opieralo až na hrudnú kosť. Pred vlkmi sa však v hustej spŕške dažďa s krúpami objavili obrovské zvieratá. Ryšavec vyštekol a zadnými labami sa zaprel do zeme, od narazenia do zadku jednému z jeleňou. ,,Pozor!" vyštekol. Okolo nich sa razom začalo skutočné dupanie a Nicos by priahal, že sa otvorila apokalypsa. Spoločne sa im podarilo zbehnúť priamo so stáda jeleňov - alebo minimálne Nicosovi, keďže medzi ručiacimi jeleňmi, padajúcimi krúpami a dupotajúcimi kopytami, bol rád, že videl na koniec svojho nosa. ,,Tonres!!" zaplakal, no na hnedého vlka nečakal aby ho našiel. Musel sa dostať mimo nížiny, mimo otvoreného priestoru a najmä mimo stáda, ktoré by ho skopalo do guličky, hneď ako by bola príležitosť. Do očí sa mu nahrnuli slzy zo všetkého stresu pod ktorým bol, no nemohol zastať na mieste, keď zastanei by znamenalo smrť. Ešte kus Nicos! kričal na seba počas toho ako naťahoval laby aby vbehol do lesa a zrútil sa pod prvý strom aby sa ochránil pred kopytami ale aj krúpami.
> Cédrový háj

Hnedému vlkovi sa páčili podbné veci ako sa páčili Nicosovi a tým pádom sa začínal cítiť ako by si rozumeli o niečo viac ako mohla byť skutočnosť. Mladému vlkovi to ale nevadilo, od malička mal problém rozlišovať aké silné boli jeho vzťahy - avšak keď neviete, že to v skutočnosti tak nefunguje ako môžete vedieť, že niečo nie je v poriadku? ,,Jo! Aj ja si myslím. Dúfam, že raz budem taký veľký ako si ty, možno potom ma nebudú vlci na hraniciach brať na ľahkú váhu," zavrčal. Narovnal sa a vypol hruď aby pôsobil o niečo väčším dojmom, no aj napriek tomu, že mal Nicos už postavu takmer dospelého vlka, jeho svaly neboli ešte úplne vyvinuté. Ešte bude trvať niekoľko rokov kým s mu podarí dosiahnuť plné osvalenie dospelých vlkov, musí jednoducho veriť hormónom a nechať ich robiť svoju prácu. ,,Neviem, z nejakého dôvodu mi je pri predstave, že môže podo mnou byť čokoľvek trochu šoufl," jemne sa uškrnul a uši sa mu presunuli k zátylku. Jeho arch nemessis, telesá vody! Ešte dobre, že pri území Sarumenskej svorky sa nenachádzalo žiadne veľké jazero, ktoré by mohli použiť proti nemu. ,,No dobre, tak ja to skúsim," upozornil Tonresa a pristúpil k vode. Zopárkát sa hlasno nadýchol a vrhol sa do vody. Mágia vlka mu značne pomáhala, našťastie voda nebolo až tak veľmi široká aby za pár sekúnd nebol na druhej strane. Vyklepaný, avšak určite to nebolo len kvôli chladnej vode a nepríjemným krúpam. ,,Musíme niekam do lesa!" zakričal ponad rieku na hnedého vlka. Museli sa niekam skryť.
> Galvatar

Ryšavý vlk sa musel na zopár chvíľ zamyslieť predtým ako vyhrkne svoju odpoveď. Pravda však bola taká, že netušil - možno by sa o Tom mal najskôr porozprávať s Maple, než sám niečo vymýšľať. Možno práve ona bude vedieť na čo sa mladík hodí a na čo zase nie. V jednom mal ale úplne jasné, aj keď jeho motívy zase tak jasne načrtnuté byť nemuseli. ,,Chcel by som nejako pomáhať svorke, no ešte neviem. Možno by som mohol byť strážca nory, alebo také niečo!" dostal nakoniec zo seba, no v tom ho niečo napadlo. ,,Ak by si bol vo svorke ty, čo by si chcel robiť?" spýtal sa ho so záujmom. Však taký cool vlk ako bol vlk čo sa bil s medveďom určite musí mať nejaké cool zameranie čomu by sa chcel venovať! A Nicos by si od neho mohol zobrať inšpiráciu do ďalšieho života a jeho smeru. Na otázku ohľadne mágie len rýchlo prikývol, keďže jeho myšlienky stále lietali okolo faktu, že by k nemu mohli vlci vo svorke vzhliadat. A aj keby tak robili, dobre vedel kvôli čomu to nebude. Srsť sa mu najezila ako pozoroval dospelého samca ako sa vrhol vo vody a tá ho takmer pohltila. Možno v skutočnosti vlkov prechod do vody nebol taký dramatický ako ho videl Nicos, no ten vodu skutočne rád nemal. ,,Nuh-uh," zakýval hlavou strany na stranu pričom sa mu špička chvosta skrútila pod telo. ,,Nemám rád vodu kde nevidím na dno a ani naň nedočiahnem. Skúsme iné miesto," navrhol, no začínal si uvedomovať, že to také jednoduché nakoniec snáď ani nebude. Najradšej by bol ak by rieku mohol preletieť. ,,AH! Ja som Nicos vlastne. A ty?"

Východný hvozd >
Nicos pod jeho slovami snáď až trochu podrástol. Páčilo sa mu, keď ho vlci chválili, pravda bola, že sa jednalo o jednu z jeho najväčších motivácií pri robení čohokoľvek. Samozrejme ak nepočítal vlastný pokoj naplnenosti, no to bol len a len detail! Mladý vlk sa radostné uškŕňal popod fúzy aj keď sa svoje nadsenie snažil čo najlepšie zakryť. Nie žeby sa zaň hanbil, no v rámci toho čo ho naučili doma, byť na dve Aprilia hrdý mohlo byť pokladané za neslušné. ,,Áno! Robím čo môžem aby som pomohol. Myslím si, že už nemám ďaleko od toho aby mi Maple dala nejakú super dôležitú úlohu. Už sa na to mega teším," švihal chvostom zo strany na stranu zatiaľ čo v myšlienkach tak trochu ušiel späť do Sarumenu. Čo by mohlo byť dostatočne dôležité na to aby to robil práve on? Alebo ho najskôr pripojí k nejakému staršiemu vlkovi, ktorý sa mu bude venovať aby z neho bolo ešte niečo viac? Netušil, no nedokázal sa dočkať kedy sa to konečne dozvie. ,,Naša svorka na mágiu, že dokážeme ovládať hmlu. Podľa postavenia na akom sa nachádzaš, tak tak dobre ti to pôjde. Alebo také niečo," snažil sa vysvetľovať aby vlk získal aspoň akú-takú predstavu otom ako toto konkrétne v ich svete fungujem zdalo sa že o mágii svoriek nič nevedel, takže ak Nicos vysvetľovanie skutočne užíval. ,,A vraj je aj jedna svorka v ktorej dokážu vlci chodiť po snehu bez toho aby sa im podlomil pod labami! A nezáleží ako veľmi sú veľký. Chápeš to? Je to veľmi cool si myslím. Ale naša hmla je lepšia," prikyvoval svojim vlastným slovám až mu pohľad padol na rieku pred ktorou sa ocitli. Obzrel sa najskôr na jednu, neskôr na druhú stranu aby našiel nejaky spôsob ako by sa mohli dostať skrz. Bublinky, ktoré vlk vytváral si zatiaľ nevšimol. ,,Prejdeme na druhú stranu?"

Akonáhle započul čo mu vlk hovoril, sánka mu spadla takmer až k zemi a oči vyleteli. Hlavu rýchlo otočil k nemu akoby očakával, že vďaka pohľadu na jeho tvár zistí, že sa mu pokúša klamať. ,,Woah, ty si sa bil s medveďom?" zastonal Nicos v prekvapení ako aj v nadšení. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ho poriadne nepočúva, alebo skôr počuje len to čo chcel počuť, nie slová, ktoré skutočne vlk vyslovil. V jeho pohľade bol cool, silný vlk, ktorý sa ničoho nebál, kedy v skutočnosti sa jednalo o situáciu, ktorú by si snáď nikto neželal zažiť. Ani Nicos. Ale hnedého vlka obdivovať mohol, to mu nikto zakázať skutočne nemohol. Vo svojej mysli si to predstavoval snáď ako rytiersky akt, súboj z ktorého sa vychádza so cťou, nie potrhaný áno handrova bábika. Realita bola často úplne inak ako si ju Nicos predstavoval. ,,Ty sa poznáš s Danie?" prekvapene položil otázku a jeho nadšenie ihneď kleslo. Chcel mať neico pre seba, niečo čo nemusel zdieľať so sestrou ale evidentne tá mala konexie omnoho väčšie ako by si dokázal ryšavý vlk predstaviť. Snáď ale o príbehu s medveďom nevedela. ,,To je moja sestra, je v rovnakej svorke ako ja," upozornil ho a zacvakal ušami. ,,Viem že je tu niekoľko svoriek ale sú väčšinou na severe. Pri nás ich veľa nie je. Skoro žiadna," pokračoval ako odpoveď na jeho otázku. ,,Maple mi ale sľúbila že ma vezme do ostatných svoriek aby som sa mohol pozrieť akú majú aj oni mágiu! A na nadviazanie dobrých vzťahov alebo rake niečo," uškrnul sa na neho. Aspoň teraz mohol vidieť aký bol dôležitý! Akonáhle sa ho ale vlk spýtal na tuláctvo, Nicos sa musel zamyslieť. Nikdy nebol tulakom a popravde...,,Myslím že by sa mi život tuláka moc nepáčil. Svorka je super. Mal by šiť o skúsiť."
> Mahtae sever

Na čelo mu naskočila vráska, ktoré prezrádzali, že so svojimi slovami nebol dvakrát spokojný. Na prvý pohľad sa mohlo zdať že Nicos zaťal do živého, no vlk bral všetko s akousi ľahkosťou, ktorá sa snáď až nechodila k tomu čo Nicovi vravel. ,,Uh, oh. A čo sa teda stalo? Teda ak o tom nechcete hovoriť..." dobiedzal do vlka so záujmom, najmä teda preto, že si poriadne nedokázal predstaviť čo to asi muselo byť, keď vlk tak úpenlivo zavyjal, akoby ... No. Skutočne očakával smrť. Na podobné témy nebol Nicos práve najlepším vlkom, ešte sa nedostal do stavu kedy by otázkoval život a smrť. Ešte bol príliš mladý na to aby premýšľal nad smrťou. ,,Hej, ja tiež. Toto bude moja prvá zima tu! Tak ešte neviem čo očakávať," prezradil mu hneď pohotovo, možno aj veci, ktoré by cudzincovi o ktorom nič moc nevedel prezrádzať nemal. Pid sebazáchovy bol ešte celkom slabí, alebo si možno myslel, že sa ho to netýka. ,,Ja bývam v jednej, ktorá je celkom ďaleko smerom na juh. Je super. Máme kúzelnú hmlu a vydru čo rozpráva- no ešte som ju nevidel. Možno mi ju ukážu keď sa mi podarí postúpiť v hierarchii o niečo vyššie, no nie som si úplne istý," oznamoval samcovi samé zaujímavosti, ktoré by sa mu mohli v nadchádzajúcom živote aj celkom hodiť. Alebo ani nie. Ryšavý vlk sa rozišiel do lesa, smerom k rieke, ktorá tiekla od lesa v ktorom sa nachádzali, smerom na západ. To však Nicos v tomto momente nevedel. ,,A ty by si sa do svorky chcel pridať? Však byť tulák musí byť..." mykol plecami. Jediné čo vedel bolo, že jemu by sa to určite nepáčilo.

Nicos sa pokúšal okrem každého pachu čo mohol snažil zachytiť aj každý zvuk. Najskôr mal pocit akoby mu vlk nehovoril všetko čo mal a to bol aj jeden z hlavných dôvodov prečo sa k nemu mladý správal nedôverčivo a ani sa príliš nechcel priblížiť. Nie žeby sa ho bál, to nie, no na druhú stranu už si začínal pomaly ale isto uvedomovať nebezpečenstvá, ktoré svet naokolo neho ponúka. Aspoň to mu vlčica zo sna vrazila do hlavy, ak nie nič viac. ,,Som myslel, že tu niekto umiera," zasmial sa, vôbec si neuvedomujúc, že v tejto chvíli jeho slová neboli príliš vhodné a radšej by bolo keby bol ticho. Tak či onak, vlka nepoznal a tým pádom asi snáď ani nemal dôvod príliš dávať pozor na takt. Konečne sa odhodlal urobiť zopár krokov dopredu avšak aj tak mu oči stále ubiehali do strany akoby očakával, že na neho niekto vyskočí z každého druhého kríka. ,,Uh.oh. V poslednej dobe je to tu skutočne nejaké divné," Nicos vlkovi pritakal počas toho sa však snažil vyhýbať nepríjemnému hmyzu čo mu lietal okolo hlavy a štebotal o dobrodružstve. Odkedy sa objavil v gejzírových planinách z nejakého dôvodu nechcel ryšavého vlka opustiť akoby očakával, že mu teraz bude robiť zo života peklo. Pravda síce bola, že ak by mladý vlk nemal spoločnosť, určite by sa rozprávajúcemu chrobákovi veľmi potešil, no v tomto momente ho vlk zaujímal omnoho viac ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. ,,Aj to tu je trochu desivé. Taký hlboký les.." narovnal sa a porozhliadol. Skutočne, tmav kmene stromov nezachytávali skoro žiadne svetlo, keďže ich listy mu nedovolili prejsť až k zemi.

Gejzíri >
Nicos zo začiatku nasledoval chrobáka, ktorý letel pred ním, dostatočne ďaleko na to aby sa vždy krásne vyhol zubom mladého vlka, keď sa mu snažil chňapnúť po krídlach. Nezazlieval mu to, aspoň teda nie nahlas a miesto toho bľabotal o niečom čo ryšavý vlk úplne nechápal. Stačili mu dve slová - dobrodružstvo a nájsť. Dobre vedel čo to znamenalo a rozhodne o to nechcel prísť. Akonáhle ale zaznel hlas vlka, Nicos si veľmi rýchlo uvedomil, že by svoj čas radšej trávil s vlkom ako s nejakým chrobákom. Nastražil uši a potom potichu zavyl na odpoveď. Idem! Jeho hlas ešte ale nebol taký ostrý ako to býva u dospelých vlkov. Stále to bol hlas nedospelého šteňatá, niekoho, kto už možno vyzerá ako dospelý vlk, no má od toho aj tak ešte veľmi ďaleko. Najskôr chcel kráčať pomaly, no zvedavosť mu nedala a nakoniec sa dal až k rýchlejšiemu klusu. Hlas vlka totižto v lese znel akosi úpenlivo. Les bol hustý a Nicos to tu nepoznal. Zopár raz ho aj zahrizla myšlienka čo ak sa odtiaľto nebude môcť dostať, no nakoniec ju veľmi rýchlo upratal niekam preč. Nakoniec zostal stáť zopodiaľ, ihneď ako mu pohľad padol na hnedého vlka, a najskôr len ticho sledoval s naklonenou hlavou. ,,Čo sa stalo?" na tvári mu hrali obavy, no nepribližoval sa. Aspoň zatiaľ nie.

Lavender >
Akonáhle sa mu za chrbtom ozval ďalší hlas, mal dojem akoby strácal súdnu myseľ. Myšlienky mu rovno skočili smerom k Danie. Na jednej strane by bol rád ak by bola teraz s ním a mohla vidieť čo prežíval, na strane druhej sa nedokázal prestať tešiť kedy sa mu podarí porozprávať jej o všetkom čo zažil. Snáď sa mu do tej doby nepodarí všetko zabudnúť, tak ako to u neho možno často bývalo. Tak či onak, srsť na chrbte sa mu naježila akoby očakával, že si niekto prišiel po jeho chvost. Či už to bol duch jeho bývalej spoločníčky alebo nejaký... komár. Komár? ,,Urgh," odfrkol si Nicos keď mu pohľad padol na chrobáka čo sa s ním začal rozprávať. Evidentne v týchto končinách žilo veľmi veľa rôznych potvor, ktoré ešte nemal šancu spoznať. No čoskoro sa tak malo stať a toto bola jedna z nich. ,,Počkaj však! idem aj ja!" vyhŕkol nakoniec a po pár sekundách premýšľania čí má ísť skutočne za ním sa rozutekal dopredu aby mu náhodou nezdrhol. Stále mal ale uši nasmerované dozadu aby sa mu podarilo zachytiť hlas vlčice, ktorá ho tak najskôr vyviedla z miery.
> Východný hvozd

Mahar >
Nicos nasledoval ďalšieho Nicka, no hmla, ktorá padla v močiaroch, mu v tom moc nepomáhala. Vlhkosť vo vzduchu bola nepríjemná, ryšavý vlk sa cítil akoby práve vyliezol z rieky, čo skutočne nepatrilo k jeho top desiatim zážitkom, ktoré chcel zažiť dokým sa k nemu dostane smrť. Čo bolo snáď ešte veľmi ďaleko, no kto vedie. Až keď sa za jeho chrbtom ozval známi hlas, v žilách mu skutočne zovrela krv strachom, ktorý necítil už veľmi dlhú dobu. Srdce mu bilo akoby sa snažilo dostať z hrudníka a v ušiach počul šušťanie krvi viac ako mu bola príjemné. Pred ním sa už rozprestieralo jazero obohnané fialovými kvetmi, no v tomto momente si skutočne nedokázal poriadne užiť jeho nádheru, o ktorej by sestre mohol rozprávať snáď celý večer. ,,Esa?" preniesol do vzduchu aj keď vedel, že daná vlčica by mala byť niekde úplne inde než sa teraz podľa všetkého nachádzala. Ušnice si stiahol k hlave a porozhliadol sa zatiaľ čo pohľadom zavadil o vlka, ktorého skutočne vidieť nechcel. A dokonca akéhosi bledšieho a bolo cez neho vidieť. Duch. ,,Nie, nie nie. Nie, ďakujem neprosím," preniesol skôr sebe než komukoľvek inému a pridal do kroku. Bol príliš mladý na to aby za zahadzoval so starými démonmi, príliš mladý na to aby vôbec nejakých mal. Prechádzal teda okolo jazera rýchlejším klusom snažiac sa ignorovať čo mal za chrbtom.
> Gejzírové pole cez Narvinijský les

Prihlasujem Nicosa! Už sa veľmi tešíme

Kierb cez vresovisko >
Špička jazyka mu vytŕčala z úst, ihneď ako sa mu labou po prvý raz podarilo dotknúť mazľavého bahna prezrádzajúceho, že sa vrátil na miesto na ktorom skutočne nechcel byť. Teda, nie žeby močiare nejako extra nenávidel, stále boli lepšie ako obrovské jazerá, no na druhú stranu - tie aspoň nepáchli ako rozkladajúca sa zelená hmota a zvratky vysokej zmiešané dohromady. ,,Ah, myslím, že by sa to Maple páčilo!" pritakal na jeho slová nadšene, no jeho nadšenie veľmi rýchlo zožral fakt, že sa ďalej obaja vlci museli presúvať v bahne smerom na severozápad. Nicos sa na ich situáciu snažil nemyslieť, no bolo mu jasné, že to nebude také jednoduché ako by si mohol na prvé zamyslenie myslieť. ,,Maple mi sľúbila, že nás tento rok vezme na výlet pomedzi všetkými svorkami. Vieš, aby sme sa všetci lepšie spoznali," začal, no netrvalo dlho kým si uvedomil, že konverzácia medzi dvomi vlkmi nebude taká jednoduchá ako by si mohol myslieť. Čosko medzi nich zostúpila hmla a mladý vlk len veľmi ťažko videl detaily na staršom vlkovi, preto mu aj chvíľu trvalo, kým si uvedomil čo sa s ním vlastne stalo. ,,Nick?!" Nicos zastal na mieste ihneď ako si uvedomil, že nepočuje kroky vlka. V tomto momente by sa u neho krvi nedorezal. Pevne nastražil uši a jediné čo počul bolo bublotanie zeme pod nohami a následne hlasné ... čokoľvek, čo ho presvedčiloo, že je nažive. ,,Nicklos si v pohode?" priskočil k vlkovi, no to už sa dokázal Nick zbierať na nohy aj sám. ,,To mohlo byť fakt nebezpečné. A táto blbá hmla!" nadával nespokojne ryšavec a ďalej nasledoval samca tam, kam mali namierené. ,,Keď pôjdeme späť, mali by sme to tu obísť."
> Levander

Tmavé smrčiny cez Tenebrae >
Nicos poslušne cupkal popri Nisckolasovi a spokojne mu popri tom hojdal chvost zo strany na stranu. Sem tam dokonca po rytmu aj pokýval hlavou. Ak by snáď bol s vlkom o niečo lepší priateľ, dokonca by z hrdla vyplodil aj nejaké to zahmkanie, no ešte sa necítil dostatočne komfortne aby ukázal celú svoju povahu práve teraz. Veľmi sa snažil aby na vlka nepôsobil nejako divne, hlavne teda preto, že veľmi túžil mať nového priateľa vo svorke ku ktorej teraz patril. ,,Aj ja som práve teraz od jedného prišiel, no to sa mi zdá celkom ďaleko," odfrkol si nespokojne. Síce bola pravda, že nemal rád jazerá a ani hlbokú vodu, no v tomto momente si želal, že by sa s Nickom k danému jazeru presunuli. Už teraz ho boleli labky, keď si predstavil, že by sa mal zase presúvať niekoľko dní za vodou. Ticho dúfal, že jazero o ktorom vravel vlk bolo o niečo bližšie. ,,A čo ak by tá hviezda voňala ako niečo čo sme ešte nikdy nevoňali?!" navrhol svoju teóriu ryšavý vlk a zamyslel sa. Hviezdu ešte nikdy nevidel a ani sa k nej nedostal do dostatočnej vzdialenosti, bolo teda pravdepodobné, že by voňala ako niečo čo ešte nikdy predtým pri svojom nose nemal. ,,Alebo ako svieži jesenný vzduch a živica!"
> Mahar cez vresovisko

Ryšavému vlkovi sa na tvári znovu objavila vráska, ktorá prezrádzala, že nad niečím premýšľa. Zo začiatku nerozumel o čom vlk rozprával, no ihneď ako to Maple pre neho osvetlila, zacvakal ušami. Jemne nadvihol jednu z predných láb do vzduchu. ,,Ale hviezdy predsa nepadajú na zem," pridal sa do konverzácie tichým hlasom. Najmä teda z dôvodu, že sám úplne neveril svojej pravde, no hľadal náznak pritakania od niekoho iného. ,,Nie?" uši sa mu stiahli k hlave, no nakoniec to aj tak bolo jedno! Prítomnosť Nickolasa znamenala, že sa vyberú na výlet a to bola dobrá správa, nech mali hľadať čokoľvek, možno dokonca aj niečo čo existovať nemuselo. Nicos problém nemal aj keby sa mal naháňať lesom bez nejakého značného dôvodu, avšak to sa vždy robilo lepšie keď ste mali spoločnosť. ,,Myslím, že hviezdam by sa mohlo páčiť vo vode! Veľké jazerá vyzerajú skoro ako obloha," zamyslel sa napokon ryšavej a pobral a priamo za vlkom, ktorý ho začal viesť smerom na sever. Odtiaľ teraz vlastne prišiel, no nevadilo mu sa tam vrátiť, však aj tak tam nestrávil nejako extra dlho času, takže by sa ďalší prieskum skutočne hodil.
> Kierb cez Tenebrae

Ešte si s Maple ani poriadne nestihli pokecať, keď sa v lese objavil s nimi ďalší vlk. Bolo možné, že tiež počul vytie ich alfy a tak pricupital na pomoc- alebo čokoľvek. Nicos príliš nadšený nebol, naposledy keď sa mu podarilo tráviť čas s Maple, bolo to pekne dávno, že si ani poriadne nespomínal. ,,Sa volám Nicos - a na Maple sa ani len nepodobám," pridal k slovám vlka ako sa pošúkal upozorniť ho na niečo čo malo byť úplne zjavné. Predsa len on s Maple nevyzerali rovnako! A už vôbec nie ako rodina, alebo čokoľvek na čo vlk myslel. Ryšavému na čelo naskočila vráska, no tá zmizla ihneď ako vlk spomenul, že niečo hľadá. Pevne nastražil uši a mierne nadskočil. On mal rád schovávačky! ,,A čo to hľadáš? Pomôžem ti ak mi povieš čo to je," zakrútil chvostom a snažil sa vlkovi votrieť do priazne, len aby mu oznámil o čo sa jedná. Bol zvedavý ako malá ploštica. ,,Ale keby tu niečo také bolo, určite by som si to všimol, som veľmi všímavý," nechal vlka vedieť, popri tom ako kdei vzadu v hlave videl výraz, čo by na neho hodila pri týchto slovách sestra. Čo tam ale po nej, najmä teraz, keď tu s nimi ani nebola! Mohol ntárať čo len chcel a žiadne výrazné konsekvencie by sa nekonali. Alebo to si aspoň ryšavý vlk myslel, a snáď nebol ďaleko od pravdy. ,,Možno to ale išlo niekam mimo les, nie?"